pondelok, 2. júna 2008

Catalina Rivas, Umučenie Pána

Umučenie podľa Ježišovho diktátu


"Nemá podoby ani krásy,
aby sme hľadeli na neho,
a nemá výzoru,
aby sme po ňom túžili.
Opovrhnutý a posledný z ľudí,
muž bolestí, ktorý poznal utrpenie,
pred akým si zakrývajú tvár,
opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.
Vskutku on niesol naše choroby
a našimi bôľmi sa on obťažil,
no my sme ho pokladali za zbitého,
strestaného Bohom a pokoreného.
On však bol prebodnutý pre naše hriechy,
strýznený pre naše neprávosti,
na ňom je trest pre naše blaho
a jeho ranami sme uzdravení." (Iz 53,2-5)

Úvod

Catalina Rivas žije v Cochabambe /čítaj Kočabambe/ v Bolívii. V prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia si ju Ježiš vyvolil, aby skrze ňu odovzdával svetu svoje posolstvá lásky a milosrdenstva. Nazýva ju „svojou sekretárkou“ a ona zapisuje to, čo jej Ježiš diktuje. Odborníci nemajú vysvetlenie, ako mohla v krátkej dobe 15 dní napísať tri husto popísané zošity. Ešte viac ich prekvapila jej hlboká duchovná krása. Catalina nemá ani stredoškolské ani teologické vzdelanie.
Najhlbšie teologické pravdy sú vyjadrené s obdivuhodnou prostotou a bezprostrednosťou.
Všetky jej zápisky boli zhromaždené do ôsmych kníh, ktoré obdržali 2. apríla 1998 Imprimatur arcibiskupa v Cochabambe Mons. René Fernandeza Apazu. Arcibiskup v tomto dokumente uviedol: “Čítali sme knihy Cataliny Rivas a sme si istí, že ich jediný význam je viesť nás po ceste autentickej spirituality, ktorej prameňom je evanjelium Ježiša Krista. Preto schvaľujem ich tlač a šírenie a doporučujem ich ako texty pre rozjímanie a duchovnú orientáciu, aby získali veľa plodov pre Pána, ktorý nás volá, aby sme sa usilovali o spásu duší a ukázali im, že On je Boh živý a pravý, plný lásky a milosrdenstva.“
Od roku 1994 je Catalina Rivas nositeľkou stigiem, ktoré sa otvárajú vždy na Veľký piatok. Lekári boli osobne svedkami jej veľkého utrpenia, ale jej rany sa ďalší deň opäť zatvorili lekársky nevysvetliteľným spôsobom. O Cataline Rivas sa prorocky zmieňuje už sv. Ján Bosco .


Ježiš diktuje Cataline

„Dcérka, nechaj sa zaplaviť mojou horúcou túžbou, aby sa všetky duše obmyli vodou pokánia, aby ich naplnila dôvera a nie strach, pretože ja som Boh milosrdenstva a som stále pripravený prijať ich vo Svojom Srdci. Takto sa budeme deň za dňom stále viac zjednocovať v láske. Spočiatku len malá iskrička, a tá sa postupne premení na ohromný plameň... Len skutočná Láska nie je dnes milovaná! Miluj Lásku a budeš milovaná! Ale predtým sa modli, dcérka, veľmi sa modli za zasvätené duše, ktoré stratili svoje nadšenie a spokojnosť v službe. Modli sa tiež za tých kňazov, ktorí na oltári uskutočňujú onen zázrak zázrakov, ale ich viera je slabá.

Strať sa vo mne ako kvapka vody v oceáne... Keď som ťa stvoril, pobozkal som ťa na čelo a tak som ťa označil znamením svojho vyvolenia. Hľadaj duše, pretože len niektoré z nich ma milujú, hľadaj duše a vtlač do ich mysle obraz bolesti, v ktorej som sa strávil. Ľudia ani nevedia, aké ohromné dary prijímajú. Keď robíš to, o čo ťa žiadam, som ti nablízku. Je to akoby si hasila spaľujúci smäd, ktorý na Kríži mučil moje pery. Budem prítomný vždy, keď budeš vzývať moje Utrpenie s láskou.

Dovolím ti žiť zjednotenej s mojou bolesťou, ktorú som zakúšal v Getsemanskej záhrade , keď som videl hriech všetkých ľudí. Buď si toho vedomá, pretože k tomuto druhu utrpenia volám len niekoľkých, no nikto z nich nechápe, aké vyvolenie sa im dostalo týmto pripojením k najbolestnejšej hodine môjho pozemského života.


Ježiš sa pripravuje

Sú duše, ktoré sú si vedomé môjho Utrpenia, ale len niekoľko z nich myslí na moju prípravu na verejný život: moju samotu! Tých štyridsať dní, ktoré som prežil na úpätí hory, to boli najviac skľučujúce hodiny môjho života, pretože som ich prežil celkom v osamotení, prípravou svojho ducha na to, čo malo prísť. Znášal som hlad, smäd, skľúčenosť a horkosť. Vedel som, že pre mnohých bude moja obeta bez úžitku, pretože ma zaprú. V tejto odlúčenosti som vnímal, že ani moje nové učenie, ani moja obeť či zázraky, nemôžu zachrániť židov, ktorí sa mali stať vrahmi Boha. Musel som však konať svoju úlohu, Božskú misiu. Musel som zasiať semeno, ktoré malo neskôr zomrieť. Ako je to z ľudského hľadiska všetko smutné! I ja som bol človekom a pociťoval som skľúčenosť a žiaľ. Cítil som sa tak nesmierne osamelý! Svoje Telo som umŕtvil pôstom a svojho Ducha modlitbou. Modlil som sa za celé ľudstvo, ktoré ma toľkokrát zaprie a vydá... Bol som pokúšaný ako každý iný smrteľník a satan nebol nikdy zvedavejší zistiť, kto z ľudí bol vydaný takej nesmiernej samote a odlúčeniu. Premýšľaj o všetkom, čím som musel prejsť, aby som zachránil človeka a mohol vládnuť v jeho srdci a umožnil mu prístup do Kráľovstva môjho Otca.“


Posledná večera

Teraz vstúpme do priebehu môjho Utrpenia… Príbehu, ktorý prinesie Otcovi slávu a svätosť mnohým vyvoleným dušiam…

Noc pred mojim zradením bola plná radosti, pretože to bola oslava Paschy, predzvesť nebeskej Hostiny, kde ja budem pokrmom ľudských bytostí. Keby som sa opýtal kresťanov, čo si o tejto Hostine myslia, iste by veľa z nich odpovedalo, že je to miesto ich šťastia, a len veľmi málo by povedalo, že je mojim potešením… Existujú duše, ktoré prijímajú sväté prijímanie nie pre radosť, ktorú tak zažívajú, ale pre radosť, ktorú spôsobujú mne. Je ich len niekoľko, pretože všetci ostatní prichádzajú prosiť len o dar a milosti.

Objímam všetky duše, ktoré ku mne prichádzajú, pretože som zostúpil na zem, aby som rozmnožil lásku, ktorou ich zahŕňam. A pretože láska nerastie bez bolestí, kúsok po kúsku odoberám sladkosť, aby som dušu ponechal vo vyprahnutosti a smäde. A tak sa pôsti od svojej vlastnej radosti, aby pochopila, že by sa mala zamerať na iné túžby: na tie moje.

Prečo o vyprahnutosti hovoríte, ako by sa jednalo o znamenie nedostatku mojej Lásky? Čo ste zabudli, že keď nedávam spokojnosť, musíte zakúšať svoju vyprahnutosť a ďalšie útrapy? Duše, pristúpte ku mne, ale buďte si vedomé, že to ja všetko spôsobujem a podnecujem vás k tomu, aby ste ma hľadali. Keby ste len vedeli, ako veľmi si cením nesebeckú lásku a ako veľmi bude odmenená v nebi! Ach, ako sa bude radovať duša, ktorá ju vlastní!

Učte sa odo mňa, drahé duše, hľadať len potešenie toho, kto vás miluje… Dostane sa vám sladkosti a oveľa viac všetkého, čo opustíte. Budete sa radovať z toho, k čomu vás uschopním. To ja som pripravil Hostinu. Ja sám som pokrmom! Mohol by som vás nechať sedieť pri svojom stole hladných? Veď som vám sľúbil, že ktokoľvek sa nasýti mnou, už nebude hladný… Ja sám vám slúžim, aby som vyjavil svoju lásku k vám. Počúvajte, čo hovoria moji kňazi, pretože oni vás skrze túto Veľkonočnú hostinu vedú ku mne. Ale nepozastavujte sa na tom, čo je ľudské, pretože by ste nadobudli iný zmysel tejto hostiny.

Nikto nemôže povedať, že sa moja Večera stala jeho potravou, pokiaľ prežíva len sladkosť… Láska ku mne rastie v závislosti od toho, ako sa zapierate.

Veľa kňazov je takých, ktorých som ja chcel urobiť svojimi služobníkmi a nie preto, že ma opravdivo nasledujú… Modlite sa za nich! Mali by Otcovi obetovať smútok, ktorý som pocítil, keď som v Chráme poprevracal stánky peňazomencom a vytkol som služobníkom tej doby, že premenili Boží dom na spolok úžerníkov.

Keď sa ma opýtali, z akej autority to robím, cítil som ešte väčší smútok, pretože sa potvrdilo, že najhoršieho popretia môjho poslania sa mi dostalo práve od mojich služobníkov.

Z tohto dôvodu sa modlite za kňazov, ktorí zaobchádzajú s mojim Telom zvykovo, a teda s veľmi malou láskou.

Skoro pochopíte, že som vám to musel oznámiť, pretože som prisľúbil odpustenie všetkých časných trestov tým, ktorí sa modlia za mojich kňazov. Pre tých, ktorí sa zarmucujú nad vlažnosťou kňazov, nebude očistec, ale ihneď po svojom poslednom vydýchnutí pôjdu rovno do Raja.

A teraz mi dovoľ znovu ťa objať, aby si mohla dostať život, ktorého súčasťou som ťa učinil s nevýslovnou radosťou.

V tú noc som s nekonečnou láskou umyl nohy svojim apoštolom, pretože to bol vrcholný okamih, v ktorom som predstavil svoju Cirkev svetu.

Chcem, aby duše vedeli, že i keď sú obťažené najväčšími hriechami, nie sú im odopreté milosti. Sú s mojimi najvernejšími dušami, sú v mojom Srdci a dostáva sa im milostí, ktoré potrebujú.

Cítil som nesmierny žiaľ, vidiac, že Judáš, môj apoštol, predstavuje také veľké množstvo duší zhromaždených pri mojich nohách a toľkokrát obmytých mojou Krvou, a i napriek tomu zatratených! V tej chvíli som si prial, aby hriešnici spoznali, že ani pre hriechy, ktoré spáchali, by sa odo mňa nemali vzďaľovať a myslieť si, že už pre nich nie je žiadne východisko a že nemôžu byť milovaní rovnako ako predtým, než zhrešili. Úbohé duše! Tak nezmýšľa Boh, ktorý pre vás vylial všetku svoju Krv. Poďte ku mne všetci a nebojte sa, pretože ja vás milujem. Očistím vás svojou Krvou, takže budete belší ako sneh. Ponorím vaše hriechy do vody môjho Milosrdenstva a nič nebude môcť z môjho Srdca vymazať lásku, ktorú k vám prechovávam.

Moji milovaní, nevybral som si vás predsa zbytočne, odpovedzte na moje vyvolenie veľkoryso. Buďte verní a pevní vo viere. Buďte mierni a skromní, aby ostatní mohli vidieť veľkosť mojej pokory.


Ježiš ustanovuje Eucharistiu

Túžba, aby boli všetky duše čisté, keď ma prijímajú vo Sviatosti lásky, ma viedla k tomu, aby som umyl nohy mojim apoštolom. Urobil som to tiež ako symbol Sviatosti zmierenia, v ktorej sa duše – ktoré postretlo to nešťastie, že upadli do hriechu – môžu obmyť a znovu získať stratenú čistotu. Tým, že som umyl ich nohy, som chcel dušiam ukázať úlohu apoštolov v umenšovaní sa i v nežnej starostlivosti o hriešnikov a všetky duše, ktoré im boli zverené. Ovinul som sa látkou, aby som ukázal, že kto chce dosiahnuť úspech medzi dušami, musí sa spútať umŕtvovaním a sebazaprením. Chcel som ich naučiť vzájomnej láske a tiež ceste, ako prekonávať chyby svojich blížnych tým, že ich zamlčíme, odpustíme a nebudeme nikdy pripomínať. Voda, ktorou som polial nohy mojich apoštolov, symbolizuje horlivosť, ktorá spaľovala moje Srdce túžbou po spáse ľudí.

V tej chvíli som pociťoval nesmiernu lásku k ľuďom a nechcel som, aby zostali sirotami. Aby som s vami mohol žiť až do konca časov a aby som vám ukázal svoju lásku, túžil som byť vaším dychom, vaším životom, vašou oporou, vaším všetkým ! Potom som zbadal všetky duše, ktoré sa budú v priebehu dejín živiť mojim Telom a mojou Krvou, a videl som tiež všetky Božské účinky, ktoré v nich tento pokrm spôsobí.

Táto nepoškvrnená Krv splodí čistotu a panenstvo u mnohých duší, v ďalších zapáli oheň lásky a horlivosti. V tej hodine sa mi vybavilo mnoho mučeníkov lásky pred mojimi očami a v mojom Srdci! Videl som, ako mnoho iných duší potom, čo spáchali mnohopočetné ťažké hriechy a zoslabli pod ťarchou vášní, prichádzali ku mne, aby Chlebom silných obnovili svoju silu! Ako veľmi si prajem, aby všetky duše poznali city môjho Srdca ! Ako veľmi túžim, aby videli Lásku, ktorú som k nim cítil vo Večeradle, keď som ustanovil Eucharistiu. Nikto nemôže preniknúť pohnútky môjho Srdca behom tých momentov – lásku, radosť, nehu… Ale ešte väčší bol žiaľ , ktorý zaplavoval moje Srdce.

Ste dobrou pôdou pre stavbu veľkolepej budovy? Áno i nie… Áno - pre dary, ktoré som vám dával od vášho narodenia, nie - pre spôsob, ako ste ich používali. Domnievate sa, že vaša pôda má vhodné predpoklady pre konštrukciu budovy, ktorú ja vztýčim? Ach, ako je chatrná! A napriek tomu - napriek všetkým vašim vnútorným prekážkam - moje úmysly nezlyhajú vďaka tomu, že si volím k mojim vlastným zámerom to, čo je úbohé. Nikdy nerobím chybu, lebo tvorím majstrovsky a s láskou. Pracujem neustále, i keď si toho nie ste vedomí. Vaša vlastná túžba vedieť, čo robím, mi slúži k tomu, aby som vám dokázal, že nemôžete nič vedieť ani robiť bez toho, aby som si to prial… Je čas pracovať, nepýtajte sa ma na nič, pretože je tu niekto, kto na vás myslí.

Mojim dušiam chcem zveriť trýzeň , miernu bolesť, ktorá mi tej noci naplnila Srdce. Akokoľvek som sa cítil, mal som veľkú radosť, lebo som sa stal Božským Pokrmom duší a spoločníkom človeka až do konce časov a videl som, ako mnoho duší mi to oplatí svojou vernosťou, vďakyvzdaním, láskou, zadosťučinením. Zaplavil ma tiež hlboký zármutok, keď som pozeral na všetky tie duše, ktoré ma opustia vo svätostánku, a na množstvo iných, ktorí budú pochybovať o mojej prítomnosti v Eucharistii. Ach, do koľkých poškvrnených, nečistých, rozdrásaných sŕdc budem musieť vstúpiť! A ako sa moje znesvätené Telo a Krv stane dôvodom zatratenia mnohých duší. Nemôžete pochopiť, ako som nazeral na všetky svätokrádeže, hriechy a nesmierne ohavnosti, ktoré proti mne budú spáchané. Dlhé hodiny, ktoré strávim osamotený vo svätostánkoch, koľko dlhých nocí! Koľko ľudí odmietne volanie lásky, ktoré k nim vyšlem!

Pre lásku k dušiam zostavám v Eucharistii ako väzeň, aby ste si vo svojich trápeniach a ťažkostiach mohli prísť pre útechu k najnežnejšiemu zo všetkých Sŕdc, k najlepšiemu zo všetkých otcov, k najvernejšiemu Priateľovi. Ale táto Láska, ktorá sa stravuje pre dobro ľudstva, nebude opätovaná.

