Kôň divý a kôň domáci
Raz sa divý kôň stretol s koňom domácim a začal mu vyčítať, že žije ako otrok. Domáce zviera sa bránilo a tvrdilo, že je slobodné ako vietor.
„Tak mi vysvetli,“ povedal divý kôň, „na čo ti slúži to zubadlo v pysku?“
„Je to kus železa, jeden z najúčinnejších posilňujúcich liekov.“
„Dobre, ale na čo sú tie opraty, ktoré sú k nemu priviazané?“
„Slúžia mi na to, aby mi nevypadlo z pysku, keď som príliš lenivý.“
„A čo mi povieš o sedle?“
„Ušetrí mi veľa námahy. Keď som unavený, sadnem si doň a odcválam.“
Niet horšieho otroka, ako je človek, ktorý bozkáva svoje putá, a niet horšieho človeka, ako je ten, ktorý ospravedlňuje zlé zvyky, čo ho väznia. Nik, kto nie je pánom seba samého, nie je slobodný.
„Tak mi vysvetli,“ povedal divý kôň, „na čo ti slúži to zubadlo v pysku?“
„Je to kus železa, jeden z najúčinnejších posilňujúcich liekov.“
„Dobre, ale na čo sú tie opraty, ktoré sú k nemu priviazané?“
„Slúžia mi na to, aby mi nevypadlo z pysku, keď som príliš lenivý.“
„A čo mi povieš o sedle?“
„Ušetrí mi veľa námahy. Keď som unavený, sadnem si doň a odcválam.“
Niet horšieho otroka, ako je človek, ktorý bozkáva svoje putá, a niet horšieho človeka, ako je ten, ktorý ospravedlňuje zlé zvyky, čo ho väznia. Nik, kto nie je pánom seba samého, nie je slobodný.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára