Prekvapujúce tajomstvo duše v očistci

Máriine svedectvá

Mária si spomína na jeden príklad, ktorý ju veľmi prekvapil. Bolo to svedectvo o jednom mužovi a jednej žene, o ktorých sa blízki príbuzní u nej informovali, či sa nachádzajú v očistci.
Na veľké prekvapenie tých, čo sa na nich spytovali, žena bola v nebi a muž bol ešte stále v očistci. Žena zomrela pri potrate, zatiaľ čo muž bol často v kostole, viedol veľmi počestný a nábožný život. Mária sa teda znovu informovala, lebo si myslela, že sa pomýlila. Avšak nie – bolo to naozaj tak, ako povedala. Zomreli takmer v rovnakom čase, ale žena s veľkou pokorou vzbudila v sebe hlbokú ľútosť a bola veľmi skromná. Jej muž, naopak, kritizoval každého, bol stále zaneprázdnený, sťažoval sa a všetkých osočoval. Preto bol jeho očistec veľmi dlhý. Mária ešte dodala : „ Netreba posudzovať ľudí podľa vonkajších znakov ! “ Prehrešenia voči láske k blížnemu sú také hriechy ako : odvrhnutie niektorých ľudí, ktorých nemáme radi, odmietanie odpustiť niekomu, každá nevraživosť, ktorú v sebe živíme a pod.

Iná žena, ktorú Mária dobre poznala, zomrela. Došla do najhoršieho očistca a ukrutne trpela. Keď prišla navštíviť Máriu, vyrozprávala jej príčinu svojho utrpenia. Mala jednu priateľku, proti ktorej sa v nej jedného dňa zrodilo veľké nepriateľstvo. Toto nepriateľstvo pochádzalo od nej samej. Udržiavala ho po celé roky, hoci jej priateľka prišla viac ráz za ňou a navrhovala jej zmierenie a pokoj. Zakaždým odmietla, dokonca aj na smrteľnej posteli.
Hnev, nevraživosť, ktoré v sebe udržiavame, vedie k najhoršiemu. Pokiaľ ide o slová, nikdy nemôžeme dostatočne zdôrazniť, že kritizovanie a zlomyseľnosť, môže naozaj zabíjať, naopak, dobré slovo môže uzdravovať.

Vďačnosť spasených

Ďalšie svedectvo otca Berliouxa , ( ktorý napísal veľmi peknú knihu o očistci ), týkajúcu sa pomoci duší z očistca tým, ktorí im pomohli modlitbami a obetami.
Hovorí sa, že jedna osoba, obzvlášť blízka dušiam v očistci, zasvätila celý svoj život, aby im pomohla. V hodine smrti ju napadol zúrivo démon, lebo videl, že jej duša mu unikne. Zdalo sa, že celá pekelná priepasť sa spojila proti nej a obkľúčila ju svojimi kohortami.
Zomierajúca bojovala nejaký čas uprostred najťažších bojov, keď videla zrazu vstúpiť do jej bytu celý zástup neznámych osôb žiarivo krásnych, ktorí zahnali diabla, prejavili jej podporu a nebeské potešenie. Hlboko si vzdychla a unesená radosťou zvolala : „ Kto ste ? Kto ste preboha, že mi tak dobre robíte ? “
Návštevníci odpovedali : „ Sme dobrodinci, obyvatelia neba, ktorých vaša pomoc doviedla k blaženosti, a preto sme vám teraz zase my prišli na pomoc, aby ste prekročili prah večnosti a aby sme vás vytiahli z tohto miesta strachu a priviedli vás do radosti Svätého Mesta. “
Pri týchto slovách sa tvár umierajúcej rozjasnila v úsmev, zatvorila oči a zaspala v Pánovom pokoji. Jej duša, čistá ako holubica predstúpila pred Pána pánov a našla toľko ochrancov a obhajcov, koľkých svojimi modlitbami vyslobodila. Uznaná za hodnú slávy vošla tam víťazne za potlesku a s požehnaním všetkých tých, ktorým pomohla z očistca.
Kiež by sme aj my pocítili raz také šťastie !
Duše, oslobodené vďaka našim modlitbám, sú mimoriadne vďačné, pomáhajú nám veľmi citeľne v našom živote a naozaj vám odporúčam túto skúsenosť. Pomáhajú nám, poznajú naše potreby a získavajú nám veľa milostí.