Žijem medzi hriešnikmi, aby som bol ich spásou a životom, ich lekárom i liekom, a oni sa zatiaľ na oplátku, napriek svojej skazenej prirodzenosti, odo mňa vzďaľujú. Urážajú ma a pohŕdajú mnou. Moje deti, úbohí hriešnici! Nevzďaľujte sa odo mňa. Čakám na vás dňom i nocou vo svätostánku. Nebudem pripomínať vaše prehrešky, nevmietnem vám vaše hriechy do tváre. Miesto toho vás obmyjem Krvou zo svojich rán. Nebojte sa, poďte ku mne, neviete, ako veľmi vás milujem.

A čo vy, drahé duše, prečo ste chladné a ľahostajné k mojej Láske? Ja viem, musíte myslieť na potreby svojich rodín, svojich domovov a tiež potreby sveta, ktorý vás neprestáva volať. Čo nemáte ani chvíľku, aby ste za mnou prišli a dokázali mi tak svoju lásku a vďačnosť? Nedovoľte, aby vás zamestnávalo toľko zbytočných starostí. Vyhraďte si chvíľku na návštevu Väzňa Lásky. Či si nenájdete niekoľko minút, keď je vaše telo choré, aby ste vyhľadali lekára, ktorý by vás liečil? Poďte k Tomu, ktorý vám môže dať silu a zdravie duše. Dajte almužnu lásky tomuto Božskému Žobrákovi, ktorý vás volá, ktorý vás chce a ktorý na vás čaká!

Tieto slová budú mať na duše ohromné účinky. Preniknú do rodín, škôl, náboženských kongregácií, nemocníc, väzení a veľké množstvo duší sa vydá mojej Láske.

Najväčšie bolesti mi spôsobujú kňazi a rehoľníci.

V okamihu, keď som ustanovil Eucharistiu, som videl všetky omilostené duše, ako budú živené mojim Telom a Krvou a tiež účinky, ktoré v nich spôsobí.

Pre niektoré duše bude moje Telo liekom na ich slabosť. Pre iné ohňom, ktorý pohltí ich úbohosti a zapáli ich láskou. Ach!... Duše, ktoré sa predo mnou zhromaždia, vytvoria ohromnú záhradu, v ktorej každá rastlina vykvitne inými kvetmi, ale všetky ma budú tešiť svojou vôňou. Moje Telo bude slnkom, ktoré ich privedie späť k životu. K niektorým si pôjdem pre útechu, u iných sa skryjem a u ďalších nájdem odpočinok. Keby ste len tušili, milované duše, aké ľahké je Boha utešiť, skryť a dať mu odpočinok.

Tento Boh vás miluje nezmerateľnou Láskou. Potom, čo vás vyslobodil z okov hriechu, zasadil do vás nevýslovnú milosť duchovného povolania. Mystickým spôsobom vás priviedol do záhrady svojich potešení. Tento Boh, vás Vykupiteľ, sa stal vašim snúbencom. On Sám vás živí svojim prečistým Telom a svojou Krvou, ktorá hasí váš smäd. Vo mne nájdete odpočinok a šťastie.

Ach, dcérka! Prečo toľko duší pôsobí taký zármutok môjmu Srdcu potom, čo boli naplnené toľkým požehnaním a nežnosťami? Nie som snáď stále rovnaký? Zmenil som sa snáď voči vám? Nie! Nikdy sa nezmením, budem vás zaľúbene a nežne milovať až do konca.

Viem, že ste plní biedy, ale ani to vás nemôže vzdialiť od môjho najnežnejšieho pohľadu. Stále na vás s úzkosťou čakám, nielen preto, aby som uľahčil vašej biede, ale tiež preto, aby som vás naplnil svojim požehnaním.

Neodopierajte mi svoju lásku, keď vás o ňu žiadam. Je veľmi ľahké milovať Toho, ktorý je Láska sama. Ak vás žiadam o niečo, čo je drahé vašej prirodzenosti, dám vám oboje: milosť aj silu, aby ste mi mohli vyhovieť. Dovoľte mi vstúpiť do vašich duší, a pokiaľ tam nenájdem nič, čo je Ma hodné, povedzte mi pokorne a s dôverou: „Pane, Ty vidíš ovocie tohto stromu. Preto príď a povedz mi, čo má robiť, aby som niesol ovocie, po ktorom túžiš.“

Ak mi toto duša povie s naozajstnou túžbou dokázať mi svoju lásku, odpoviem: „Drahá duša, dovoľ mi zušľachtiť tvoju lásku…“

Poznáte ovocie, ktoré tak získate? Víťazstvo nad vašou povahou vynahradí urážky a odčiní vaše chyby. Pokiaľ nie ste urazení, keď sa vám dostane pokarhania a prijmete ho radi, získate premenu tiež pre duše zaslepené pýchou, ktoré sa pokoria a budú prosiť o odpustenie. Toto vykonám vo vašej duši, pokiaľ mi dovolíte slobodne pracovať. Záhrada nerozkvitne okamžite, ale vy prinesiete môjmu Srdcu veľkú útechu. Toto všetko som videl, keď som ustanovoval Eucharistiu a bol som preniknutý túžbou živiť duše. Neprišiel som na zem, aby som žil s dokonalými bytosťami, ale preto, aby som podopieral slabých a živil deti… Nechám ich rásť a budem posilňovať ich duše a uľavovať im v ich ťažkostiach a ich dobré úmysly mi prinesú útechu.

Ale medzi mojimi vyvolenými sú tiež takí, ktorí mi spôsobujú zármutok. Vydržia všetci? - taký výkrik bolesti sa derie z môjho Srdca. Chcem, aby duše počuli tento nárek. Večná Láska hľadá duše, ktoré dokážu hovoriť po novom o starých známych pravdách. Nezmerateľná Láska si praje v lone ľudstva vytvoriť nový tribunál rýdzeho Milosrdenstva a nie Spravodlivosti. Preto sa po celom svete množí posolstvo. Ktokoľvek chápe toto dielo, obdivuje ho, čerpá z neho a tiež napomáha ostatným získať z neho úžitok. Kto nepochopí, zostáva v duchu otrokom, umiera a je zatratený. Im patrí moje zatracujúce slovo, pretože prekážajú môjmu Božskému dielu a sú spoluvinníkmi Diabla. Pokiaľ odsudzujú, zamlčujú a zastierajú to, čo nepochádza od obyčajného tvora, ale od Tvorcu, ich detinskú myseľ napĺňa prefíkanosť. Tým, ktorých som nazval maličkými, vyjavím svoje vedenie, ktoré naopak skrývam pred pyšnými.

Duša, dovoľ mi, aby som sa do teba vylial. Uľav môjmu Srdcu, pretože stále niekto dusí moju Lásku…


Ježiš sa modlí v záhrade

Nikto skutočne neverí, že som sa naozaj potil krvou v tú noc v Getsemanskej záhrade a len niektorí chápu, že v tých hodinách som trpel oveľa viac, než pri ukrižovaní. Bolo to bolestnejšie, pretože mi bolo celkom jasne vyjavené, že hriechy všetkých sa stali mojimi vlastnými a že za každý musím zaplatiť. A tak ja, nevinný a čistý, som odpovedal Otcovi, akoby som bol skutočne vinný z podvodov a oplzlostí, ktoré ste spáchali vy, moji bratia. Zneuctili ste Boha, ktorý vás stvoril, aby ste sa stali nástrojmi nesmiernosti Stvorenia a neodchýlili sa od podstaty, ktorá vám bola daná, aby ste postupne dorástli v nahliadaní na mňa, vášho Stvoriteľa.

Preto som sa stal zlodejom, vrahom, cudzoložníkom, klamárom, páchateľom svätokrádeží, rúhačom, nactiutŕhačom a buričom, ktorý rebeluje proti Otcovi, ktorého som ja však vždy miloval.

Bol to práve tento kontrast medzi mojou Láskou k Otcovi a jeho Vôľou, ktorý zapríčinil potenie mojej Krvi. Ale bol som poslušný až do konca a pre Lásku ku každému z vás som sám seba zahalil vinou, aby som mohol vykonať Otcovu Vôľu a zachrániť vás z večného zavrhnutia.

Pochopte, že v tú noc som vytrpel oveľa viac, než sú ľudské agónie. A verte mi, že nikto nemôže utíšiť také utrpenie a muky, pretože som zároveň videl, ako každý z vás, zahľadený do seba, robí moju smrť v každom okamihu ešte krutejšou, aby som úplne zaplatil za vyše prehrešky. Chcem, aby znovu vyšlo na známosť, ako som miloval všetkých ľudí v tej hodine nevýslovnej samoty a žiaľu…


Ježiš koná Vôľu Otca

Predovšetkým chcem, aby ste si boli vedomí môjho utrpenia, horkosti, ktorú mi pôsobilo vedomie hriechov, to zatemnenie mysle človeka, ktoré spôsobilo jeho pobláznenie. Tieto hriechy sú spravidla prijímané ako ovocie prirodzených náklonností, ktorým – ako sa hovorí – človek nemôže svojou vôľou odporovať. V súčasnosti tak veľa ľudí žije v ťažkom hriechu, z ktorého obviňujú ostatných alebo osud, bez možnosti sa z tohto stavu vymaniť. To všetko som videl v Getsemanskej záhrade a poznal som veľkosť zla, ktoré bude musieť pojať moja duša. Koľko ľudí je takto stratených a ako veľmi som pre ne trpel!

Keď som apoštolom umyl nohy a stal sa ich Pokrmom, chcel som ich svojim príkladom naučiť vzájomnej podpore. Hodina, pre ktorú sa Syn Boží stal človekom a Vykupiteľom ľudského rodu a v ktorej mal preliať svoju Krv a dať svoj Život za svet, sa priblížila.

V tej chvíli som si prial ponoriť sa do modlitby a úplne sa vydať do Vôle Otca… Potom moja ľudská Vôľa premohla prirodzený odpor k nesmiernemu utrpeniu, ktoré mi náš Otec pripravil. Vidíte, že Otec trpel viac, než ja sám. Potom som medzi tie zatratené duše vydal svoju vlastnú Dušu, aby som napravil to, čo už bolo pokazené. Moja Všemohúcnosť môže všetko, ale chce len maličkosť – kúsok po kúsku. A túto maličkosť ja sám obetujem s nekonečnou Láskou.

Moje utrpenie… ako bezodná priepasť horkosti, ktorá sa za mnou uzavrela! Ako nesmierne sa mýli ten, kto si myslí, že jej môže porozumieť. Len si pomyslite na strašné muky môjho Tela.

Moja dcéra, mám pre teba ďalšie výjavy tých tragických udalostí, ktoré som prežíval a ktoré si prajem s tebou zdieľať, pretože si jednou z tých, ktorých mi Otec daroval v Záhrade. Drahé duše, učte sa od svojho Vzoru, že jedinou potrebnou vecou je - dokonca aj vtedy, keď sa vaša prirodzenosť búri – s pokorou a odovzdaním sa podrobiť a zveriť do Vôle Božej. Taktiež som chcel naučiť duše, že najdôležitejšie skutky je nutné pripraviť a oživiť skrze modlitbu. V modlitbe sa duša posilňuje pre tie najdôležitejšie veci a Boh s dušou komunikuje, dáva jej rady a inšpiruje ju, a to aj vtedy, keď si toho duša vôbec nie je vedomá.

Odišiel som do Záhrady s tromi zo svojich apoštolov, aby som im ukázal, že pri modlitbe ich majú sprevádzať a pomáhať im tri Mocnosti duše.

Majte na pamäti tri božské výsady, dokonalosti Boha: jeho Dobrotu, jeho Moc a jeho Milosrdenstvo a tiež Lásku, ktorú k vám prechováva. A pochopte, ako je treba odpovedať na divy, ktoré pre vás vykonal… V skrytosti a v súkromí, skrze modlitbu, mu dovoľte premeniť vašu vôľu, aby konala pre Boha viac, aby konala to najlepšie, aby ste sa mohli obetovať pre spásu duší – ako svojou apoštolskou aktivitou, tak pokorným skrytým životom. Vrhnite sa na zem pokorne ako stvorenia v prítomnosti svojho Stvoriteľa a žasnite nad jeho zámermi, ktoré s vami má – nech už sú akékoľvek, a odovzdajte svoju vôľu Tej Božskej.

Takýmto spôsobom som ponúkal sám seba k naplneniu diela vykúpenia sveta. Ach! Aká to bola chvíľa, keď som cítil, ako ma zaplavujú všetky muky a bolesti, ktorými som musel vo svojom utrpení prejsť: urážky, nadávky, údery korbáča, kopance, tŕňová koruna, smäd, kríž… To všetko sa odohrávalo pred mojimi očami v rovnakom okamihu, keď moje srdce mučila nesmierna bolesť, potupy, hriechy, ohavnosti, ktoré budú napáchané v priebehu času. Nielen, že som ich videl, ale všetky tieto hrôzy ma znovu zaplavovali a takto som sa postavil pred môjho Nebeského Otca, aby som vyprosil zľutovanie.

Dcérenka, ponúkol som sa ako ľalia, aby som utíšil jeho hnev a uzmieril jeho spravodlivé rozhorčenie. Jednako len, pod ťarchou toľkých zločinov a takého množstva hriechov, moja ľudská prirodzenosť zakúsila smrteľnú agóniu až do tej miery, že som sa potil Krvou.

Je možné, aby toto utrpenie a táto Krv bola pre tak veľa duší zbytočná?... Moja Láska bola pôvodom môjho utrpenia. Keby som to tak sám nebol chcel, kto by sa ma mohol dotknúť? Chcel som to, a aby som to dosiahol, použil som tých najkrutejších z ľudí.

Skôr, ako som trpel, sám v sebe som poznal všetky muky a mohol som dobre poznať ich mieru. A potom, keď som chcel trpieť, k tomu, že som všetko vedel a poznal, mal som tiež ľudské vnímanie toho všetkého. Všetko som to prijal.

O svojom utrpení nemôžem hovoriť dopodrobna. Inokedy som to robieval, ale vy tomu nemôžete rozumieť. Vďaka svojej ľudskej prirodzenosti nemôžete vôbec pochopiť nesmiernu hĺbku bolestí, ktoré som musel vytrpieť.

Áno, ja vás osvecujem, ale len po určitú medzu, ktorú nemôžete prekročiť. Len svojej Matke som dal poznať všetky svoje bolesti, a preto trpela oveľa viac, než ktokoľvek iný. Ale teraz sa svet dozvie viac, než som doteraz dovolil, pretože to takto chce môj Otec. Z tohto dôvodu v mojej Cirkvi vykvitá lúč lásky, pre všetky tie premenlivé okolnosti, ktoré ma viedli zo Záhrady na Kalváriu. Viac, než komukoľvek inému, som vyjavil svoje utrpenie svojim milovaným, ktorých som mal so sebou v Záhrade. Môžu upozorniť na niečo, čo zodpovedá mentalite dnešných pútnikov. A ak môžu, tak by mali. Preto by si mala napísať všetko, čo ti hovorím, maličká, pre seba i pre veľa iných, na úľavu dušiam a na slávu Najsvätejšej Trojice, ktorá si praje, aby moje utrpenie v Getsemanskej záhrade bolo zverejnené.

Moja duša je smutná až na smrť. Zatiaľ, čo smútok z fyzického poškodenia mohol spôsobiť smrť, chcel som tiež zakúsiť smútok ducha, ktorý predstavuje absolútnu neprítomnosť Božského vplyvu a zdrvujúcu prítomnosť príčin môjho utrpenia.

V mojom Duchu, ktorý prechádzal smrteľnou agóniou, boli prítomné všetky dôvody, ktoré ma prinútili priniesť Lásku na zem. Predovšetkým to boli prehrešky proti môjmu trpiacemu Božstvu v ľudskom tele, avšak s vedomím Boha. Vy nemôžete nájsť podobný druh utrpenia, pretože hriešnik - za pomoci môjho svetla – môže určitým jeho častiam zavše porozumieť nedokonale, ale napriek tomu nie je schopný poznať, čo hriech predo mnou znamená. Preto je jasné, že jedine Boh pozná vážnosť previnení, ktoré sú proti nemu páchané.

Jednako len, ľudstvo by malo byť schopné úplného poznania, skutočnej ľútosti a pokánia, ktoré je Božstvu dlžné. Ja to môžem človeku umožniť, kedykoľvek si bude priať. V skutočnosti to robím tým, že obetujem svoju múdrosť, ktorá bola so mnou, keď som ako človek – ľudská bytosť – niesol ťarchu urážok proti Bohu.

