pondelok, 19. decembra 2011

Bruno Ferrero

Kôň divý a kôň domáci


Raz sa divý kôň stretol s koňom domácim a začal mu vyčítať, že žije ako otrok. Domáce zviera sa bránilo a tvrdilo, že je slobodné ako vietor.
„Tak mi vysvetli,“ povedal divý kôň, „na čo ti slúži to zubadlo v pysku?“
„Je to kus železa, jeden z najúčinnejších posilňujúcich liekov.“
„Dobre, ale na čo sú tie opraty, ktoré sú k nemu priviazané?“
„Slúžia mi na to, aby mi nevypadlo z pysku, keď som príliš lenivý.“
„A čo mi povieš o sedle?“
„Ušetrí mi veľa námahy. Keď som unavený, sadnem si doň a odcválam.“


Niet horšieho otroka, ako je človek, ktorý bozkáva svoje putá, a niet horšieho človeka, ako je ten, ktorý ospravedlňuje zlé zvyky, čo ho väznia. Nik, kto nie je pánom seba samého, nie je slobodný.

Žiadne komentáre: