Sviatok Božieho Milosrdenstva

"Kto nebude zvelebovať Moje Milosrdenstvo, zahynie naveky"

Pán Ježiš povedal Faustíne: "Prajem si sviatok milosrdenstva... Prvá nedeľa po Veľkej noci má byť slávená ako sviatok milosrdenstva. V ten deň vylejem more milostí na tie duše, ktoré sa priblížia k prameňu milosrdenstva. Duša, ktorá sa vyspovedá a pristúpi k sviatosti prijímania, dostane úplné odpustky svojich vín a trestov... Nijaká duša nesmie pociťovať strach priblížiť sa ku Mne. Moje milosrdenstvo je také veľké, že ani po celú večnosť ju nepochopí žiaden rozum. Je nevysvetliteľné tak pre ľudí, ako aj pre anjelov."

"Moje Srdce je preplnené veľkým milosrdenstvom pre duše, najmä pre duše úbohých hriešnikov. Kvôli nim bývam vo svätostánku. Ako Kráľ milosrdenstva chcem duše obdariť milosťami, ale ony ich nechcú prijať. Na všetko si nájdu čas, ale prísť ku Mne a prevziať si milosti, na to im už čas neostáva. Slabá hriešna duša sa nesmie obávať priblížiť sa ku Mne, aj keby mala viac hriechov ako je piesku na zemi. Všetko sa ponorí do priepasti môjho milosrdenstva. Keď sa ku Mne duša priblíži s dôverou, naplním ju ohromnou milosťou. Duše, ktoré budú rozširovať slávu môjho milosrdenstva, budem po celý život chrániť tak, ako chráni nežná matka svoje dojča. V hodine smrti im nebudem sudcom, ale milosrdným Vykupiteľom. V tejto poslednej hodine nemá duša nič na svoju ochranu, iba moje milosrdenstvo... Čím väčší je hriešnik, o to väčšie právo má na moje milosrdenstvo... Nemôžem potrestať ani toho najväčšieho hriešnika, keď sa odvoláva na moje milosrdenstvo."

"Skôr než prídem ako spravodlivý Sudca, otvorím naširoko dvere milosrdenstva. Kto nechce prejsť dvermi môjho milosrdenstva, musí prejsť dvermi mojej spravodlivosti... Toto je znamenie posledných čias. Potom príde deň spravodlivosti. Kým je ešte čas, nech si ľudia hľadajú útočište pri prameni milosrdenstva."

Medzi rôznymi formami pobožnosti, ktoré nám zanechala sv. Faustína, zaujíma osobitné miesto sviatok Božieho milosrdenstva. Vyplýva to nie natoľko z počtu zjavení, ktoré mu boli venované, ako skôr z množstva prisľúbení, ktoré Ježiš spojil so slávením tohto sviatku.
V pondelok vo Veľkom týždni 17. apríla 1933 dal Ježiš sv. Faustíne poučenie, akým spôsobom sa má uctievať jeho milosrdenstvo, a opísal jej úlohu, ktorú má splniť na sviatok Božieho milosrdenstva – prejsť celý svet a privádzať zomdlené duše k prameňu jeho milosrdenstva.
Keď už bol obraz Božieho milosrdenstva takmer dokončený, uskutočnilo sa výnimočne dôležité zjavenie, ktoré zohralo dôležitú úlohu v stvárňovaní pobožnosti. Spasiteľ opäť vyjadril veľkú túžbu, aby sa v prvú nedeľu po Veľkej noci slávil sviatok milosrdenstva. V ten deň sa má z kazateľníc ohlasovať chvála Milosrdenstva, ktoré nezastaví nijaká ľudská bieda. Počas tohto zjavenia Ježiš po prvý raz vyslovil veľký prísľub spojený so slávením sviatku Milosrdenstva : „ Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov a trestov .“