Toto bolo mojim prianím: aby si skrze mňa mohol kajúci hriešnik pred Bohom uvedomiť spáchané prehrešky a tiež ja, vo svojom Božstve, plne chápem, čím sa proti mne previnil.

To pre dnešok stačí. Nevieš, ako veľmi ma utešuje, keď sa mi úplne odovzdáš… Nie každý deň môžem hovoriť k dušiam… Dovoľ mi, aby som ti pre ne odovzdal svoje tajomstvá!... Nechaj ma využiť tvoje dni a noci!

Bol som smutný až na smrť, pretože všade som videl nesmierne množstvo spáchaných zločinov. A ak pre jediný z nich som mal prežiť neporovnateľnú smrť, čo som mal skúsiť pre všetky spolu? „Smutná je moja duša až na smrť…“ tento smútok spôsobil, že ma opustili všetky sily. Tento žiaľ sa sústreďoval v mojom Božstve a proti nemu smeroval príliv vín a zápachu duší rozleptaných všetkými druhmi zloby. Práve preto som bol zároveň terčom i šípom – ako Boh terč a ako človek šíp. Potom, čo som vstrebal všetok hriech, stál som pred svojim Otcom ako jediný vinník. Väčší žiaľ, než tento, nemôže existovať a ja som ho chcel prijať celý pre Otcovu Lásku a pre Milosrdenstvo k vám všetkým.

Pokiaľ človek na túto vec nedáva pozor, márne uvažuje o význame týchto slov, ktoré zahrňujú celu moju podstatu – ako človeka i ako Boha. Pozrite na mňa v tomto nesmiernom väzení ducha: Či si nezaslúžim lásku, keď som toľko bojoval a toľko trpel? Nezaslúžim si snáď, aby so mnou stvorenia počítali ako so svojim vlastným, keď som sa za ne celkom vydal – bez výhrad? Vy všetci pite z mojej nevyčerpateľnej studnice dobroty. Pite! Ponúkam vám svoj smútok v Záhrade, dajte mi svoj smútok, všetky svoje smútky! Z vašich smútkov si prajem vytvoriť kytičku fialiek, ktorých vôňa stále prúdi k môjmu Božstvu.

„Otče, ak je to možné, vezmi odo mňa tento kalich, ale nie moja, ale Tvoja Vôľa nech sa stane.“ Toto som povedal na vrchole horkosti, keď sa bremeno - naložené na mne - stalo tak zdrvujúcim, že sa moja duša nachádzala v tej najneuveriteľnejšej temnote. Povedal som to Otcovi, pretože potom, čo sa zhromaždila všetka vina, stál som pred Ním ako jediný hriešnik, na ktorého sa vylievala celá jeho Božská Spravodlivosť. Cítil som sa zbavený svojho Božstva, a tak tu stálo len moje človečenstvo.

Ach, Otče, vezmi odo mňa tento nesmierne horký kalich, ktorý si mi predložil a ktorý som prijal pre tvoju Lásku, keď som prišiel na tento svet. Dostal som sa až do bodu, kedy nepoznávam sám seba. Ty, Otče, ktorý ma miluješ, si urobil hriech mojim dedičstvom, a preto je moja prítomnosť pred Tebou neznesiteľná. Je mi známy nevďak ľudských tvorov, ale ako môžem vystáť svoju samotu? Ach, Bože, zmiluj sa nad mojou nesmiernou odlúčenosťou, v ktorej sa nachádzam. Prečo ma aj Ty chceš opustiť? Akú pomoc mám hľadať v tak nesmiernej prázdnote? Prečo si ma tiež Ty poslal na túto cestu? Dobre, odopieraš mi seba. Cítim, ako sa prepadám do tak strašnej priepasti, že dokonca necítim Tvoju ruku v tejto tak tragickej situácii. Tvoja mocná ruka ma drví a Krv, ktorá vyteká z môjho Tela, je toho svedectvom. Takto som kričal a padal. Ale potom som pokračoval: Otče Svätý, veď so mnou robíš len to, čo chceš. Môj život nie je môj, patrí úplne Tebe. Nechcem, aby sa naplnila moja Vôľa, ale Tvoja. Prijal som smrť na Kríži, prijal som tiež viditeľnú smrť svojho Božstva. Tak to je. Všetko toto by som mal dať Tebe a predovšetkým by som Ti mal obetovať úplné zničenie môjho Božstva, ktoré ma s Tebou zjednocuje. Áno, Otče, Krvou, ktorú vidíš, potvrdzujem svoje odovzdanie sa a svoje prijatie: Tvoja Vôľa nech sa stane, a nie moja…


Ježiš hľadá svojich Apoštolov, ktorí zaspali

Napriek nepredstaviteľnému tlaku, ohromnej únave a krvavému potu, ktorými som bol nesmierne zdrvený, vydal som sa hľadať svojich apoštolov.
Peter, Ján, Jakub! Kde ste, že vás nevidím bdieť? Vstaňte, pozrite na moju tvár, na moje trasúce sa Telo v týchto mukách, ktoré zakúšam! Prečo spíte? Vstaňte a modlite sa spolu so mnou. Potím sa pre vás Krvou!
Peter, môj vyvolený učeník, či ťa nezaujíma moje utrpenie?... Jakub, tebe som venoval tak veľkú priazeň, pozri sa na mňa a spomeň si! A ty, Ján, ako to, že si zaspal s ostatnými? Unesieš viac než oni… Nespite, bdejte a modlite sa so mnou!
Čoho sa mi dostalo? Ešte hlbšej opustenosti, pretože hľadali svoju vlastnú úľavu. Ani oni nie sú so mnou. Kam inam mám ísť?... Je pravda, že mi Otec dal len to, o čom som žiadal, aby rozsudok nad celým ľudstvom dopadol na mňa. Môj Otče, pomôž mi! Ty môžeš všetko, pomôž mi! Modlil som sa znovu ako človek, ktorý stratil akúkoľvek nádej a ktorý túži po pochopení a úľave z výšin. Čo však mohol Otec robiť, keď som si slobodne zvoli zaplatiť za všetko? Moja voľba sa nezmenila. Jednako len prirodzený odpor prerástol do takej najvyššej miery, že moja ľudskosť bola úplne premožená.
Znovu som padol tvárou na zem pre hanbu za vaše hriechy, znovu som prosil Otca, aby mi odňal tento kalich. On odpovedal, že pokiaľ z neho nebudem piť, bude to, ako keby som nebol prišiel na tento svet, a aby ma utešil, pripomenul mi veľa stvorení, ktoré príjmu účasť na mojich agóniách v Getsemanskej Záhrade.
Odpovedal som: - Otče, nedovoľ, aby sa stala moja vôľa, ale Tvoja. Tento anjel ma uistil o Tvojej láske a táto malá útecha, ktorú si mi poslal, mala dobrý účinok aj na moj prirodzený odpor. Daj mi moje stvorenia, ktoré som vykúpil, Ty sám si ich vezmi, pretože kvôli Tebe som všetko prijal. Chcem vidieť Tvoje uspokojenie. Obetujem Ti všetko svoje utrpenie a svoju nezmenenú vôľu, ktorá sa skutočne od Tvojej nelíši, pretože sme vždy boli jedno… Otče, som zdrvený, ale takto poznajú našu lásku. Tvoja vôľa nech sa stane, nie moja!
Znovu som sa vrátil, aby som zobudil svojich apoštolov, ale lúč božskej spravodlivosti mi nedoprial útechu… Keď ma uvideli ako šialeného človeka, naplnil ich strach. Najviac trpel Ján. Ja tichý… oni ohromení… Len Peter našiel odvahu prehovoriť. Úbohý Peter, keby len tušil, že časť môjho rozochvenia spôsobil on sám.
Vzal som so sebou svojich troch priateľov, aby som v nich a v ich láske našiel úľavu, aby mi oni mohli pomáhať tým, že budú zdieľať moje muky a modliť sa spolu so mnou. Ako mám popísať, čo som cítil, keď som ich videl spať?
Ako moje Srdce trpí dokonca ešte aj dnes: ak chce nájsť úľavu u svojich duší – príde k nim, a nájde ich spiacich. Viackrát som ich chcel zobudiť a vyviesť zo zajatia seba samých a odviesť ich od ich starostí. Odpovedajú mi slovami, či skutkami: „Teraz nie, som príliš unavený, mám veľa práce, toto škodí môjmu zdraviu, potrebujem trochu času, chcem trochu kľudu.“ Nalieham a jemne vravím takej duši: „Neboj sa. Ak kvôli mne zanecháš svoj odpočinok, odmením ťa. Poď a modli sa spolu so mnou, len jedinú hodinu! Pozri sa, toto je chvíľa, keď ťa potrebujem! Zdrží ťa to, keď sa teraz zastavíš?“ Koľkokrát už som počul tú istú odpoveď!
Úbohá duša, nebola si schopná ani jedinú hodinu so mnou bdieť. Čoskoro prídem, a ty ma nebudeš počuť, pretože spíš. Budem ti chcieť dať Milosť, ale pokým spíš, nebudeš ju môcť prijať. A akú máš istotu, že pozdejšie budeš mať silu sa prebudiť?… Je možné, že bez potravy bude tvoja duša slabá a ty nedokážeš výjsť zo svojej letargie.
Mnohé duše už smrť zaskočila uprostred hlbokého spánku. Kde a ako sa potom prebudili?
Drahé duše, chcem vás tiež naučiť, aké neužitočné a márne je hľadať úľavu u stvorení. Ako často sú to len bytostí, ktoré spia, a namiesto toho, aby som u nich našiel odpočinok, ktorý u nich hľadám, opúšťam ich s horkosťou, pretože neodpovedajú ani na naše priania, ani na našu lásku.
Keď som sa modlil ku svojmu Otcovi a prosil o pomoc, moja zarmútená a osamelá duša prežívala smrteľné muky. Premáhala ma ťarcha najhoršej nevďačnosti.
Krv, ktorá vytiekla všetkými pórmi môjho Tela a ktorá sa mala zakrátko vyvaliť zo všetkých mojich rán, bude pre nesmierne množstvo duší, ktoré budú zatratené, zbytočná. Mnohí ma odmietnu a mnohí ma nebudú poznať! Pozdejšie vylejem svoju Krv za všetkých a moje zásluhy bude môcť každý využiť. Božská Krv! Nekonečné zásluhy! A napriek tomu pre mnohé a mnohé duše bez úžitku!
Ale v tom čase som už vyšiel oproti ďalším veciam a moja Vôľa sa sklonila k naplneniu môjho utrpenia.
Ľudia, keď som trpel, celkom iste to nebolo bez dôvodu a bez ovocia. Ovocie, ktoré som získal, je Sláva a Láska. Teraz je na vás, aby ste mi s mojou pomocou dali najavo, že oceňujete moje dielo.
Ja sa nikdy neunavím. Poďte ku mne! Poďte k Tomu, ktorý sa chveje Láskou k vám a ktorý jediný vie, ako vám dať skutočnú Lásku, ktorá vládne v nebi a ktorá vás teraz premieňa na zemi.
Duše, ktoré skusujete môj smäd, napite sa z môjho horkého a slávneho kalicha, pretože vám hovorím, že Otec si praje niektoré kropaje z tohto kalicha vyhradiť práve vám. Premýšľajte o týchto niekoľkých kvapkách vzatých odo mňa, a potom, ak veríte, nehovorte mi, že ich nechcete. Ja som nestanovil žiadne obmedzenie a ani vy by ste ho nemali stanoviť. Ja som bol zničený bez milosti. Pre túto lásku by ste mi mali dovoliť, aby som zničil vašu samoľúbosť.
Ja som Ten, ktorý vo vás pôsobí, práve tak, ako Otec pôsobil vo mne vtedy v Getsemanskej Záhrade.
Ja som ten, ktorý vám dáva trpieť, aby ste jedného dňa mohli byť šťastní. Buďte teraz poslušní, buďte učenliví a napodobňujte ma, pretože to vám veľmi pomáha a mňa to nesmierne teší. Nestraťte nič, ale skôr získavajte lásku. Ako by som mohol dovoliť, aby mojich milovaných postihli skutočné straty, keď sa mi snažia prejavovať lásku?
Čakám na vás. Stále čakám a neunavím sa. Poďte ku mne, poďte tak, ako ste. Nevadí to, pokiaľ len prídete. Potom uvidíte, ako vaše čelá ozdobím šperkami, tými kvapkami Krvi, ktoré som prelial v Getsemanoch – sú to vaše kropaje, pokiaľ ich chcete.
Poď, poď, duša, k Ježišovi, ktorý ťa volá.
Povedal som – môj Otče, a veru nie – môj Bože. To vás tiež chcem naučiť: keď vaše srdce trpí najviac, mali by ste hovoriť „môj Otče“ a prosiť ho o útechu. Ukážte mu svoje trápenia, svoje strachy a s obviňovaním mu pripomínajte, že ste jeho deti. Povedzte mu, že vaša duša už to nemôže uniesť! Proste s detskou dôverou a čakajte, pretože váš Otec vám pomôže, dá vám potrebnú silu prejsť cez súženie, i tým dušiam, ktoré dôverujú… Toto je kalich, ktorý som ja prijal a vyprázdnil až do poslednej kvapky. To preto, aby som vás naučil, drahé deti, že už nikdy nesmiete uveriť, že utrpenie je zbytočné. Pokiaľ zakaždým nevidíte výsledky, vzdajte sa vlastného súdu a dovoľte Božej Vôli, aby sa na vás naplnila.
Ja som necúvol. Naopak, s vedomím, že práve v Getsemanskej Záhrade ma zajmú, zostal som tam. Nechcel som utiecť pred svojimi nepriateľmi…
Moja dcéra, dnes večer dovoľ, aby moja Krv zavlažila a posilnila korene tvojej maličkosti.