Rozhodnutie z lásky

Poznala som jedného mladého muža, ktorý mal asi 20 rokov a žil v susednej dedine. Jeho dedina bola v smútku, lebo bola kruto postihnutá celou sériou lavín, v ktorých zahynulo veľa obyvateľov. Bolo to v roku 1954. Jedného večera bol ten mladý muž v dome svojich rodičov a začul, že sa znovu vonku spustila lavína hneď vedľa jeho domu. Začul zúfalé výkriky : „ Zachráňte nás, zachráňte nás ! Strhla nás lavína “
Jedným skokom zoskočil z postele a ponáhľal sa na pomoc týmto ľuďom. Jeho matka počula výkriky, ale nechcela ho pustiť a povedala mu : „ Nech im idú iní pomôcť, nemusíme to byť vždy len my. Je to veľmi nebezpečné, nechcem, aby bolo o jedného mŕtveho viac. “
Ním však stále prenikali výkriky z vonku a chcel im naozaj pomôcť. Odstrčil matku a povedal jej : „ Áno, idem, veď ich nemôžem takto nechať zomrieť “ Vyšiel na cestu, zachytila ho lavína a zomrel.
Dva dni po smrti ma v noci navštívil a povedal mi : „ Daj odslúžiť za mňa 3 omše a budem vyslobodený z očistca “ Oznámila som to jeho rodine a priateľom. Boli prekvapení, že iba po troch omšiach bude oslobodený z očistca, lebo vo svojom živote urobil veľa hlúpostí.
Mladý muž mi povedal : „ Urobil som čin z čistej lásky, riskoval som svoj život za tie osoby a vďaka tomu ma Pán prijal tak rýchlo do neba. Láska k blížnemu zakrýva a vynahrádza mnohé hriechy. “ Áno, láska k blížnemu, jeden jediný nezištný čin lásky zakrýva mnohé hriechy : tento mladý muž viedol rozpustilý život a možno by už nemal nikdy inokedy v živote príležitosť vykonať taký veľký čin lásky a možno by sa z neho stal zlý človek. Vo svojom milosrdenstve ho Pán povolal k sebe v momente, keď bol pre neho najkrajší a najčistejší, vďaka jeho činu lásky.

Prijatý návrh

Duše v očistci vidia napríklad veľmi dobre, či v deň pohrebu sa ten či onen ozaj úprimne za ne modlí, alebo je iba jednoducho prítomný na pohrebnom akte. Hovoria, že slzy mu neslúžia na nič, pomôcť sa môže iba modlitbou. Sťažujú sa, že ľudia idú na pohreb bez toho, aby sa úprimne pomodlili za nich čo len jednu modlitbu. Ďalší príklad, ktorý uviedol sv. kňaz z Arsu svojim farníkom ohľadne svätej omše : „ Deti moje, jeden dobrý kňaz stratil dobrého priateľa, ktorého veľmi miloval, a preto sa za neho veľa modlil, hlavne za pokoj jeho duše. Jedného dňa mu Boh dal vedieť, že je v očistci a že hrozne trpí. Tento svätý kňaz veril, že najlepšie, čo môže pre neho urobiť je odslúžiť za svojho drahého priateľa sv. omšu. V momente obetovania vzal do prstov sv. Hostiu a povedal : „ Svätý a večný Otče, urobme výmenu. Vy máte dušu môjho priateľa, ktorý je v očistci a ja držím telo vášho syna v mojich rukách Dobrý a milosrdný Otče, osloboďte môjho priateľa a ja vám obetujem vášho Syna so všetkými zásluhami jeho umučenia a smrti. “
Jeho žiadosť bola skutočne vyslyšaná. Počas pozdvihovania videl dušu svojho priateľa celú žiariacu od slávy vystupovať do neba : Boh prijal tento jeho návrh na výmenu “
Drahé deti, ak chceme oslobodiť z očistca nejakú dušu, ktorá nám je drahá, urobme podobne. Ponúknime Otcovi skrze Sviatosť oltárnu jeho milovaného Syna so všetkými zásluhami jeho utrpenia a smrti. Určite nám nič neodmietne.

Zásluha utrpenia

Stalo sa to v roku 1954. Celá séria smrtonosných lavín sa zrútila na susednú dedinu, kde bývala Mária Simma. Dozvedeli sme sa neskôr, že sa objavili ďalšie lavíny a boli zastavené úplne zázračným spôsobom práve nad dedinou tak, že nespôsobili vôbec žiadne škody. V dedine zomrela jedna žena, ktorá bola chorá už 30 rokov a keďže ju zle ošetrovali, nesmierne trpela. Obetovala celé svoje utrpenie a znášala ho trpezlivo za dobro svojej dediny. Duše povedali Márii Simme, že vďaka obeti tejto ženy bola celá dedina zachránená od lavín. Ak by táto žena bola zdravá, nebola by mohla takto zachrániť celú dedinu. Tým, že znášame trpezlivo svoje utrpenie môžeme zachrániť viacej duší ako modlitbou ( avšak modlitba pomáha znášať utrpenie ) Nepozerajme sa vždy na utrpenie ako na trest. Môže byť prijaté ako zmierna obeta nielen pre nás samých, ale predovšetkým za iných. Kristus bol čistý, nevinný a on trpel najviac ako zmierna obeta za naše hriechy.
Až v nebi sa dozvieme, čo všetko sme obsiahli trpezlivým znášaním nášho utrpenia v spojení s Kristovým utrpením.

Záchranná modlitba

Nasleduje svedectvo Hermana Cohena, židovského umelca, obráteného na katolícku vieru, ktorý si veľmi uctieval sv. Eucharistiu.
Stalo sa to v roku 1864. Utiahol sa zo sveta a vstúpil do veľmi prísneho rehoľného rádu. Často adoroval pred Sviatosťou Oltárnou, ktorú si veľmi uctieval. Počas adorácií, úpenlivo prosil Pána, aby obrátil jeho matku, ktorú veľmi miloval. Jeho matka však zomrela bez toho, aby sa obrátila. Cítil z toho takú veľkú bolesť, že sa skoro zbláznil. Hodil sa na zem pred Sviatosťou Oltárnou a nechal voľný priebeh svojmu náreku a takto sa modlil : „ Pane, vďačím Ti za všetko, to je pravda, ale či som Ti niekedy niečo odmietol ? Moju mladosť, moje nádeje vo svete, môj blahobyt, radosť z rodiny, odpočinok – možno aj zaslúžený ? Všetko som obetoval, len čo si ma zavolal. Moju krv ? Bol by som ju tiež vylial a Ty, Pane, Ty večná Dobrota, ktorý si mi prisľúbil stonásobne mi to vrátiť, odmietol si mi dušu mojej matky ...Môj Bože, poddávam sa tomuto mučeníctvu, šeptanie bude vychádzať z mojich pier “ Vzlykot zadúšal toto úbohé srdce. Zrazu záhadný hlas zaklopal na jeho uši a povedal : „ Človek slabej viery, tvoja matka je zachránená, vedz, že tvoja modlitba zmôže u mňa všetko. Prijal som všetky tvoje modlitby, čo si ku mne vyslal za tvoju matku a moja Prozreteľnosť na to pamätala v jej poslednej hodine. V momente, keď vydýchla naposledy som sa jej predstavil, zbadala ma a zvolala : Môj Boh a Pán “
Otec Herman sa neskôr dozvedel, že jeho matka sa nakoniec dostala z očistca do neba.
Duše v očistci nemôžu nič pre seba urobiť ! Sú úplne bezmocné zmenšiť ich bolesť. Ak sa živí nebudú za ne modliť, zostanú opustené ! Dôležité je preto uvedomiť si neuveriteľnú moc každého z nás, ktorú máme v našich rukách : je to žhavá moc na uľahčenie a oslobodenie duší, čo trpia. Musíme si vziať k srdcu aj osud týchto duší, čo čakajú na všetko od nás a ktoré čakajú na najmenšiu našu obetu, na každú našu modlitbu, aby sa ich bolesti uľavilo.

Boh nikoho neposiela do pekla

Na túto tému rozpráva Vicky, jedna z vizionárok z Medžugoria, čo videla peklo. Povedala, že do pekla idú iba tí, čo sa rozhodli ísť tam celkom slobodne. Boh nikoho neposiela do pekla, práve naopak, Boh úpenlivo prosí každú dušu, aby prijala jeho milosrdenstvo. Hriech proti Duchu Svätému, o ktorom hovorí Ježiš, že sa neodpúšťa, je radikálne odmietnutie milosrdenstva, pri plnom svetle a pri plnom vedomí.

Blízko pekla

Jedného dňa som bola vo vlaku a v mojom kupé sa nachádzal muž, čo stále hovoril proti Cirkvi, proti kňazom, ba aj proti samotnému Bohu. Povedala som mu : Vy nemáte právo toto všetko hovoriť. To nie je dobré. Keď sme prišli na miesto, pri schádzaní z vlaku na schodoch som jednoducho povedala Bohu : „ Pane, nezatrať túto dušu.“ O niekoľko rokov neskôr ma duša tohto muža prišla navštíviť. Povedala mi, že bol veľmi blízko pekla a že sa zachránil od pekelného ohňa jedine vďaka mojej modlitbe, čo som vtedy vyslovila.

Niekoľko jej vlastných poznámok

Netreba lamentovať nad časmi, čo prežívame. Rodičia nepomáhajú svojim deťom, ak im splnia všetky želania a dajú im všetko, čo chcú len preto, aby ich uspokojili a nepočuli ich kričať. Pýcha sa takýmto spôsobom môže zakoreniť v srdci dieťaťa. Neskôr, keď začne dieťa chodiť do školy, nevie sa pomodliť Otče náš, ani sa prežehnať. Niekedy nevie o Bohu vôbec nič. Učte dieťa prinášať obety ! Prečo je dnes taká náboženská ľahostajnosť ? Taký morálny úpadok ? Pretože sa deti nenaučili zriekať sa svojich vrtochov. Neskôr sa z nich stanú nespokojní ľudia bez úsudku, ktorí sa zúčastňujú na všetkom a chcú všetko mať v hojnosti, čo spôsobuje sexuálne úchylky. Ten, čo sa od detstva nenaučil ovládať sa, stane sa egoistom bez lásky, tyranom. Preto je dnes veľa nenávisti a chýba láska k blížnemu. Chceme žiť v lepších časoch ? Začnime výchovou detí !

V súčasnosti mnohí hrešia

proti láske k blížnemu hlavne ohováraním, klamstvom a klebetami. Kde sa začína ? V mysli : tieto veci treba vyučovať od malička a okamžite zaháňať myšlienky, ktoré sú proti láske k blížnemu. Bojujme teda okamžite proti všetkým myšlienkam, ktoré sa protivia láske k blížnemu a nebudeme posudzovať iných bez lásky. Pre všetkých je apoštolát povinnosťou. Pre niektorých je povolaním, pre iných je apoštolát dávanie dobrého príkladu. Starostlivosť o dušu nemá byť udúšaná prehnanou starostlivosťou o telo.

Príhoda pátra Pia

Raz večer som bol na chóre sám a ako som sa modlil, začul som šuchot rúcha. Nato som zbadal pri hlavnom oltári mladého rehoľníka. Zdalo sa, že utiera prach zo svietnikov a upravuje vázy s kvetmi. Myslel som, že je to otec Leo a pripravuje oltár. Kedže bol čas večere, podišiel som k nemu a povedal som : „ Otec Leo, choď večerať. Teraz nie je čas na utieranie a upratovanie oltára . “ Lenže zaznel hlas, ktorý nepatril otcovi Leovi. Dotyčný mi povedal : „ Ja nie som otec Leo. “ Opýtal som sa teda : „ A kto si ? “ Odvetil : „ Som jedným z tvojich spolubratov, ktorý tu robil noviciát. Často som sa nedbalo poklonil Ježišovi, keď som prechádzal popred oltár a neprejavil som primeranú úctu Najsvätejšej Sviatosti uchovávanej vo svätostánku. Pre tento ťažký priestupok som doteraz v očistci. No Boh vo svojej nesmiernej dobrotivosti ma sem poslal, aby si ty mohol urýchliť čas, keď sa budem môcť tešiť v raji. Pros za mňa ! “ V domnení, že voči tejto trpiacej duši budem veľkodušný, som odpovedal : „ Budeš v raji zajtra ráno, keď budem sláviť svätú omšu. “ Nato tá duša zvolala : „ Ty ukrutník ! “, a plačky zmizla.
Ten nárek spôsobil v mojom srdci takú ranu, že ju budem cítiť celý život. Ja som totiž tú dušu mohol poslať do raja hneď, no odsúdil som ju ostať ešte ďalšiu noc v očistcovom ohni.

Terezka z Lisieux

Svätá Terézia z Lisieux si myslela, že ak niekto nemá dôveru, že po smrti možno ísť priamo do raja, potom uráža Boha. Keď niektoré zo sestier vyhlásili, že počítajú s tým, že prejdú očistcom, zvolala : „ Ach, ako ma to mrzí ! Keď veríte, že pôjdete do očistca, Pánovi tým veľmi krivdíte ! Veď ak milujeme, nie je možné tam ísť ! “.

Návrh pre každého

Teraz chcem každému niečo navrhnúť. Mohli by sme sa rozhodnúť neísť do očistca !
Je to celkom možné a máme v našich rukách všetko, čo je k tomu potrebné. Božia prozreteľnosť nám dáva v živote do cesty dostatočné množstvo protivenstiev, bojov, utrpenia, chorôb, ... Všetky tieto očisty, ak ich pravdaže prijmeme, stačia na to, aby nás priviedli rovno do neba. Prečo to nie je prípad mnohých ľudí ? Lebo sa búrime, neprijímame s láskou a vďačnosťou tieto dary života a hrešíme poburovaním, reptaním a tým, že sa nechceme podriadiť ponukám Prozreteľnosti. Ak sa takto rozhodneme, dozaista to nebude ľahká cesta. Pán nikdy neprisľúbil úľavy a uľahčenie ! V každom momente nášho života môžeme rásť v láske, zatiaľ čo duše v očistci to už nemôžu, pre ne je už neskoro.
Aj samotný anjeli nám „ závidia “ túto moc, ktorú máme ešte v tomto pozemskom živote ! Každý čin lásky, ktorý obetujeme Pánovi, každé sebazaprenie, hoci len malé, každý pôst, malé odoprenie, budú našou ozdobou, šperkom a skutočným pokladom pre večnosť.