28. apríla 1935, na Bielu nedeľu, čiže v prvú nedeľu po Veľkej noci, počas slávnostnej pobožnosti v Ostrej Brame, kde bol vystavený obraz Božieho milosrdenstva, keď kňaz vzal Oltárnu sviatosť, aby ňou požehnal ľud, videla sestra Faustína Ježiša v rovnakej podobe, v akej bol na obraze. Spasiteľ udelil ľudu požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozliali na celý svet. Po chvíli svätica počula slová : „ Ten sviatok vyšiel z vnútra môjho milosrdenstva a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania. Obdrží ho každá duša, ktorá verí a dôveruje môjmu milosrdenstvu .“ Prostredníctvom apoštolky Božieho milosrdenstva odkázal všetkým ľuďom, osobitne hriešnikom, aby sa nebáli priblížiť sa k nemu.
3. apríla 1937, na vigíliu Bielej nedele, sa Ježiš obrátil na Faustínu so žiadosťou, aby tlmočila jeho veľkú túžbu kňazovi, aby na sviatok Božieho milosrdenstva povedal kázeň o jeho nepochopiteľnom milosrdenstve. V ďalší deň Ježiš po tretí raz vyslovil osobitný prísľub – spojený so sviatkom Milosrdenstva, podľa ktorého každý, kto sa vyspovedá a pristúpi ku svätému prijímaniu na sviatok Milosrdenstva, získa úplné odpustky.
Posledné zjavenie týkajúce sa sviatku Božieho milosrdenstva sa odohralo na konci januára 1938. Ježiš požiadal svoju dôverníčku, aby povedala ostatným, že sviatok Božieho milosrdenstva vytryskol z jeho vnútra pre potechu celého sveta.

Deviatnik

Sviatku Božieho milosrdenstva má podľa zjavení sestre Faustíne predchádzať deviatnik, ktorý sa má začať na Veľký piatok. Ježiš dvakrát vyjadril želania, aby sa jeho snúbenica deväťdňovou pobožnosťou pripravila na túto slávnosť. Svätica nám zanechala prísľuby Spasiteľa určené všetkým veriacim, ktoré vyjadrujú slová : „ V tejto novéne udelím dušiam všetky milosti. “
S plnou vážnosťou treba zdôrazniť, že vo svetle posolstva sv. Faustíny Ježišovou vôľou bolo, aby sviatok Božieho milosrdenstva predchádzala novéna pozostávajúca z korunky k Božiemu milosrdenstvu. Na jej odriekanie sú totiž viazané mimoriadne prisľúbenia. Hoci výsadným časom na jej modlenie sú dni medzi Veľkým piatkom a sviatkom Božieho milosrdenstva, rovnako sa možno novénu modliť aj v inom čase. Ak bude táto modlitba vychádzať z dôvery potvrdenej skutkami milosrdenstva, stane sa skutočným prejavom pobožnosti.

Dejiny sviatku

Na Bielu nedeľu 16. apríla 1944 sa v Krakove – Lagiewnikách po prvý raz slávnostne slávil sviatok Božieho milosrdenstva. V tento deň krakovský spovedník apoštolky Božieho milosrdenstva o. Józef Andrasz vykonal posviacku druhého obrazu Najmilosrdnejšieho Spasiteľa, ktorý namaľoval Adolf Hyla pre kláštornú kaplnku.
Sviatok Božieho milosrdenstva si vďaka rozbehnutým aktivitám skutočne získaval čoraz väčšie uznanie. Arcibiskup Eugeniusz Baziak v mene kardinála Adama Sapiehu 14. mája 1951 udelil na sedem rokov úplné odpustky veriacim, ktorí navštívia na Bielu nedeľu kláštor v Lagiewnikách, čo prispelo k ešte väčšiemu rozkvetu úcty k Božiemu milosrdenstvu.
Tento živý rozvoj prerušil dekrét Svätého ofícia z 19. novembra 1958 adresovaný biskupom a všetkým rehoľným predstaveným v ktorom stálo : „ Sviatok Božieho milosrdenstva sa nebude ustanovovať “ O štyri mesiace neskôr bola podpísaná Notifikácia Svätého ofícia, ktorá zakazovala šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré predložila sestra Faustína.
Až odvolanie spomenutého dokumentu v r. 1978 znamenalo novú etapu v dejinách úsilia o sviatok Božieho milosrdenstva.
23. marca 1993 poľskí biskupi poslali Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. Prosbu o ustanovenie sviatku Božieho milosrdenstva.
Korunou úsilia o zavedenie sviatku Božieho milosrdenstva v celej Cirkvi, ktoré trvalo niekoľko desaťročí, bola kanonizácia sestry Faustíny. Nie náhodou sa podľa želania Svätého otca, podobne ako beatifikácia v roku 1993, konala na Druhú veľkonočnú nedeľu. Počas kanonizačnej homílie pápež oznámil, že odteraz sa v celej Cirkvi bude tento deň nazývať Nedeľa Božieho milosrdenstva. 5. mája 2000 nadobudlo pápežovo rozhodnutie právnu formu. Tak sa splnila vrúcna túžba sestry Faustíny a miliónov ľudí modliacich sa za zavedenie sviatku Božieho milosrdenstva v celej Cirkvi.