Judáš vydáva Ježiša

Potom, ako mi posol môjho Otca priniesol úľavu, uvidel som, ako ku mne pristupuje Judáš v doprovode všetkých, ktorí ma mali zajať. Mali povrazy, palice a kamene… Vykročil som k nim a povedal som: „Koho hľadáte?“ V tej chvíli Judáš položil ruku na moje rameno a pobozkal ma…
Aké veľké množstvo duší ma predalo a ešte predá za mizernú cenu pôžitku, pre chvíľkovú a pominuteľnú rozkoš… Aké úbohé sú duše, ktoré hľadajú Ježiša tak, ako títo vojaci.
Duše, ktoré milujem, vy, ktoré prichádzate ku mne a prijímate ma do svojho vnútra, ktoré mi toľkokrát opakujete, že ma milujete…, vzdáte sa ma potom, čo ma prijmete? Na miestach, ktoré navštevujete, sú kamene, ktoré ma zraňujú, rozhovory, ktoré ma urážajú, a vy, ktorí ste ma dnes prijali, tu na týchto miestach strácate prekrásnu belosť Milosti.
Prečo duše, ktoré ma poznajú, sa ma znovu a znovu takto vzdávajú, a pritom sa chvália svojou zbožnosťou a nezištnou láskou? Všetko, čo by vám malo naozajstne pomáhať získať väčšie zásluhy… Nie je to pre vás len zásterka, aby ste skryli svoj prehrešok zhromažďovania pozemských dobier? Bdejte a modlite sa! Bojujte bez odpočinku a nedovoľte, aby sa vaše zlé náklonnosti a slabosti stali zvykom.
Hľa, tráva sa musí pokosiť každý rok a možno ešte častejšie. Musíte obrábať a čistiť pôdu. Musíte ju kultivovať a starostlivo vytrhávať každú burinu, ktorá vyrastie.
Práve tak sa musíte s veľkou horlivosťou starať o dušu a musíte vyrovnať pokrivené sklony.
Neverte, že duša, ktorá ma zapredáva a oddáva sa ťažkému hriechu, týmto ťažkým hriechom začala.
Veľký pád obyčajne začína niečím maličkým: niečím, čo má duša rada, slabosťou, dovoleným súhlasom, potešením, ktoré nie je zakázané, ale tiež nie je príliš vhodné… Takto sa duša začína zaslepovať, umenšuje sa v milosti, vášeň silnie a nakoniec je duša premožená. Pochopte toto: ak je smutné prijať urážku a nevďak od akéjkoľvek duši, o čo smutnejšie je, keď prichádza od mojich najmilovanejších, vyvolených duší. Jednako len – ostatní mi môžu priniesť náhradu a potešiť ma.
Duše, vy, ktoré som si vybral za miesto svojho odpočinku, záhrada mojich potešení, od vás očakávam oveľa viac jemnosti, viac nehy a oveľa viac lásky. Očakávam, že sa stanete hojivým balzamom pre moje rany, že utriete moju poškvrnenú a znečistenú tvár, že mi pomôžete osvietiť toľko zaslepených duší, ktoré sa ma v temnote noci zmocňujú a zväzujú ma, aby ma usmrtili.
Nenechávajte ma samotného… Prebuďte sa a poďte, pretože moji nepriatelia sú tu!
Keď ku mne pristúpili vojaci, povedal som: „Ja som!“ Tieto isté slová opakujem duši, ktorá práve upadá do pokušenia: „Ja som, ešte je stále čas, a ak chceš, odpustím ti. A namiesto toho, aby si ma spútal povrazmi hriechu, ja ťa zviažem do okovov Lásky. Poď, ja som ten, ktorý ťa miluje, ten, ktorý má veľký súcit s tvojimi slabosťami, ten, ktorý úzkostlivo čaká na to, až ťa bude môcť objať.“
Ak dobre preskúmame príbeh môjho zatknutia, nájdeme tu veľa dôležitých podrobností. Keby Peter neudrel Malchosa, nemal by som príležitosť upozorniť vás na to, akým spôsobom chcem, aby ste za mňa bojovali.
Potom som použil príslovie, aby som napomenul Petra a obnovil Malchosovo ucho, pretože nemám rád násilie, veď som Pánom slobody. Všimnite si, že okrem toho som tiež Petrovi vyjadril pevnú túžbu po naplnení môjho Utrpenia a nechcel som uvažovať nad skutočnosťou, že keby som chcel, Otec by ma bránil svojimi Anjelmi.
Vidíš, koľko vecí je skrytých v jedinej epizode? Ale najdôležitejšie je práve ono poučenie pre vás všetkých o tom, ako bojovať s nepriateľmi. Ak je niekto ako ja, postupuje takto: nechá sa odvliecť, kam si prajú ho odvliecť, pretože bude mať silu pre chvíle, ktoré nevyhľadáva ani svet (človek), ani ľudská skúsenosť, ani rafinovanosť sebalásky. Nie, ktokoľvek je ako ja, zostane v situácii, do ktorej je postavený, a dostane neznámu ale mocnú silu na premoženie svojich utlačovateľov. Môj naozajstný učeník koná i tie najnepravdepodobnejšie veci tak, aby ani v tom najmenšom neporušil moje zámery s ním. To svet sa kochá vo výstrednostiach, velikášstve a predvádzaní vlastnej nadradenosti.
S týmto duchom som sa stretol a porazil som ho. Preto som vám všetkým povedal, aby ste boli odvážni, pretože svet je porazený a nemôže vás oddeliť od jednoty so mnou, pokiaľ sa nezjednotíte s ním. Ak však áno, budete musieť trpieť následky ďalších ťažkostí, pretože ja nedopustím víťazstvo zbraňami sveta. Veľakrát preto bude vašim súperom svet i ja – svet kvôli svojej sebeckej láske a ja pre rýdzu Lásku, Lásku vášho skutočného dobra.
A preto už žiadne údery do uší vašich nepriateľov ako Peter, aby ste plne prijali Kalich, ktorý vám ja ponúkam. Kalich, v ktorom máte vidieť moju Vôľu, tak, ako som ja videl Vôľu svojho Otca, keď som sa opýtal milovaného Petra: „Ty nechceš, aby som pil z Kalicha, ktorý mi dáva Otec?“
Stále rozjímajte o mojom Utrpení, ale tiež dôverne prenikajte do môjho Ducha, čo na vás bude mať priaznivé účinky a spôsobí, že ma budete napodobňovať. Prirodzene, že ja som ten, ktorý vo vás tieto veci pôsobí, ale musíte sa tiež snažiť, a tak pozdejšie dosiahnete to, čo hovorím.
Ach! Keby len človek mohol pochopiť túto stránku môjho Utrpenia. O koľko ľahšie by bolo pre neho napodobniť môj Život!
Dopredu, moje deti, všetko je otázkou lásky a ničoho iného. Lásky a môjho diela, ktoré chcem vo vás uskutočniť, vašej stále väčšej lásky ku mne. Prestaňte argumentovať ľudským spôsobom, otvorte svoju myseľ môjmu slovu, ktorým ku vám hovorím. To je dôležité!
Ste mojimi z troch dôvodov: vytvoril som vás z ničoho, vykúpil som vás a raz dostanete časť mojej Koruny a Slávy. Preto si musíte zapamätať, že z týchto troch dôvodov mi na vás záleží a že nikdy neprestanem dbať o tých, ktorých som stvoril, zachránil a v ktorých má byť moja Sláva.
Ste vedení na túto cestu a musíte ju celú prejsť. Tak, ako u mňa, nebude to dobré len pre vás, ale tiež pre veľa vašich bratov a sestier, ktorí majú odo mňa cez vás prijať milosť a život. Pokročte, pretože ma to teší, učte sa, pretože Láska vás chcee celkom vlastniť. Dávam vám svoje požehnanie, naplnenie sľubu. Všetkým vám ho dávam s mocou, ktorá ma ako človeka veľmi teší. Dávam vám moc, ktorá je vaša vlastná, a radosť, že vás odmením, čo potvrdí moju nekonečnú Lásku k vám.
Moja hodina prišla, hodina, v ktorej som musel uskutočniť obeť a vydať sám seba vojakom s miernosťou baránka.


Ježiš je vedený pred Kajfáša

Bol som predvedený pred Kajfáša, kde sa mi dostalo posmeškov a urážok. Jeden z jeho vojakov ma udrel do tváre. Bola to prvá rana, ktorú som dostal, a v nej som uvidel prvý smrteľný hriech mnohých duší. Dopustili sa ho potom, čo žili v milosti… Toľko ďalších hriechov nasledovalo ten prvý a slúžia ako príklad tým dušiam, ktoré tiež zhrešili.
Moji apoštoli ma opustili a Peter zostal zo zvedavosti ukrytý za plotom medzi sluhami. Ľudia okolo sa snažili zhromaždiť obvinenia proti mne, zločiny, ktoré mali pozdejšie vyvolať hnev skazených sudcov. Videl som tu tváre všetkých démonov, všetkých zlých anjelov. Obvinili ma z rušenia poriadku, z poburovania a vydávania sa za falošného proroka, z rúhania a zo znesväcovania sabatu. A vojaci – vydráždení klebetami – na mňa kričali a vyhrážali sa mi.
Potom kričala moja tichosť a celé moje Telo sa roztriaslo. Kde ste, apoštoli a učeníci, ktorí ste boli svedkami môjho života, môjho učenia i mojich zázrakov? Nikto z tých, od ktorých som očakával nejaký dôkaz lásky, ani jeden z nich tu nezostal, aby ma bránil. Som sám, obklopený vojakmi, ktorí ma chceli pohltiť ako vlci.
Uvažujte, ako zle so mnou zaobchádzali: jeden ma udrel po tvári, iný ma opľul svojimi nečistými slinami, ďalší mi skrivil tvár, aby ma zosmiešnil, ďalší mi ťahá fúzy, ďalší svojimi prstami krúti moje ruky, ďalší ma kolenom udrie do prirodzenia, a keď spadnem, iní dvaja ma ťahajú za vlasy.


Peter zapiera Ježiša

Zatiaľ, čo sa moje Srdce obetuje, aby trpelo všetky tieto muky, Peter, ktorého som nazval Vodcom a Hlavou Cirkvi a ktorý pred niekoľkými hodinami prisľúbil, že ma bude nasledovať až na smrť, ma zapiera a to odpoveďou na jednoduchú otázku, ktorá mu mala poslúžiť, aby o mne vydal svedectvo. A ako ho stále viac zachvacuje strach, keď mu otázku zopakujú, dokonca prisahá, že ma nikdy nevidel, ani nebol mojim učeníkom. Keď sa ho opýtajú po tretí krát, odpovedá so strašným zaklínaním.
Detičky, keď mi svet odporuje a popudzuje proti mne i moje vyvolené duše, som opustený a zapieraný. Viete, aký ohromný je to smútok a horkosť môjho Srdca?
Poviem im tak, ako som povedal Petrovi: Duša, ktorú tak veľmi milujem, či si nepamätáš na dôkaz mojej lásky, ktorý som ti dal? Zabudla si snáď, koľkokrát si mi sľubovala, že mi budeš verná a budeš ma brániť?
Keď dôverujete sami sebe, ste stratení, ale keď prídete ku mne s pokorou a pevnou dôverou, ničoho sa nebojte, pretože budete mať pevnú oporu.
Duše, ktoré žijete obklopené toľkým rôznym nebezpečím, nevstupujte do príležitosti na hriech skrze neužitočnú zvedavosť, buďte opatrné, aby ste nepadli ako Peter.
A vy, duše, ktoré pracujete na mojej vinici, ak vás poháňa zvedavosť alebo nejaké ľudské uspokojenie, hovorím vám, utečte. Ak však pracujete z poslušnosti a poháňa vás nadšenie pre duše a pre moju Slávu, nebojte sa. Ja sám vás budem brániť a získate víťazstvo.
Moji milovaní, vychovávam vás kúsok po kúsku s veľkou trpezlivosťou. Veľkú útechu mi prináša vedomie, že mám žiaka, ktorý sa túži učiť. Tak zabúdam na vaše nedbalosti a chyby. Ak pre vás hľadám vo stvorenom svete najkrajšie mená, nebojte sa. Prečo ich odmietate? Láska je bez hraníc.


Ježiš je vzatý do väzenia

Pokračujme v tomto bolestnom príbehu, ktorý rozšíriš medzi veľa ľudí.
Budem Ťa osvecovať v tom, ako sa to má stať.
Keď ma vojaci vliekli do väzenia, Peter bol napoly skrytý uprostred davu v jednom z vnútorných nádvorí. Naše pohľady sa stretli, jeho oči boli zmätené, bolo to len na zlomok sekundy a i napriek tomu, toľko som mu toho povedal!... Videl som, ako horko plače pre svoj hriech a svojim Srdcom som mu povedal: „Nepriateľ sa pokúsil zmocniť sa ťa, ale ja ťa neopustím. Viem, že tvoje srdce ma nezaprelo. Buď pripravený na boj nového dňa, na ďalšie a ďalšie boje s duchovnou temnotou a priprav sa na prijatie dobrej správy. Zbohom, Peter.“
Veľakrát som sa díval do duše, ktorá zhrešila, ale díva sa tiež ona? Nie vždy sa naše oči stretnú. Veľakrát sa ja dívam na dušu, ale ona sa nedíva na mňa, nevidí ma, je slepá… Volám ju po mene, ale ona mi neodpovedá. Posielam jej trápenie a bolesť, aby sa prebudila zo svojej slepoty, ale ona sa nechce prebudiť.
Moji milovaní, ak sa nedívate do neba, bude váš život bez zmyslu. Zodvihnite svoje hlavy a uvažujte o Domove, ktorý na vás čaká. Hľadajte svojho Boha a vždy Ho nájdete s očami upretými na vás a v Jeho pohľade objavíte pokoj a život.
Rozjímajte o mojom väzení, kde som prežil veľkú časť noci. Vojaci ma prišli urážať slovami i skutkami, strkali do mňa, bili ma, posmievali sa mi. Keď svitalo a už sa dosť nabažili, nechali ma samého, zviazaného v tmavej, vlhkej a odporne zapáchajúcej miestnosti plnej potkanov. Bol som zviazaný spôsobom, ktorý ma nútil stáť alebo sedieť na ostrej skale, na ktorú ma posadili. Moje boľavé telo čoskoro skrehlo od zimy. Spomenul som si, ako ma moja Matka tisíckrát prikrývala a balila, keď mi bola zima, a … rozplakal som sa.
Poďme teraz porovnať svätyňu s väzením a predovšetkým s ľudským srdcom. Vo väzení som prežil jednu noc… koľko nocí prežívam vo svätyni?
Vo väzení ma zraňovali vojaci, ktorí boli mojimi nepriateľmi, ale vo svätyni so mnou zle zaobchádzajú a urážajú ma duše, ktoré ma nazývajjú Otcom. Vo väzení mi bola zima, bol som ospalý, hladný, zahanbený, smutný, plný bolesti, osamelý a opustený. Videl som, v koľkých svätyniach v priebehu času nedostanem prikrývku lásky. Tak veľké množstvo ľadových sŕdc bude pre mňa ako skala vo väznici!
Toľkokrát budem smädný po láske, po dušiach! Veľmi veľa dní čakám na takú dušu, kým ma navštívi a príjme ma v srdci. Pretože onú noc som prežil v samote a myslel som na túto dušu, aby utíšila môj smäd! Toľkokrát hladujem po svojich dušiach, po ich vernosti, po ich štedrosti!
A vedia tieto duše, ako utíšiť túto túžbu? Keď majú prejsť nejakým trápením, budú mi vedieť povedať: „Toto uľaví Tvojmu smútku, budem s Tebou v Tvojej samote“? Ach, ak sa zjednotíte so mnou a budete tešiť moje Srdce, vydržíte všetko v pokoji a budete posilnení.
Vo väzení som prežíval zahanbenie, keď som počul strašné slová, ktoré o mne hovorili, a toto zahanbenie ešte vzrástlo, keď som neskoršie videl, že tieto isté slová opakujú milované duše.
Keď tie nečisté a nechutné ruky udreli moju tvár a tĺkli ma, videl som, koľkokrát ma bude biť veľké množstvo duší, ktoré – bez toho, aby sa očistili od hriechu, bez toho, aby upratali svoj dom dobrou spoveďou – budú ma prijímať do sŕdc. Tieto zvykové hriechy ma tlčú znovu a znovu.
Keď do mňa strkali, aby som sa postavil, nemal som silu, a tiež pre reťaze, ktoré ma spútavali, som padal na zem. Videl som, ako ma veľa duší zväzuje reťazami nevďačnosti a nechá ma padať na kamene a obnovujú tak moju hanbu a predlžujú moju osamelosť.
Vyvolené duše, premýšľajte o svojom Snúbencovi vo väzení. Premýšľajte o noci toľkých mojich strastí a uvažujte, že táto bolesť sa predlžuje v toľkých svätyniach a v chlade toľkých sŕdc.
Ak mi chcete dať dôkaz lásky, otvorte srdcia, aby som ich mohol urobiť svojim väzením. Zviažte ma reťazami svojej lásky. Prikryte ma svojou jemnosťou, kŕmte ma svojou srdečnosťou. Haste môj smäd svojou horlivosťou. Tíšte môj smútok a opustenosť svojou vernou spoločnosťou. Nech vašou čistotou a úprimnými úmyslami zmizne moje zahanbenie.
Ak chcete, aby som si u vás mohol odpočinúť, utíšte hluk svojich vášní a v tichu vašej duše potom budem môcť kľudne spať.
Teraz aj pozdejšie budete počuť môj hlas, ako vám jemne hovorí: - Môj snúbenec (snúbenica), teraz si mojim odpočinkom, ja budem tvojim cez celú večnosť. Tebe, ktorý mi prepožičiavaš srdce ako väzenie s takou oddanosťou a láskou, sľubujem, že moja odmena nebude mať hraníc, a obete, ktoré si pre mňa behom svojho života priniesol, ťa nezaťažia.


Ježiš je vedený pred Herodesa

Pilát nariadil, aby ma predviedli pred Herodesa… Bol to skazený úbožiak, ktorý vyhľadával len potešenie, aby sa nechal voviesť do nezriadených vášní. Bol rád, keď ma videl pred svojim súdom, pretože dúfal, že sa pobaví mojimi slovami a zázrakmi.
Uvážte, moje deti, odpor, aký som cítil v prítomnosti toho najohavnejšieho z ľudí, ktorého slová, otázky a afektované gestá ma pokrývali zmätkom.
Čisté a panenské duše, poďte, obklopte a bráňte svojho Ženícha.
Herodes očakával, že odpoviem na jeho sarkastické otázky, ale ja som nepovedal jediné slovo. Zostal som pred ním v úplnom tichu. To, že som neodpovedal, bolo najväčším dôkazom mojej dôstojnosti, ktorý som mu mohol dať. Jeho oplzlé slová neboli hodné stretnúť sa s mojimi čistými. Medzitým sa moje Srdce nekonečne zjednotilo s mojim nebeským Otcom. Pohlcovala ma túžba vydať aj poslednú kvapku svojej Krvi za duše. Pomyslenie na každého človeka, ktorý ma bude pozdejšie nasledovať, premožený mojim príkladom a mojou veľkorysosťou, ma zapaľovalo láskou a nielenže ma toto strašné vypočúvanie tešilo, ale dokonca som sa chcel rozbehnúť oproti mukám Kríža.


Ježiš je znovu predvedený
pred Piláta

Dovolil som, aby so mnou zaobchádzali ako s bláznom, a tak mi obliekli bielu tuniku na znamenie svojho výsmechu. Pozdejšie ma stredom rozzúreného a posmešného kriku znovu predviedli pred Piláta.
Pozorujte, ako tento rozpačitý a veľmi zmätený človek nevie, čo má so mnou urobiť. A aby utíšil rozbesnený dav, dáva rozkaz, aby ma zbičovali.
Pilát reprezentuje duše, ktorým chýba odvaha a veľkomyseľnosť, aby sa raz a navždy vymanili z požiadaviek sveta a svojej vlastnej prirodzenosti. Namiesto toho, aby sa oddelili od sveta a svojej prirodzenosti, ako im káže ich svedomie, ich afektovaná myseľ im prikazuje vzdať sa dobrého ducha. Potom sa oddávajú svojim chúťkam, zabávajú sa na pominuteľných útechách a vyhovujú svojim vášňam. Do ticha svojich pocitov viny si potom hovoria: „Už som si odoprel to alebo ono, to stačí.“ Takej duši poviem len: „Bičuješ ma tak, ako Pilát.“ Dnes si urobil jeden krok, zajtra druhý. Takto mieniš uspokojovať svoje vášne? Nuž! Čoskoro budú chcieť viac.
Ak nemáme odvahu bojovať s vlastnou povahou v malých veciach, oveľa menej ju budete mať pozdejšie, keď príde väčšia príležitosť.


Bičovanie Ježiša

Pozrite na mňa, moji drahí. S miernosťou baránka sa nechávam viesť k strašným mukám bičovania. Kati strašne šľahajú prepletenými povrazmi a prútami moje telo, ktoré je už tak veľmi pokryté ranami a premožené únavou. Som trestaný s takou nesmiernou krutosťou, že na mne nezostalo nič, čo by nezožierala najstrašnejšia bolesť. Rany a kopance mi spôsobili nesmierne zranenia… Korbáče trhali moju kožu i mäso. Zo všetkých mojich údov sa valila krv. Znovu a znovu som padal od bolesti, ktorú mi spôsobovali rany mojej mužnosti. Moje telo bolo v takom strašnom stave, že som pripomínal viac obludu ako človeka. Celá moja tvár bola tak opuchnutá, že celkom stratila svoje rysy.
Pomyslenie na veľa duší, ktoré pozdejšie pôjdu v mojich šľapajách, ma zaplavovalo Láskou.
Vo väzení som videl svojich verných nasledovníkov, ktorí sa učia z mojej miernosti, trpezlivosti a tichosti nielen prijímať núdzu a posmech, ale dokonca milovať svojich prenasledovateľov, a ak je to nutné, dokonca sa za nich obetovať, tak, ako som ja obetoval seba.
V priebehu tých hodín opustenosti uprostred toľkého množstva bolestí som sa viac a viac zapaľoval túžbou dokonali splniť Vôľu Otca. Ó, ako som sa ponúkal ako náhrada jeho hlboko urazenej slávy! Tak ani vy sa nebojte, vy zbožné duše, ktoré sa pre lásku ocitáte v istom väzení, ktoré vypadáte v očiach druhých často ako zbytočné a snáď i škodlivé stvorenia. Nechajte ich kričať proti vám a behom tých hodín bolesti a samoty dôverne zjednoťte svoje srdce s vašim Bohom, jediným objektom vašej lásky. Takto odčiníte množstvo hriechov, ktoré hanobia jeho slávu.


Ježiš je odsúdený na smrť

Zaviedli ma k Pilátovi, ktorý mal vyniesť rozsudok smrti. Pilát sa ma vypytoval a dúfal, že nájde dôvod, aby ma mohol obviniť, ale zároveň ho mučilo svedomie a pociťoval veľký strach z nespravodlivosti, ktorú sa chystal spáchať.
V Pilátovi sú verne zastúpené tie duše, ktoré pociťujú pohnútky milostí a zároveň svojich vlastných vášní, ktoré ovládajú ľudské ohľady a zaslepuje sebaláska, a zo strachu pred zosmiešnením nechajú milosť uniknúť.
Neodpovedal som na žiadnu z Pilátových otázok. Ale keď sa opýtal: „Ty si kráľ Židov?“, vtedy som vážne a poctivo odpovedal: „Sám si to povedal, ja som Kráľ, ale moje kráľovstvo nie je z tohto sveta…“ Týmito slovami som chcel poučiť mnoho duší, keď sa ocitnú v situácii, že im hrozí utrpenie alebo poníženie, ktorému je možné ľahko predísť. Mali by veľkoryso odpovedať: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta…“ Preto nehľadám chválu u ľudí. Môj domov nie je tu, a napriek tomu nájdem odpočinok tam, kde naozaj je. A teraz majte odvahu splniť moju úlohu, a neberte na vedomie mienku sveta. Dôležité nie je ich ocenenie, ale najdôležitejšie je nasledovať hlas milosti, ktorý premôže lákadlá prirodzenosti. Ak nie si schopný zvíťaziť sám, popros o silu a radu, pretože v mnohých prípadoch prehnaná domýšľavosť a vášne zaslepia dušu a nútia ju konať nesprávne.
Katov, ktorí ničia moje telo, nie je desať alebo dvadsať. Veľmi veľa rúk zraňuje moje telo prijímaním svätého prijímania do rúk – Satanovo dielo rúhania!
Ako o mne môžu rozjímať v tomto mori bolestí a horkosti bez toho, že by ich srdcia neboli pohnuté súcitom? Avšak nie sú to kati, ktorí mi prinášajú útechu, ale musíte to byť vy, vyvolené duše, aby sa moja bolesť zmiernila. Uvažujte o mojich ranách a uvidíte, či niekto trpel toľko ako ja, aby ukázal svoju lásku.


Ježiš je korunovaný tŕním

Podľa vôle Otca som žil celé dni v intenzívnom zármutku bez toho, aby som sa sťažoval, ale prijímal som to, čo mi Otec chcel dať pocítiť. Keď som bol v záhrade zatknutý, moji žalobcovia boli pripravení na každú lož a ja som im bez najmenšieho odporu dovolil odvliecť ma kamkoľvek. A keď sa im zachcelo zovrieť moju hlavu tŕňovou korunou, sklonil som sa bez odporu, pretože som prijal všetko z rúk Toho, ktorý ma poslal na svet.
Keď sa paže týchto krutých mužov vyčerpali množstvom rán, ktoré uštedrili môjmu telu, dali mi na hlavu korunu upletenú z tŕňových vetiev, pochodovali predomnou a hovorili: „Tak ty si Kráľ? Zdravíme ťa!“
Niektorí ma opľúvali, ostatní ma urážali alebo ma bili po hlave, každý pridával môjmu už tak zranenému a zúboženému telu novú bolesť.
Som unavený a nemám si kde oddýchnuť. Požičaj mi svoje srdce a svoju náruč, aby som sa ukryl v tvojej láske. Som prechladnutý a chvejem sa od horúčky, objím ma na okamih, kým budem ďalej pokračovať v ničení tohoto chrámu Lásky.
Vojaci a kati svojimi špinavými rukami strkali do môjho tela a ostatní, znechutení mojou Krvou, ma tlačili kopijami a znovu tak otvárali moje telo. Vrazili do mňa, aby som spadol na ostré kamene, ticho som sa rozplakal od bolesti. Zosmiešňovali moje slzy. Nakoniec mi strhli veniec upletený z ostnatých vetiev a roztrhali tak moje spánky.
Uvažuj, ako som touto tŕňovou korunou naprával hriech pýchy toľkých duší, ktoré si prajú byť nadmerne chválené a poddávajú sa falošným súdom sveta. K tomu všetkému som dovolil, aby bola moja hlava korunovaná tŕním. Moja hlava tak kruto trpela dobrovoľným pokorením ako náhrada za ohavné a pyšné pretvarovanie toľkých duší, ktoré pre mylné hodnotenie svojho stavu a svojho postavenia odmietajú ísť po ceste, ktorú im pripravila moja prozreteľnosť.
Žiadna cesta nie je ponižijúca, ak ju pripravila vôľa Boha… Márne chcete sami seba klamať, premýšľajte o nasledovaní Božej vôle a naplno sa poddajte čomukoľvek, čo od vás bude požadovať.
Na svete sú ľudia, ktorí vo chvíli rozhodnutia (prijať nový štýl života) premietajú a skúmajú túžby svojho srdca. Snáď nájdu v tom alebo v tej, s kým sa mienia spojiť, pevné základy pre kresťanský a zbožný život. Možno budú plniť svoje rodinné povinnosti spôsobom, ktorý bude uspokojovať ich priania a túžbu po šťastí. Ale ješitnosť a domýšľavosť zatemní ich ducha a oni budú vlečení túžbami vynikať a predvádzať sa. Potom urobia všetko pre to, aby si našli niekoho bohatšieho či lepšie postaveného, aby tak uspokojili svoje ambície. Ach! Ako tvrdohlavo zaslepujú sami seba! Nie, poviem im, v tomto svete nenájdete skutočné šťastie, ale dúfam, že ho nájdete v tom budúcom.
Dávajte si pozor, pretože sa vystavujete veľkému nebezpečiu!
Budem tiež hovoriť k dušiam, ktoré volám na cestu dokonalosti. Koľko je ilúzií v tých, ktorí mi tvrdia, že sú pripravení konať moju vôľu, a potom prebodávajú moju hlavu tŕňmi mojej koruny.
Sú však duše, ktoré chcem pre seba. Poznám ich a milujem ich a chcem ich priviesť tam, kde žijem ja, do mojej nekonečnej múdrosti, kde nájdu všetko potrebné k dosiahnutiu svätosti. Tým sa im dám poznať a ony mi poskytnú viac úľavy, viac lásky a viac duší.
Ale toľko je podvodov! Toľko duší je zaslepených pýchou a aroganciou len pre holú ctižiadosť. Hlavu majú plnú márnych a zbytočných myšlienok a odmietajú ísť po ceste, ktorú pripravuje moja láska.
Duše, ktoré som si vybral, myslíte si, že plníte moju vôľu, keď odporujete hlasu milosti, ktorý vás volá a vedie po ceste, ktorú však vaša pýcha odmieta?
Dcéra moja, láska mojich bied, uteš ma! Urob vo svojom malom srdci trón pre svojho Kráľa a Spasiteľa a korunuj ma svojimi bozkami.
S korunou z tŕňov a v červenom rúchu ma vojaci znovu predviedli pred Piláta. Ten mi položil niekoľko otázok, pretože na mne nemohol nájsť vinu, za ktorú by som si zaslúžil trest. Pýtal sa ma, prečo neodpovedám, keď viem, že má nadomnou všetku moc.
Potom som prelomil svoje mlčanie a povedal som mu: „Nemal by si žiadnu moc, keby ti nebola daná zhora, ale je potrebné, aby sa splnilo, čo hovorí Písmo.“ A znovu som utíchol, aby som sa úplne odovzdal svojmu nebeskému Otcovi.


Barabáš je prepustený

Pilát hľadal spôsob, ako ma oslobodiť. Varovanie jeho manželky mu robilo starosti a tiež sa zmätene potácal medzi výčitkami svojho svedomia a strachom, že ľud proti nemu vyvolá vzburu. V žalostnom stave ma vystavil pohľadu zberby a ponúkol, že mi dá slobodu a odsúdi namiesto mňa Barabáša, známeho zlodeja a vraha.
Ľudia jednohlasne odpovedali: „Nech zahynie a Barabáš nech je prepustený!“
Duše, ktoré ma milujete, pozrite, ako ma porovnávali so zločincom, ako ma ponížili – viac než najzvrátenejšieho z ľudí. Počúvajte zúrivý krik, namierený proti mne. Pozrite, s akým besnením žiadali moju smrť. Odmietol som prejsť takýmto zahanbujúcim porovnaním? Nie, naopak, objal som ho pre svoju lásku k dušiam, aby som im ukázal, že táto láska ma priviedla nielen na smrť, ale na tú najpotupnejšiu smrť…
Neverte, že moja ľudská prirodzenosť necítila odpor či bolesť. Naopak, chcel som zakúsiť celú túto ošklivosť a dostať sa až do tohoto stavu a dať vám tak príklad, že vôľa vám za všetkých okolností dáva v živote silu, a tiež som vás chcel naučiť premáhať odpor k tomu, čo vám ponúka vôľa Božia.
Vrátim sa k dušiam, o ktorých som hovoril včera… Tieto duše, povolané k dokonalosti, diskutujú s milosťou a cúvajú, keď sa stretnú s ponížením na ceste, ktorú im ja ukazujem, a boja sa, ako ich bude posudzovať svet, či budú uznané ich schopnosti. Presviedčajú samé seba, že budú pre moju slávu užitočnejšie niekde inde v mojej službe.
Takým dušiam odpoviem: - Povedzte, odmietol či váhal som snáď ja, keď som videl, ako sa narodím v noci chudobným a pokorným rodičom v stajni, ďaleko od môjho domova a mojej dediny, v najdrsnejšom ročnom období?
Potom som tridsať rokov žil a napĺňal skryté a obtiažne povolanie v dielni: zažíval som pokorenie a urážky od ľudí, ktorí odmietli prácu Jozefa, môjho otca. Nesprotivoval som si pomoc mojej Matke ani v tých najpodradnejších domácich prácach. Jednako len, či som nemal oveľa viac talentu, než si vyžadovala práca tesára? Ja, ktorý som v dvanástich rokoch poučoval znalcov Zákona v chráme… Ale bola to vôľa môjho nebeského Otca a takto som Ho oslavoval. Keď som opustil Nazaret a začal svoj verejný život, mohol som sa presláviť ako Mesiáš a Syn Boží, aby ľudia počúvali moje učenie a preukazovali mi pocty, ale neurobil som to, pretože mojim jediným prianím bolo konať vôľu môjho Otca…
Potom, keď prišiel čas môjho utrpenia, pozoruj, ako som so stále väčšou láskou vyjavoval a objímal vôľu môjho nebeského Otca, napriek krutosti jedných a urážok druhých, dívaj sa na moju opustenosť a nevďačnosť zástupu, napriek neopísateľnému utrpeniu môjho tela a odporu mojej duše.
Tak sa duša v časoch ťažkostí a opustenosti má veľkoryso odovzdávať do vôle Božej. A potom prichádza okamih, keď duša, takto dôverne spojená s ním, zakúša neopísateľnú sladkosť.
Čo som povedal dušiam, ktorým sa protivý pokorný a skrytý život, opakujem tým, ktoré sú volané k stálemu kontaktu so svetom, keď naopak túžia po úplnom odlúčení a pokornej a skrytej práci.
Vyvolené duše, vaše šťastie a dokonalosť nezávisia od toho, že nasledujete chute vašich žiadostí a povahových náklonností, v tom, či vás stvorenia poznajú alebo nie, v tom, že užívate či ukrývate svoje hriechy, ale skôr v zjednotení a podriadení sa skrze lásku a v dokonalej odovzdanosti do vôle Božej, ako to od vás Boh pre svoju slávu a vaše posvätenia požaduje.
To pre dnešok stačí, dcéruška moja, radostne miluj a objímaj moju vôľu, vieš, že sa vždy deje pre lásku.
Medituj chvíľu o nevysloviteľnom mučeníctve môjho Srdca, ktoré bolo postavené až za Barabáša. Ako rád som spomínal na nehu mojej Matky, keď ma objímala a pritískala na svoje Srdce! A aké živé boli úzkosti a únava môjho adoptívneho otca, ktorý trpel toľkú núdzu, aby mi preukázal svoju lásku. Vybavovali sa mi všetky dobrá, ktoré som tak bohato vylieval na nevďačných ľudí: dával som zrak slepým, chorým som vracal zdravie, ochrnutým údom ich pohyblivosť, kŕmil som zástupy, kriesil som mŕtvych. Teraz sa vidím ponížený v tom najbiednejšom stave! Som najnenávidenejší z ľudí, som odsúdený na smrť ako hanebný zločinec.


Ježiš odpúšťa i tým najväčším hriešnikom

Pilát vyniesol rozsudok. Moje malé deti, pozorne uvažujte, ako Moje Srdce trpelo... Potom, čo Ma Judáš vydal z záhrade Getsemanskej, utiekol preč a túlal sa okolo ako štvanec, neschopný utíšiť výkriky svojho svedomia, ktoré ho obviňovali z najstrašnejšej svätokrádeže. Keď sa k jeho ušiam doniesol rozsudok o Mojej smrti, prepadol najhroznejšej beznádeji a obesil sa.

Kto porozumie intenzívnej bolesti Môjho Srdca, keď som videl dušu, ako sa sama vrhá do večného zatratenia? Ten, ktorý strávil tri roky v Škole Mojej Lásky, kde sa učil Mojej náuke, načúval Môjmu vyučovaniu a mnohokrát počul ako Moje pery odpúšťajú najväčším hriešnikom! Judáš! Prečo si neprišiel a nevrhol sa ku Mojím nohám, aby som ti mohol odpustiť? Ak sa neodvažuješ priblížiťsa ku Mne pre strach z tých, ktorí Ma obklopujú, a tak zle so Mnou zaobchádzajú, aspoň sa na Mňa pozri a uvidíš ako skoro sa Moje oči pozrú na teba.

Duše, ktoré ste zapletené do najťažších hriechov... Pokiaľ ste niekedy kvôli svojim zločinom blúdili ako štvanci, ak vás zaslepili spáchané hriechy a zatvrdili vaše srdce, pokiaľ ste nasledovaním nejakej vášne upadli do vážnych zmätkov, nedovoľte, aby sa vás zmocnilo zúfalstvo, keď vás opustia vaši kumpáni a vaša duša si uvedomí svoju vinu. Ak má človek aspoň okamih života, stále má čas obrátiť sa na Moje Milosrdenstvo a vrúcne prosiť o odpustenie.

Pokiaľ ste mladí a škandály vašej minulosti spôsobujú vašu degradáciu pred ľuďmi, nebojte sa! I keď svet vami pohŕda a zaobchádza s vami ako so zločincami, napáda vás a opustí, buďte si istí, že Boh nechce, aby sa vaša duša stala potravou pre pekelné plamene. Chce, aby ste sa odvážili k Nemu hovoriť, aby ste k Nemu upreli zrak svojho srdca a skoro rozpoznáte, že Jeho vľúdna a otcovská ruka vás vedie ku zdroju odpustenia a života.

Pokiaľ ste snáď zo zlej vôle strávili väčšiu časť života neusporiadane a v ľahostajnosti a teraz, keď sa blížite k večnosti, vám beznádej chce zaslepiť oči, nenechajte sa podviesť. Stále je čas na odpustenie. Počúvajte pozorne: pokiaľ máte napríklad len sekundu života, využite ju, pretože behom tejto sekundy môžete získať večný život.

Pokiaľ vaša existencia prebehla v omyle a ignorancii, pokiaľ ste spôsobili veľké škody ľuďom, spoločnosti, či dokonca náboženstvu a z akéhokoľvek dôvodu si uvedomíte svoj omyl, nenechajte sa zlomiť váhou svojej viny, ani veľkosťou škody, ktorej nástrojom ste sa stali. Naopak dovoľte, aby vašu dušu prenikol najhlbší zármutok, ponorte sa do dôvery a obráťte sa na Toho, ktorý stále čaká, aby vám mohol odpustiť. To tiež platí pre dušu, ktorá strávila prvé roky svojho života verným dodržiavaním Mojích Prikázaní, ale potom kúsok po kúsku upadla zo zápalu do vlažnosti a pohodlného života...

Neskrývajte nič z toho, čo vám hovorím, lebo je to pre úžitok celého ľudstva. Opakujte to za jasného dňa, kážte to tým, ktorí skutočne chcú počuť.

Dušu, ktorú jedného dňa prebudí silný otras, náhle uvidí svoj neužitočný a prázdny život bez zásluh pre večnosť. Ten Zlý na ňu s pekelnou žiarlivosťou útočí tisícerým spôsobom a zveličuje jej poklesky. Ponúka jej zármutok a malomyselnosť a nakoniec ju privedie ku strachu a zúfalstvu.

Duše, ktoré patríte Mne, nevšímajte si tohoto krutého nepriateľa. Hneď ako pocítite na začiatku vašej bitky hnutie milosti, poďte do Môjho Srdca. Sledujte, ako do vašej duše steká kvapka Krvi a poďte ku Mne. Viete, kde som, pod závojom viery... Nadzdvihnite ho a s úplnou dôverou Mi vyrozprávajte svoje trápenie, svoju biedu a svoje pády... S úctou načúvajte Mojím slovám a kvôli minulosti nemajte strach. Moje Srdce ju ponorilo do bezodných hlbím Môjho Milosrdenstva a Mojej Lásky.

Vaša minulosť vás naplní pokorou. A pokiaľ Mi chcete dať najväčší dôkaz lásky, dôverujte Mi a počítajte s Mojím odpustením. Verte, že vaše hriechy nikdy nebudú väčšie ako Moje nekonečné Milosrdenstvo.


Ježiš na svojej ceste na Kalváriu

Poďme pokračovať, dcéruška. Nasleduj Ma po ceste na Kalváriu, zdrteného pod váhou Kríža...

Zatiaľ čo Moje Srdce zaplavil zármutok pre večnú stratu Judáša, krutí kati, necitliví k Mojej bolesti, položili na Moje zranené ramená tvrdý a ťažký Kríž, na ktorom som mal zavŕšiť tajomstvo Vykúpenia sveta.

Anjeli z Neba, pohľaďte na Mňa. Pohľaďte na Tvorcu všetkých divov, Boha, ktorého adorujú všetci nebeskí duchovia, Boha, ktorý ide na Kalváriu a na svojich ramenách nesie sväté a požehnané drevo, Boha, ktorý čoskoro vydýchne naposledy.

Pozrite sa na Mňa taktiež vy, duše, ktoré si prajete Ma verne napodobňovať. Moje Telo, zničené toľkým mučením, ide zbavené sily, je zaliate vlastným potom a Krvou... Trpím, ani by mal niekto ľútosť s Mojou bolesťou! Dav ide so Mnou a ani jediná osoba so Mnou nemá súcit. Všetci ma obklopujú ako hladní vlci, ktorí čakajú, až budú môcť zhltnúť svoju korisť... Všetci démoni vyšli z pekla aby zväčšili Moje utrpenie.

Vyčerpanie, ktoré cítim a Kríž, sú tak ťažké, že v polceste padám. Pozeraj, ako Ma tí neľudskí muži zdvíhajú najbrutálnejším spôsobom. Jeden ma ťahá za rameno, iný za odev, prilepený k Mojím ranám, a tak ich znovu trhá... tento Ma chytí za krk, ten druhý za vlasy, iní Mi uštedrujú otrasné kopance do celého Tela. Kríž cezo Mňa padá a svojou váhou pôsobí nové zranenia. Moja tvár sa drie o kamene na ceste a Krv lejúca sa po tvári zlepuje Moje oči, ktoré sú takmer zavreté pre utŕžené údery. Prach a blato sa mieša s krvou a premieňa Ma v najodpornejší jav.

Môj Otec Mi posiela Anjelov, aby Mi pomohli a podporili Ma, takže Moje Telo pri pádoch nestráca vedomie, aby bitka nebola vyhratá skôr, než vyprší jej čas a aby neboli stratené všetky Moje duše.

Kamene, po ktorých idem, drásajú Moje nohy. Znovu a znovu klopýtam a padám. Dívam sa po obidvoch stranách cesty a pátram aspoň po malom náznaku lásky či súcitu s Mojou bolesťou, ale... nikoho takého nevidím.

Moje deti, vy, ktoré idete v Mojích šľapajách, nepúšťajte svoj kríž, i keď sa zdá tak ťažký. Robte to pre Mňa. Keď nesiete svoj kríž, pomáhate Mi niesť Môj a na tejto obtiažnej ceste sa stretávate s Mojou Matkou a svätými dušami, ktoré vám prinesú podporu a úľavu.

Pokračujte ešte chvíľu so Mnou a po niekoľkých krokoch Ma uvidíte v prítomnosti Mojej Svätej Matky, ktorá Mi so Srdcom prebodnutým bolesťou prichádza naproti z dvoch dôvodov: aby získala viacej sily trpieť pri pohľade na svojho Boha a vo svojom heroickom postoji aby povzbudila svojho Syna k pokračovaniu na diele Vykúpenia.

Uvažuj o utrpení týchto dvoch Sŕdc. Moja Matka najviac milovala svojho Syna... Nemôže uľahčiť Mojím bolestiam a dobre vie, že stretnutie s ňou ešte umocní Moje utrpenie, ale umocní taktiež Moju silu k plneniu Vôle Otca.

Moja Matka je pre Mňa najmilovanejšou bytosťou na zemi a nielen, že ju nemôžem utešiť, ale zúbožený stav, v akom Ma vidí, pôsobí jej Srdcu rovnako hlboké utrpenie ako Môjmu. Unikne jej vzlyk. Jej Srdcu sa dostáva smrti, ktorou Ja trpím v Mojom Tele. Ach, ako sa na Mňa upierajú jej oči a Moje na ňu! Nevyslovíme jediné slovo, ale naše Srdce hovorí mnoho v tomto jedinom bolestivom pohľade.

Áno, Moja Matka bola svedkom všetkých múk Môjho Utrpenia, ktoré skrze Božské zjavenie poznávala vo svojom duchu. Niekoľko učeníkov, aj keď sa pre strach zo Židov zdržovali ďaleko, sa pokúšalo všetko zistiť, aby mohli Moju Matku informovať... Keď sa dozvedela, že rozsudok smrti bol už vynesený, vydala sa za Mnou a neopustila Ma, pokiaľ Ma neuložili do hrobu.


Ježišovi pomáhajú niesť Kríž

Som na ceste na Kalváriu. Zo strachu, aby som neumrel skôr než dosiahnem konca, hľadali tí hrozní ľudia niekoho, kto by Mi pomohol niesť Kríž a nablízku zahliadli Šimona.

Pozrite sa na neho, ako ide za Mňou a pomáha Mi s Krížom a uvedomte si predovšetkým dve veci: tomuto mužovi chýba dobrá vôľa, zdieľa so Mnou váhu Kríža, lebo ho k tomu donútili. Preto, keď ho únava zmáha, necháva váhu doľahnúť viac na Mňa, a tak dvakrát padám na zem.

Tento muž Mi pomáha niesť časť Kríža, nie však celý Kríž.

Sú duše, ktoré idú takto za Mňou. Akceptujú síce účasť na Mojom Kríži, ale stále sa venujú tiež pohodliu a odpočinku. Mnoho iných súhlasí, nasledujú Ma a príjmu život v čnostiach. Neopustia však vlastné záujmy, ktoré v mnoho prípadoch ostanú ich prioritou. Preto sa potácajú a pustia Môj Kríž, keď ich príliš ťaží. Snažia sa, aby trpeli čo najmenej, odmeriavajú svoj sebazápor, vyhýbajú sa pokoreniu a únave, ako len to ide; na to, čo opustili, spomínajú napríklad aj so smútkom a pokúšajú sa získať pre seba určité úľavy a potešenie.

Niektoré duše sú tak sebecké a egoistické, že keď Ma nasledujú, prichádzajú skôr kvôli sebe než kvôli Mne. Vzdávajú sa iba toho, čo ich obťažuje, ale nie toho, čo nemôžu odložiť... Pomáhajú Mi niesť len veľmi malú časť Môjho Kríža a takýmto spôsobom môžu sotva získať potrebné zásluhy pre svoju spásu. Ale na večnosti uvidia, ako ďaleko opustili cestu, po ktorej sa mali uberať.

Na druhú stranu, sú však taktiež duše a není ich málo, ktoré pohnuté túžbou po spáse, ale ešte častejšie pre lásku, ktorú získali vidiac, čo všetko som pre ne vytrpel, sa rozhodnú nasledovať Ma po ceste na Kalváriu. Vedú bezúhonný život a vydajú sa Mojej službe nie, aby niesli malú časť Môjho Kríža, ale celý. Ich jedinou túžbou je dopriať Mi odpočinok a utešiť Ma. Obetujú mi všetko, čo od nich Moja Vôľa vyžaduje a hľadajú spôsoby ako Ma potešiť. Nepremýšľajú o zásluhách a odmenách, ktoré na nich čakajú, ani o únave či starostiach, ktoré prídu. Stále sa usilujú o to, ako Mi preukázať lásku a útechu...

Buď už je Môj Kríž v podobe choroby, či sa skrýva v práci, ktorá nezodpovedá ich sklonom a schopnostiam, alebo prichádza v podobe opustenosti od ľudí, prijímajú ho s úplnou poslušnosťou. Ó! To sú duše, ktoré skutočne nesú Môj Kríž a uctievajú ho. Využívajú ho, aby sa presvedčili o Mojej Sláve, bez postranných úmyslov a nárokujú si iba Moju Lásku. To sú tí, ktorí na Mňa skutočne myslia a oslavujú Ma.

Keď hneď nevidíte výsledky svojich utrpení a sebazáporov, buďte si istí, že nie sú márne a neplodné, ale naopak ich ovocie bude hojné!

Duša, ktorá skutočne miluje, nepočíta koľko trpela alebo pracovala, ani nečaká na nejakú odmenu, ale hľadá iba to, čo oslavuje Boha... pre Neho nešetrí prácou ani námahou. Nepremôže ju nekľud, ani netrpezlivosť, ba naopak nestráca svoj pokoj, ani keď nemá úspech alebo je pokorená, pretože jediným motívom jej skutkov je láska. A láska nedbá na dôsledky, ani na úspech. Jediným cieľom pre duše, ktoré nehľadajú svoj prospech, je Moja Sláva, Moja úľava a Môj odpočinok, a preto príjmu Môj Kríž s celou váhou, ktorú si praje Moja Vôľa na ne naložiť.

Moje deti, hovorte Mi Mojím menom, pretože Ježiš znamená všetko. Umyjem vaše nohy, ktoré sa zranili nárazmi o skalu, keď sa vydali po šmykľavej ceste. Zotriem vaše slzy, vyliečim vás, pobozkám vás a vy budete zdraví a už nebudete poznať inú cestu než tú, ktorá vedie ku Mne.

Teraz sme na Kalvárii! Dav je nadšený, pretože ona strašlivá chvíľa je blízko... vyčerpaný únavou sotva môžem chodiť. Moje nohy krvácajú, zranené kameňmi na ceste... Trikrát som po ceste spadol: prvýkrát, aby som dal zozvyku hrešiacim silu k obráteniu; druhýkrát, aby som povzbudil slabých a taktiež duše zaslepené zármutkom a netrpezlivosťou, aby sa vzchopili a s odvahou sa vydali po ceste čností. Tretíkrát som padol, aby som pomohol dušiam odlúčiť sa od hriechu v hodine ich smrti.


Ježiš je pribíjaný na Kríž

Pozri sa, s akou krutosťou ma obklopili títo zatvrdilí muži. Jedni kladú kríž na zem, ďalší mi strhávajú šaty prilepené k zaschnutým ranám, ktoré sa tak znovu otvárajú a krvácajú.
Pozrite, milované deti, aké poníženie som prežíval, keď som bol takto vystavený na obdiv tejto zberbe… Aká bolesť pre moju dušu!
Kati mi strhávajú tuniku a losujú o ňu, tuniku, do ktorej ma s takou starostlivosťou obliekla moja Matka v dobe môjho detstva a ktorá rástla spolu so mnou. Aká bolesť pre Matku, ktorá je svedkom tejto scény!
Ako by si len priala uschovať tieto šaty, poškvrnené a teraz nasiaknuté mojou Krvou. Ale tá hodina je tu a kati ma napínajú na kríž, berú a naťahujú mi ruky, aby dočiahli do pripravených dier. Celé moje Telo sa trhá, húpe sa zo strany na stranu a tŕne koruny prenikajú stále hlbšie do mojej hlavy. Počúvaj prvé údery kladiva, ktorý prebíja moju pravú ruku… Znie až do hlbín zeme. Počúvaj ďalej – pribíjajú moju ľavú ruku a v prítomnosti takéhoto pohľadu sa trasú nebesia a anjeli padajú na tvár. Nevydám ani hlások. Žiadny nárek ani sten neunikne z mojich úst, ale moje slzy sa miešajú s Krvou, ktorá pokrýva moju tvár.
Potom, ako mi pribili ruky, kruto napínajú moje nohy… Rany sa otvárajú, nervy v rukách a nohách praskajú, kosti sú vykĺbené… Bolesť je nesmierna!
Nohy sú pribité a moja Krv vsakuje do zemi!...
Na chvíľu uvažuj o týchto zkrvavených rukách a nohách… O tomto nahom tele, pokrytom ranami, močou a Krvou… O tejto špine… O tejto hlave, prebodnutej ostrými tŕňami, spotenej, plnej prachu a pokrytej Krvou…
Žasni, ako ticho, trpezlivo a ochotne som prijal toto utrpenie. Kto takto trpí? Kto je obeťou takéhoto poníženia? Je to Syn Boží! Ten, ktorý stvoril nebesia, zem, more a všetko, čo existuje… Ten, ktorý stvoril človeka, ten, ktorý Svojou nekonečnou mocou všetko udržuje… On je tu nehybný, opovrhnutý, nahý a nasledovaný veľkým množstvom duší, ktoré opustia všetko: pozemský majetok, rodinu, domov, pocty, blahobyt, slávu a všetko, čo je treba, aby mu vzdali Slávu a preukázali lásku, ktorú mu dlhujú…
Dávajte pozor, nebeskí anjeli a tiež vy, duše, ktoré ma milujete… Vojaci sa chystajú otočiť Krížom dookola, aby upevnili klince, aby ich váha môjho Tela nemohla vytiahnuť a aby som ja nemohol spadnúť. Moje Telo pobozká zem bozkom mieru. A zatiaľ, čo na vrchole Kalvárie doznievajú údery kladív, najpodivnejšie divadlo je zavŕšené… Na žiadosť mojej Matky, ktorá vidí všetko, čo sa tu odohráva, a nemôže mi poskytnúť úľavu a vzýva Milosrdenstvo môjho Nebeského Otca… légia anjelov zostupuje a adoruje moje Telo a podopierajú ho, aby sa nedotklo zeme a váha Kríža ho nerozdrvila.
Rozjímaj o svojej Ježišovi, visiacom na Kríži, ktorý nie je schopný najmenšieho pohybu…, nahý, bez slávy, bez pocty, zbavený slobody… Olúpili ho o všetko! Nikto nemá zľutovanie a súcit s jeho bolesťou! Prijíma len mučenie, výsmech a úškľabky!
Ak ma naozaj miluješ, si pripravený byť ako ja? Čoho sa zriekneš, aby si ma poslúchal, potešil ma a uľavil mi?...

Padni na zem a počúvaj moje slová:

Nech moja Vôľa v tebe triumfuje!

Nech ťa moja Láska zničí!

Nech ma tvoje biedenie oslávi!


Ježiš prednáša svoje posledné slová

Dcéra moja, počula a videla si moje utrpenie. Doprevádzaj ma až do konca a zdieľaj moju bolesť.
Môj Kríž je už vztýčený. Je tu hodina vykúpenia sveta!
Som atrakciou pre čvargu, ktorá sa na mňa vyškiera…, ale som tiež obdivovaný a milovaný dušami. Tento Kríž, až do tejto chvíle nástroj mučenia, kde dokonávali zločinci, je od tejto chvíle svetlom a mierom pre svet.
Hriešnici nájdu v mojich Svätých Písmach odpustenie a život. Moja Krv obmyje a zmaže škvrny ich hriechov. Čisté duše budú prichádzať k mojim Svätým ranám, aby sa občerstvili a zhoreli v mojej láske. V nich nájdu útočisko navždy.
Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Nepoznajú toho, ktorý je ich životom… Vrhli na neho všetku zlobu svojich neprávostí. Ale ja ťa vrúcne prosím, môj Otče! Vylej na nich moc svojho milosrdenstva.
Dnes budeš so mnou v raji, pretože tvoja viera v milosrdenstvo tvojho Spasiteľa vymazala tvoje zločiny. Milosrdenstvo ťa vedie do večného života.
Žena, tu je tvoj Syn! Moja Matka, tu sú moji bratia! Sprevádzaj ich, miluj ich…, nech nie sú opustení.
Ach, vy, za ktorých som vydal svoj život, teraz máte Matku, ktorú môžete vzývať vo všetkých svojich potrebách. Všetkých som vás zjednotil najtesnejšími putami, keď som vám dal svoju vlastnú Matku. Má teraz duša právo povedať svojmu Bohu: „Prečo si ma opustil?“ Výsledkom je, že potom, čo som naplnil tajomstvo Vykúpenia, človek sa opäť stal Božím synom, bratom Ježiša a dedičom večného života…
Ach, Otče môj… Som smädný po tvojej sláve… a tá hodina je tu. Od tejto chvíle naplnením mojich slov svet spozná, že ty si ten, ktorý ma poslal, a ty budeš oslávaný!
Som smädný po tvojej sláve, som smädný po dušiach… Aby som uhasil tento smäd, vylievam svoju Krv až do poslenej kvapky! Preto môžem povedať: Je dokonané. Nesmierne tajomstvo lásky sa teraz naplnilo, tajomstvo, pre ktoré Boh vydal svetu svojho vlastného Syna, aby človeku vrátil Život… Prišiel som na zem konať tvoju vôľu, ó, môj Otče. Teraz je vyplnená! Tebe porúčam svoju dušu. Takto môžu duše, ktoré vyplnia moju vôľu, pravdivo povedať: „Všetko je zavŕšené…“ Môj Pane a môj Bože, prijmi moju dušu…, vkladám ju do tvojich milovaných rúk.
Ponúkol som svojmu Otcovi svoju smrť za hynúce duše a ony budú mať Život. V poslednom výkriku, ktorý som na Kríži vydal, som objal celé ľudstvo: minulé, súčasné aj budúce.
Prudký kŕč, v ktorom som opustil zem, prijal môj Otec s nekonečnou láskou a celé nebesia jasali, pretože moje ľudstvo vstupovalo do slávy. V rovnakom okamihu, keď som vydával svojho ducha, mi vyšlo oproti nespočetné množstvo duší: tie, ktoré po mne túžili pred storočiami, pred niekoľkými mesiacmi, pred niekoľkými dňami, ale všetky po mne intenzívne túžili. Táto jediná radosť mi bola zadosťučinením za všetky útrapy, ktoré som vytrpel.
Mali by ste vedieť, že na pamiatku tohoto radostného stretnutia som sa rozhodol byť prítomný pri umierajúcich a veľakrát tak robím dokonca aj viditeľne. Dávam im spásu, aby som vzdal česť tým, ktorí ma s láskou prijali v nebi. Modlite sa za umierajúcich ľudí, pretože ich veľmi milujem. Zakaždým, keď ponúknete Otcovi môj posledný výkrik, budete vypočutí, pretože skrze tento výkrik je mi darované veľké množstvo duší.
Bola to chvíľa radosti, keď mi bol predstavený celý nebeský dvor, ktorý sa rozochvelý zhromaždil, aby očakával moju smrť. Ale medzi všetkými dušami, ktoré ma obklopili, bola jedna obzvlášť dojatá. Dojatá natoľko, že žiarila radosťou a láskou… Bol to Jozef, ktorý viac než ktokoľvej iný rozumel sláve, ktorú som získal po tak nesmierne tvrdých bojoch. Viedol všetky ostatné duše, ktoré ma očakávali, bol určený ako môj prvý vyslanec. Anjeli mi podľa svojich chórov vzdávali pocty takým spôsobom, že ma teraz žiarivé ľudsto obklopilo nespočetným množstvom svätých, ktorí jasali a adorovali mi.
Moje deti, tu na zemi nie sú slávne kríže, všetky sú zahalené tajomstvom, temnotou a ťažkosťami. V tajomstve, pretože mu nerozumiete, v temnote, pretože máte vašu myseľ a v ťažkostiach, pretože sú namierané práve do tých miest, kde ich nechcete.
Neplačte, neváhajte. Hovorím vám, nielenže som niesol drevený kríž, ktorý ma doviedol do slávy, ale predovšetkým ten neviditeľný, všadeprítomný Kríž, ktorý tvoria kríže vašich hriechov. Áno, tiež aj vaše utrpenie. Všetko, čím vy trpíte, sa stalo predmetom mojej núdze, pretože som trpel nielen pre vaše vykúpenie, ale tiež tým, čím vy trpíte dnes. Pozrite sa na lásku, ktorá ma s vami zjednocuje, v nej majte uistenie o mojej svätej vôli, zjednoťte sa so mnou a pozerajte, ako som konal uprostred bezbrehej horkosti.
Za symbol som zvolil kus dreva, kríž. S veľkou láskou som ho niesol pre dobro všetkých. Vytrpel som skutočné muky, aby sa každý mohol so mnou radovať. Ale koľko ľudí dnes verí v toho, ktorý vás skutočne miloval a miluje? Kontemplujte mi v podobe Krista, ktorý plače a krváca. Tu a takto ma svet má.


Zmŕtvychvstanie Ježiša

Po veľkom piatku prišlo slávne svitanie nedele Zmŕtvychvstania. Že som sa rozhodol nezničiť svet znamená, že ho chcem obnoviť a omladiť. Staré stromy musia zhodiť listy a musia byť prerezané, aby mohli znovu vyrašiť. A staré vetvy a suché lístie sú na spálenie.
Odďeľte mladé kozy od jahniat, aby mohli nájsť čerstvé a úrodné pastviny, kde môžu uspokojiť svoje chute a piť z čistých premeňov vody spasenia… To moja výkupná Krv zavlažuje vyprahnutú zem, ktorá sa stala pre duše púšťou sveta. A táto Krv bude stále na zemi vytekať, pokým tu bude aspoň jediný človek na spasenie.

Milovaná snúbenica, túžim po tom, čo ty nechceš, ale ja môžem urobiť to, čo ty nemôžeš dosiahnuť. Tvojim poslaním je, aby ma duše milovali a učiť ich žiť so mnou. Neprežil som tisíce múk a nezomrel som na Kríži preto, aby som naplnil dušami peklo, ale preto, aby som vyvolenými zaľudnil nebesia.


Boh Otec diktuje Cataline

Vidím, ako sa môj Syn chveje v tieňoch Getsemanskej záhrady. Zostúpil z neba a vzal na seba podobu a podstatu môjho stvorenia, ktorý si myslel a stále myslí, že sa môže búriť proti svojmu Tvorcovi. Muž, ten opustený a zmätený muž, je predurčenou obeťou a ako taký musel svojou vlastnou Krvou očistiť celý ľudský rod, ktorý zastupuje. Chveje sa a je zdesený, keď sa cíti byť pokrytý a dokonca sa aj vidí ovládnutý nepredstaviteeľným množstvom hriechov, ktoré musia byť odstránené z potemneného svedomia miliónov a miliónov nečistých stvorení.
Môj úbohý Synu, viedla ťa k tomu Láska a teraz si z nej vydesený. Kto ťa v nebi oslávi, keď sa do neho žiariaci vrátiš? Či ti môže nejaký tvor vzdať chválu, ktorá ťa je hodná? A čím je chvála a láska človeka, miliónov ľudí, v porovnaní s Láskou, s ktorou si prijal tú najstrašnejšiu skúšku, ktorá na zemi vôbec môže existovať? Nie, môj milovaný Synu, nikto – len tvoj Otec – sa ti môže vyrovnať v Láske. Jedine ja ťa vo svojom Duchu Lásky môžem chváliť a milovať za tvoju obeť onej noci. Môj milovaný Synu, v ktorom spočíva všetka moja dobrotivosť, dosiahol si smrteľné kŕče, keď si vydržal tak trpkú agóniu v Záhrade. V oblasti svojho človečenstva si dosiahol skutočne a úplne až na vrchol nesmierneho utrpenia, aké môže ľudské srdce zakúsiť: trpel si urážky spáchané proti mne, ale trpel si za ne s najčistajšou a intenzívnou Lásku, ktorá sa v tebe nachádza. S trasením so dosiahol medzu, skrze ktorú by ľudstvo malo dosiahnuť úplné vykúpenie. Ty, milovaný Synu, si s krvavým potom vybojoval nielen duše svojich bratov, ale dokonca aj tvoju vlastnú osobnú slávu, ktorá povýši teba, človeka, rovného mne, Bohu, ako ty.
Priviedol si ma k najdokonalejšej spravodlivosti a k najdokonalejšej Láske. V tej dobe predstavovali hriešnici spodinu sveta, a ty si sa s ňou stotožnil skrze svoje dobrovoľné a slobodné prijatie. Teraz si predovšetkým mojou cťou, slávou a radosťou. Ty si sa proti mne neprevinil, ty nie. Veď si bol môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Ty si nebol vyvrheľ, pretože aj vtedy som v tebe videl to, čím si vždy bol: moje svetlo, moje Slovo, ktoré som ja sám. Synu, ktorý si sa chvel a ktorý si sa vydal pre moju česť, zaslúžil si si, aby ťa tvoj Otec dal poznať svetu, tomu slepému svetu, ktorý nás uráža, a i napriek tomu ho tak veľmi milujeme! Ach, milovaný Synu, vidím ťa a vždy ťa budem vidieť v onú noc tvojej horkosti a stále ťa mám v mysli! Vďaka tvojej láske som zmierený so stvorením. Nemohol si ku mne ani zodvihnúť svoju tvár, tak bola pokrytá ich prehreškami. Teraz, aby som ťa potešil, pozdvihnem ich tváre k nám, aby sa v záblesku tvojho Svetla stali zajatcami našej Lásky.
Teraz, môj vždy tak veľmi milovaný Synu, urobím, čo som ti vtedy povedal v tieni Getsemanskej záhrady, a oni vykonajú veľké veci, aby ti priniesli radosť a vzdali česť.


Svätá Matka diktuje Cataline

Utrpenie Panny Márie

Veľa prorokov o mne hovorilo: prorokovali, že pre mňa je nutné trpieť, aby som bola hodná stať sa Matkou Boha. Na zemi o mne mali určité poznanie, ale muselo to byť len veľmi obozretným spôsobom. Neskôr o mne hovorili evanjelisti, obzvlášť Lukáš, môj milovaný lekár - viac lekár duší ako tiel. Potom na základe mojích útrap a bolestí vyrástla určitá zbožnosť. A tak sa obecne verí, že som zakúsila sedem hlavných bolestí.
Moje deti, vaša Matka vždy odmeňovala a bude odmeňovať úsilie a lásku, ktoré ste pre mňa vynaložili. Ale tak ako Ježiš i ja si prajem s vami viacej hovoriť o svojích bolestiach. Potom budete o nich môcť hovoriť so svojími bratmi a nakoniec ma bude každý napodobňovať. Pre to, čo som vytrpela, nepretržite chválim Ježiša a túžim jedine po tom, aby On bol vo mne oslávený.
Pozrite sa, dietky, je smutné hovoriť o týchto veciach ku svojím vlastným deťom, lebo každá matka si nechavá bolesti pre seba. A to som taktiež oddane robila počas svojho pozemského života a toto moje materské prianie Boh rešpektoval. Teraz, keď som tu, kde je úsmev večný a keď som ako všetky matky zatajila svoje trápenia, mala by som o nich hovoriť, aby ste sa ako moje deti dozvedeli niečo o mojom živote.
Poznám ovocie, ktoré takto získate a taktiež ako potešíte Ježiša, Môjho milovaného Syna. Budete o Ňom hovoriť, hneď ako mi budete môcť porozumieť.
Môj Ježiš povedal: „ Ktokoľvej je prvý, nech je ako posledný.“ On to skutočne taktiež tak robil, pretože On je prvý v Dome Božom, ale zostúpil až na dno. Teraz mu z lásky nevezmem toto prvé i posledné miesto, ktoré mu náleží. Skôr sa budem snažiť, aby ste tejto pravde porozumeli a moja radosť bude ešte väčšia, keď dospejete nie k prostému poznaniu, ale k hlboko zakorenenému a dôkladnému presvedčeniu. Nech je On prvý a my poslední.
Pokiaľ On je prvý, mal by byť taktiež niekto na druhom mieste v poradí lásky a slávy, a taktiež opustenosti a pokorení. Nepochopili ste, že týmto tvorom mám byť ja? Dietky, chváľte Boha, ktorý vytvoril medzi mnou a Ježišom nesmiernu vzdialenosť, ale predsa len mňa umiestnil ihneď za Ním.
Moje deti, pred Bohom nie je najdôležitejšie to, čo sa zdá byť najviac dôležité pre svet. Keď ma Boh vyvolil za Matku Božiu, znamenalo to pre mňa nesmiernu obeť a úplné odovzdanie, z nich prvé bolo toto: skrze archanjela Gabriela bolo oznámené moje vyvolenie v dôvernosti Božej. Priala som si zostať v stave pokorného poznania a skrytosti v Bohu. Chcela som to viac než čokoľvek iné, lebo bolo mojím potešením byť vo všetkom na poslednom mieste.
Keď som poznala Božiu voľbu, odpovedal som tak, ako to poznáte, ale bolo mi obtiažné vyrásť do dôstojnosti, ku ktorej som bola povolaná.
Dietky, chápete moju prvú bolesť, o ktorej hovorím? Premýšľajte o nej a poskytnite svojej Matke to veľké potešenie, že oceníte túto pokoru, ktorú som si ctila nad svoje panenstvo. Áno, ja som bola a stále som otrokyňa, od ktorej môže byť požadované čokoľvek. Prijala som to iba preto, že moje odovzdanie bolo tak veľké ako moja láska.
Ó Bože, Tebe sa zaľúbilo pozdvihnúť ma až k sebe a ja som to s radosťou prijala, pretože moja poslušnosť Ťa tešila. Ale Ty vieš, ako to bolo pre mňa bolestné a rovnakú bolesť mám teraz, keď potrebujem pre tieto deti, ktoré Ty i ja milujeme, svetlo. Ach Moje deti, ja som služobnica a tak, ako tomu bolo u mňa, bez pochybností dovoľte i vy, nech sa vám stane všetko, čo si Boh praje!
Prijatie dalo Bohu odpoveď, ktorá ľuďom otvorila prístup k Vykúpeniu a potvrdila onú obdivuhodnú vetu: „Hľa, Panna počne a porodí Syna, jeho meno je Emanuel.“
Skôr než sa vo mne začalo vytvárať Ježišovo Ľudstvo a než som sa stala Matkou Emanuela, odovzdala som sa Božiemu Synovi ako dar. Môj dar bol výsledkom Milosti a taktiež dôvodom Milosti. Toto prvenstvo by malo byť chápané tak, že Boh je prvotná príčina, ničmenej Moje prijatie hralo v pláne Milosti taktiež rolu ako doprovodný dôvod.
Pre bolesti, ktoré som trpela, ma nazývajú Spoluvykúpiteľkou, ale bola som ňou už predtým pre odovzdanie, ktorým som sa darovala Bohu skrze Gabriela. Ó, môj Božský Syn! Koľko úcty si chcel dať svojej Matke ako náhradu za tie veľké utrpenia!
Vy, malé dietky, ste vo svete slepí, ale keď pohľadíte, úžasné veci sa stanú zdrojom vašej radosti zo mňa. Spoznáte, aká jednota slávy a pokory je tam, kde je môj Ježiš slnkom, ktoré nikdy nezapadá. Uvidíte, aký múdry plán sa naplnil skrze moje zrieknutie sa a skrytú poníženosť.
A teraz počúvajte. Ako rástlo moje materstvo, musela som hovoriť s niektorými svojími milovanými o tejto výsade, ktorej sa mi dostalo, ale zamlčovala som toľko, koľko som len mohla. Ukrývala som to tajomstvo v Bohu, pretože vo mne mal byť oslávený On Sám.
Ničmenej veľmi skoro som s radosťou spoznala, že som považovaná za jednu ženu z mnohých. Moja duša sa zaradovala, pretože Služobnica Pána, ktorá celou svojou silou túžila po pokorení, bola pred svetom pošliapaná. Keď sa Jozef ukryl, netrpela som, skutočne som sa radovala. Nehovorte, že som vtedy trpela, pretože to není pravda.
Tak Boh uspokojil moju túžbu po ponížení. Bola to Božia náhrada za to, že sa stanem Matkou Božou: mňa považovali za padnutú ženu. Dcéra, nauč sa umeniu lásky, nauč sa ctiť svätú skromnosť a neboj sa, lebo je to čnosť, ktorá žiari trblietavým svetlom.
Keď prebehla svadba, nemala som starosti. Videla som, ako sa budú veci odvíjať a ničoho som sa nebála. Boh isto dáva silu tým, ktorí sa Mu celý odovzdajú, i v tých najrozporuplnejších situáciach ako bola tá moja: ľudské záväzky ma nútili vydať sa za muža, i keď som vedela, že môžem patriť iba Bohu.
Mala som na zemi toľko trápení! Uisťujem vás, není ľahké byť Matkou Najvyššieho. Ale to, čo je vykonávané pre najrýdzejší účel a k pocte Boha, sa nemôže nazývať obtiažnym. Pamätajte si to!
Pomysleli ste na to, čo mi onú Svätú noc v Betleheme pôsobilo najväčšiu bolesť? Rozptyľujete svoju myseľ predstavou stajní s jasľami a chudobou. Ja vám naopak poviem, že som tú noc strávila v úplnom nadšení zo svojho Syna. A napriek tomu, že som musela robiť to, čo každá matka s malým dieťatkom, neprerušila som svoju extázu, svoje dokonalé šťastie.
A tak jedinou vecou, ktorá mi tej noci pôsobila bolesť, bolo sledovať skľúčenosť môjho úbohého Jozefa, keď pre mňa hľadal útočište. S vedomím toho, čo sa bude diať a Kto má prísť na zem a pri pohľade na moju neistotu môj manžel zažíval trýznenie a ja som s ním mala veľký súcit. Neskôr nás naplnila veľká radosť a zabudli sme na každú starosť.
Utiekli sme do Egypta. Niektorí upierajú svoju fantáziu na únavnú cestu viac než na strach matky, ktorá si je vedomá, že vlastní najväčší Poklad Neba a Zeme.
Neskôr, keď sme žili v Nazarete, malý Ježiš vyrastal plný života a pôsobil nám len veľmi málo starostí. Každá matka vie, čo je túžiť po zdraví vlastného dieťaťa, a ako i veľmi obyčajná vec môže pôsobiť ako veľký čierny mrak. Môj Chlapec prechádzal všetkými detskými infekciami a chorobami tých dôb. Ako každá matka som sa ani ja nemohla ubrániť strachu, ktorý dolieha na materské srdce.
Ale jedného dňa sa objavil veľmi temný mrak, ktorý zatienil radostné svetlo Matky Božej. Ten mrak sa volá strata Ježiša... Žiadny básnik ani majster duchovného života si nevie predstaviť Máriu, keď sa dozvedela, že stratila svojho zbožňovaného Syna a tri dni o Ňom nemala jedinú správu... Dietky, nedivte sa mojím slovám. Zažívala som najväčší zmätok svojho života. Ešte ste dostatočne nepremýšľali o týchto mojích slovách: „Synu, otec a ja sme ťa po tri dni hľadali. Prečo si nám to urobil?“
Môj Bože, teraz keď hovorím k týmto milovaným deťom, nemôžem Ťa prestať chváliť. Teba, ktorý si sa skryl, aby si nám dal pocítiť radosť z tvojho nájdenia. Ó! Akým iným spôsobom sa dá okúsiť sladkosť, ktorú duši dodá pohár plný medu, ako keď Matka objíma svoje Všetko?
Vidíte, hovorím vám taktiež o svojích radostiach, ale nie bez dôvodu spájam radosti a utrpenia. Vy získajte úžitok zo všetkého, čo sa okolo vás deje. Boh sa skrýva preto, aby bol nájdený. Niektorí poznajú túto pravdu, iní premýšľajú o tejto strašnej bolesti zo straty Ježiša a robia všetko preto, aby Ho našli. Nemali by ste ostať len zbytočne ohromení.
Vaša Matka by vás rada ochránila pred mnohými vecami, ktoré ešte musia byť povedané. Poprvé, sú tu veci, ktoré ešte neboli oznámené, a preto ani docenené. Zadruhé, tým, že ich spoznáte, sa budete musieť pripojiť k Môjmu utrpeniu a bolesti. Mimo to, všetko, čo môj Ježiš chcel, už bolo oznámené!
Domnievate sa, že som strávila celý svoj rodinný život pokojne v Nazarete? Bol to pokojný život v jednote s Bohom. Ale bolo tu toľko nepríjemností od ľudí!
Všímali si nášho jedinečného spôsobu života, a preto sa nám verejne vysmievali. Moje správanie sa im zdalo byť prehnané, pretože som nedokázala potlačiť slzy, keď Ježiš opúšťal dom a On odchádzal často. Jozef bol stíhaný posmechom, ako keby bol môj a Ježišov otrok. Čo mohol svet vedieť? Prenechali sme všetkú starosť Tomu, ktorý žil medzi nami a ktorého sme uctievali všetkými svojími prejavmi.
Ako mladý chlapec bol milovaný Syn krásnejší než more, múdrejší než Šalamún a silnejší než Samson. Všetky matky by mi Ho rady vzali, také kúzlo Ho obklopovalo. Prízemní ľudia ma zahrňovali lichotivými súdmi, avšak pre neúnavného otca nešetrili kritikou a pokladali ho za podriadeného svojej, síce vernej, ale žiarlivej žene. Každý bol dôverne oboznámený s mojím Všetkým, ale domnievali sa, že sa jedná o bežný a sebecký cit.
Toto, moje malé deti, není známe. Odohralo sa to medzi svetom, ktorý nevidí a nerozumie, a Jeho najčistejšou Matkou. Ježiš mlčal, lebo Matka Božia musela prejsť ťažkou skúškou ako jedna z mnohých a nemala byť ušetrená ich súdom.
Obdivujte v týchto veciach Múdrosť Boha a hľadajte Božský význam, ktorý dáva nesmiernú vznešenosť skúškam, pretože každá priepasť volá inú priepasť a každá hlbina volá svoje hlbiny.
Hodina odlúčenia prišla, hodina Ježišových činov. A s ňou prišiel obávaný deň odchodu z Nazaretu.
Ježiš so mňou obšírne hovoril o svojom poslaní a o ovocí, ktoré prinesie Jemu a každému, a vďaka tomu som si ho zamilovala už predom. Bolo pre nás teda nutné rozdelenie, i keby len na krátku dobu... Rozlúčil sa, pobozkal a odišiel v ústretý svojmu poslaniu ako učiteľ ľudskosti. Ale Jeho odchod nezostal nepovšimnutý v malej dedinke, kde bol Ježiš toľko milovaný.
Ľudia sa prejavovali afektovanými gestami, žehnaním, a napriek tomu, že boli títo ľudia síce nízkeho intelektu, ale širokého srdca, nepoznali dobro, ktoré išiel Ježiš konať, avšak tušili túto stratu.
Ako som sa mohla cítiť medzi toľkými rôznorodými prejavmi? Hrnuli sa na mňa tisíce prejavov citov, ale On svoj odchod neodložil ani o minútu. Môj Ježiš vedel, čo ho očakáva po Jeho kázaniach. Mnohokrát mi podrobne rozprával o zrade farizejov a ostatných. A zrazu Ho vidíte odchádzať samotného bezo mňa, aby vyplnil svoju úlohu. Bezo mňa, ktorá som Jeho dospievanie zahrňovala vrelosťou srdca. Bezo mňa, ktorá Ho tak nenapodobiteľne a hlboko milovala!
Neskôr som Ho nasledovala. Našla som Ho obklopeného mnoha ľuďmi, takže som Ho pomaly ani nevidela. A On, skutočný Syn Boží, poskytol svojej Matke vznešenú odpoveď podľa svojej múdrosti, ktorá však skrz-naskrz prebodla toto materské srdce. Áno, úplne som Mu rozumela, ale to ma neuchránilo utrpeniu. K ľudskému vzťahu pripojil ešte božský vzťah, do ktorého som síce bola zahrnutá, ničmenej poznámky ostatných Ma zraňovali. Počiatočnú ranu vystriedala radosť z toho, že vidím Jeho moc, že vidím ako je ľuďmi ctený, uznávaný a milovaný, a táto rana sa potom rýchlo zahojila.
Nasledovala som Ho pri Jeho putovaní a bola som očarená Jeho múdrosťou, posilnená Jeho učením a nikdy ma neunavilo Ho milovať a obdivovať.
Potom prišiel Jeho prvý konflikt s veľradou. Udial sa zázrak: zázrak, ktorý vyvolal toľko pohybu v mysliach pyšných židovských kňazov. Bol nenávidený, prenasledovaný, špehovaný a pokúšaný. A ja? Všetko som vedela a naďalej som s otvorenou náručou ponúkala obeť svojho Syna, jeho odovzdanie a Jeho strašnú a potupnú smrť do rúk Otca. Už som vedela o Judášovi, poznala som i strom, z ktorého malo byť vzaté drevo pre Kríž Môjho Syna.
Nemôžete si predstaviť vnútornú tragédiu, ktorú som spoločne s Ježišom prežívala, aby sa uskutočnilo Vykúpenie.
Už dávnejšie som povedala: Spoluvykúpiteľka. K tomu nestačilo bežné trápenie. Bolo nutné dôvernejšie spojenie s Jeho nesmiernym utrpením, aby mohli byť vykúpení všetci ľudia. A tak som pri putovaní od mesta k mestu vedela stále viac o srdcervúcich volaniach, ktoré môj Syn vylieval behom toľkých prebdených nocí, ktoré strávil v modlitbách a meditáciach. Bol mi známy každý stav Jeho mysle a už vtedy skutočne začala moja Kalvária a môj Kríž.
Z mnohých dôvodov stále vzrastali Moje útrapy, lebo som Jeho i vašou Matkou! Toľko hriechov, všetky hriechy, toľko trápení, všetky trápenia, toľko tŕňov, všetky tŕne. Ježiš nebol sám. Vedel to a cítil to. Videl svoju Matku v trvalej jednote so Sebou Samým. Trápilo Ho to ešte viac, lebo moja bolesť pre Neho bola to najväčšie utrpenie.
Môj Syn, môj milovaný Syn, keby len títo synovia a dcéry vedeli, čo sa odohrávalo medzi Tebou a mnou!...
Hodina obete nasledovala po sladkosti Veľkonočnej večere. A potom som mala znovu ísť medzi ľud. Ja, ktorá som Ho milovala a adorovala úplne jedinečným spôsobom, som od Neho mala byť vzdialená. Rozumiete, ó Moje deti?
Vedela som, že Judáš podniká svoje vierolomné kroky a nemohla som nič robiť. Vedela som, že Ježiš sa v Záhrade potí Krvou a nemohla som pre Neho nič urobiť. Potom Ho uväznili, urážali a hanebne odsúdili.
Nemôžem vám povedať všetko. Môžem iba povedať, že moje Srdce zvierala neustála úzkosť, stalo sa sídlom stálej horkosti, neistoty, zármutku, bolo unavené a zdrtené.
A čo tie duše, ktoré neskôr budú zatratené? A všetko kupčenie a svätokrádežné zámeny?
Ach, deti mojích trápení! Ak vám dnes boli dané milosti utrpenia pre mňa, vrúcne žehnajte Tomu, ktorý ich dáva a bez pochybnosti sa obetujte.
Uvažujte o mojej veľkosti, moje milované deti. Pomáha vám to. Ale počujte: nemyslite na mňa, ale na Neho. Rada by som bola zabudnutá, keby to bolo možné! Jemu prejavujte všetok svoj súcit, môjmu Ježišovi, vášmu Ježišovi. Ježišovi, vašej i mojej láske.
Takto, dietky, sa bolesť môjho Srdca stala mečom, ktorý trvale prebodával moju dušu, môj život. Cítila som ju, i keď ju Ježiš necítil. Utešil ma neskôr svojím Zmŕtvychvstaním, keď nesmierna radosť náhle zahojila všetky rany, ktoré vo mne krvácali.
Stále som opakovala: Môj Synu, Tvoja Matka je Ti nablízku. Prečo moja láska nestačí? Koľkokrát som Ťa utešila v Tvojích smútkoch! A teraz Ti Tvoja Matka nemôže poskytnúť úľavu? Ach, Otče môjho Ježiša, nechcem nič iného, než čo Ty chceš. Vieš to, ale existuje útecha pre taký zármutok? Matka Tvojho Syna ju od Teba žiada.
Teraz na Kalvárií som namietala: „Môj Bože, vráť týmto očiam, ktoré som adorovala, svetlo, ktoré si do nich vtisol v deň, keď si mi Ho dal! Božský Otče, pohľaď na hrôzu tej svätej tváre! Prečo nemôžeš aspoň šetriť to množstvo Krvi? Ach Otče môjho Syna, ach Snúbenec mojej lásky, Ty Sám, Slovo, ktoré zo mňa prijalo ľudstvo! Kiež sa modlitba týchto k nebu roztiahnutých paží stane vrúcnou modlitbou Jeho a môjho „buď“!
Pohľaď, ó Bože ako bol ponížený Ten, ktorého miluješ! To Jeho Matka Ťa žiada, aby si utíšil tento žiaľ. Za krátky čas budem bez Neho. Tak bude môj sľub, ktorý som z hĺbky svojho Srdca ponúkla vtedy v chráme, celý naplnený. Áno, zostanem sama, ale uľahči Jeho bolesti, ani by si uľahčil mojej...“

Žiadne komentáre: