utorok, 3. júna 2008

Zjavenia Panny Márie, Garabandal

Garabandal


San Sebastian de Garabandal je malá dedinka vysoko v horách v provincii Santander severného Španielska.
Od r. 1961 tam prišlo k viacerým zjaveniam. Vizionárkami boli štyri malé dievčatá: Maria Conchita Gonzalesová, Maria Dolores (Mariloli) Mazonová, Jacinta Gonzalesová a Maria Cruz Gonzalesová. Maria Cruz mala vtedy 11 rokov, ostatné dievčatá 12
12.
Dňa 18. júna 1961 uvideli dievčatá anjela. V nasledujúcich dňoch sa im zjavil 8-krát. Správa o tom sa rýchlo rozšírila po okolí. Vo štvrtok 22. júna pri zjavení bol prítomný aj farár z Cosia. Všetko pozorne sledoval a uveril. To isté sa opakovalo aj na druhý deň. Farár vypočúval deti oddelene a zistil, že ich výpovede sú zhodné.


Zakrátko vymenoval biskup zo Santanderu vyšetrovaciu komisiu. Tam pozvali 27. júla 1961 aj Conchitu. Pricestovala s matkou a s kňazom Donom Luisom. Uprostred rušnej ulice, pred jedným kostolom, upadla Conchita do extázy. Odtiaľ ju odtiahli v kľačiacej polohe dovnútra do sakristie. Niektorí z privolaných boli lekári. Snažili sa Conchitu narovnávať, čo sa im nepodarilo. Conchitina matka: "Conchita sa natiahla a celým telom spočívala vo vzduchu, opierala sa iba jedným lakťom o zem. Neviem, čo viac by si tí páni želali vidieť."
V roku 1962 sa extázy detí stali niečím celkom bežným, každodenným, boli súčasťou života v Garabandale, plného turistov, reportérov, kameramanov. Deti bolo možné zastihnúť vo vytržení kdekoľvek - vonku, doma, v uličkách dediny, na cintoríne, pri chorých, počas modlitby ruženca.
Dňa 19. júna 1962 Jacinta a Loli videli v extáze obrazy. S plačom utekali pospiatky zo svahu, akoby utekali pred hrozným nebezpečenstvom. O týchto scénach existuje presvedčivý filmový záznam.

Deti svojím správaním a konaním neprestajne porušovali statické zákony tohto trojrozmerného sveta. Bolo ich vidieť, ako sa pohybujú dopredu akoby posúvaním, a to nielen postojačky, ale aj pokľačiačky, v blate a po kamení, v ktorúkoľvek nočnú a dennú hodinu, či svietilo slnko, alebo prudko pršalo. Deti v extatickom i normálnom stave nesčíselnekrát fotografovali a filmovali, takže o všetkých nadprirodzených javoch existuje bohatá dokumentácia.
Keď deti dopadli v extáze na kolená, nárazy boli také tvrdé, že diváci mali strach, či si neroztrieštili kolená. Deťom sa však nikdy nič nestalo a nič ich nebolelo. Mnohí prítomní lekári ich v extáze pálili a pichali injekčnými ihlami, deti však bolesť vôbec nepociťovali. Pri oslňovacích šokoch nikdy nemrkli okom. Extázy ich ani telesne, ani duševne neunavovali, beh ich nezadychčal, dážď nezmáčal.
Strážmajster Alvarez, ktorý mal so svojimi hliadkami deti osobne na starosti, bol sám svedkom viac než tisícky extáz: "Videl som Conchitu, ako bola "zavesená vo vzduchu", v prázdne, bez toho, aby ju niekto držal, aby pod ňou bola nejaká opora." (Tieto prípady levitácie boli tu veľmi bežné a mnohé z nich boli fotograficky zdokumentované.)

Dňa 2. júla 1961 sa tu zišlo mnoho ľudí, medzi nimi aj lekárov a kňazov. O šiestej večer sa dievčatám zjavila Panna Mária s dvoma anjelmi, z ktorých jeden bol archanjel Michal. Deti opísali našu Nebeskú Matku ako krásnu, približne 18-ročnú ženu. Mala na sebe biele šaty s modrým plášťom a hnedým škapuliarom na pravej ruke. Na hlave mala korunu z dvanástich hviezd. Vlasy mala tmavohnedé, v strede rozdelené. Predstavila sa ako Panna Mária Karmelská.
Najdôležitejším aspektom zjavenia Panny Márie v Garabandale bolo vážne posolstvo, ktoré Panna Mária dievčatám odovzdala. Toto posolstvo významovo naväzuje na lasalettské varovanie Panny Márie ešte v minulom storočí, a osvetľuje vážne upozornenie z Fatimy.

Dňa 18. júna 1965 sa v Garabandale zhromaždilo 2000 ľudí zo všetkých končín sveta. Prišla i talianska a španielska televízia. V noci o pol dvanástej sa vydala Conchita na cestu k píniám (boroviciam), miestu zjavení. Tam upadla do extázy, ktorá trvala 16 minút. Zjavil sa jej sv. Michal a odovzdal jej posolstvo, kroré bolo na druhý deň ráno zverejnené:
"Keďže môjmu posolstvu z 18. októbra (1961) nebolo vyhovené a nebolo dané svetu na známosť, hovorím vám, toto je posledné. Predtým sa pohár napĺňal, teraz už preteká. Veľa kardinálov, veľa biskupov a veľa kňazov je na ceste do zatratenia a berú so sebou veľa duší. Najsvätejšej Sviatosti oltárnej je pripisovaná čoraz menšia dôležitosť. Mali by ste svojím úsilím odvrátiť od seba Boží hnev. Ak budete prosiť o Jeho odpustenie s úprimným srdcom, On vám odpustí. Ja, vaša Matka, prostredníctvom sv. Michala Archanjela vás prosím, aby ste zmenili svoje životy. Dostávate teraz posledné upozornenia. Veľmi vás milujem a nechcem vaše zatratenie.
Modlite sa s úprimnosťou a my splníme vaše žiadosti. Mali by ste podstupovať viac obetí. Myslite na Ježišovo umučenie
."





Prvé posolstvo Panny Márie v Garabandale zo dňa 4. júla 1961, tak ako ho dievčatá na Jej žiadosť tlmočili 18. októbra 1961 znelo: "Musíme konať viac pokánia a podstupovať veľa obetí. Musíme často navštevovať Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu. Ale predovšetkým musíme byť veľmi dobrí, pretože ak nie sme, budeme potrestaní. Pohár sa už napĺňa a ak nezmeníte svoje životy, príde veľký trest."
Panna Mária deťom oznámila príchod VAROVANIA. Conchita obsah spísala a odovzdala i s podrobným vysvetlením otcovi Laffineurovi, francúzskemu kňazovi. Dievčatá sa k obsahu vyjadrovali aj neskôr.

Conchita: "Je to akoby trest, aby sa dobrí priblížili viac k Bohu a ostatní aby boli upozornení. Z čoho varovanie pozostáva, nemôžem prezradiť. Bude to niečo..., čo ide priamo od Boha a odohrá sa na nebi. Bude to viditeľné na celom svete, na ktoromkoľvek mieste. Pocítia to všetci ľudia a budú mať strach. Bude to trvať len krátko. Varovanie bude pre každého akoby vnútorné zjavenie jeho hriechov, nech už je veriaci, alebo neveriaci.
Všetky národy to budú cítiť naraz. Nikto nebude môcť pred ním ujsť. Aj ked sa zamkneš do svojej izby a zavrieš okná, nebudeš môcť pred ním ujsť. Najlepšie by bolo v tom okamihu byť v kostole, Ježiš by nám dal silu lepšie to znášať. Varovanie bude ako očistenie pred zázrakom. Bude to nadprirodzený úkaz a veda ho nebude vedieť vysvetliť. Tí, ktorí nepoznajú Krista, uveria, že prichádza od Boha. Verím, že nie je možné, aby svet bol taký zatvrdnutý, žeby sa nemohol zmeniť. Všetci, nezávisle od toho, kde sa v tom čase budú nachádzať, budú sami so svojím svedomím priamo pred Bohom. Vtedy uvidia všetky svoje hriechy, ako aj ich príčiny. Každý uvidí znamenie, milosť alebo trest vo svojom vnútri. Všetci to pocítime rôzne, lebo to bude závisieť od nášho svedomia. Varovanie bude veľmi osobné, preto budeme reagovať odlišne. Najdôležitejšie bude, aby sme rozpoznali svoje vlastné hriechy a ich zlé následky. Musíme byť vždy pripravení mať dušu v pokoji a neviazať sa tak veľmi na tento svet.
"

Loli: "Varovanie bude trvať iba niekoľko minút. Všetok pohyb na zemi i v ovzduší utíchne. Aj lietadlá vo vzduchu postoja.
Pocítime všetko zlé, čo sme urobili. Bude to vnútorný pocit ľútosti a bolesti nad tým, že sme urazili Boha. Treba sa na túto udalosť pripraviť a robiť veľa pokánia, prinášať obete, navštevovať Sviatosť oltárnu, ak môžeme každý deň, a denne sa modliť svätý ruženec.

(Loli jediná vie rok, v ktorom sa varovanie má stať. Nikdy ho nikomu nepovedala, ani kňazovi.)
"Varovanie príde v čase, keď bude veľmi ťažké praktizovať náboženstvo. Bude sa to musieť robiť skryte. Môžem povedať len to, že varovanie je veľmi blízko a je veľmi dôležité."

Jacinta: "Varovanie bude niečo, čo bude najprv vidno vo vzduchu všade na svete, a hneď potom sa to prenesie dovnútra našich duší. Bude to trvať veľmi krátko, ale pre svoj účinok v nás sa bude zdať, že to trvalo veľmi dlho. Potom pocítime veľkú lásku k nášmu Nebeskému Otcovi a Matke a budeme žiadať o odpustenie za všetky naše urážky. Mali by sme sa na tento deň pripraviť a nečakať ho so strachom, lebo Boh neposiela niečo preto, aby nám navodil strach, ale skôr zo spravodlivosti a lásky, a robí to pre dobro všetkých svojich detí, aby sa mohli tešiť vo večnej radosti a neboli zatratené.
Panna Mária povedala, že varovanie príde, keď udalosti budú najhoršie, a komunizmus v nich bude hrať veľkú úlohu. Naliehala, aby sme sa modlili, aby to bolo odvrátené.
"
Skoro po výstrahe má prísť veľký ZÁZRAK.

Conchita: "Panna Mária mi oznámila presný dátum zázraku a presne, z čoho bude pozostávať. Jeho uskutočnenie mám týždeň predtým osobne ľuďom oznámiť. Chorí, ktorí sa ho zúčastnia, budú uzdravení, nezávisle od ich choroby alebo náboženstva. Hriešnici sa napravia. Kto uvidí veľký zázrak, ktorý Boh vykoná prostredníctvom Panny, pochybnosti už mať nebude. Preto už dnes očakávajme tento veľký deň zázraku, aby sme uvideli, či sa svet mení a trest bude odvrátený.
Zázrak sa odohrá v Garabandale v priestore "Pínií" (miesto zjavení Panny Márie). Viditeľný bude zo všetkých miest prírodného amfiteátra. Potrvá asi štvrť hodiny a hromadné oznamovacie prostriedky ho rozšíria do celého sveta. V "Píniách" zanechá viditeľné znamenie. Zázrak poslúži na obrátenie celého sveta. Obráti sa aj Rusko a všetci budú milovať Srdcia Ježiša a Panny Márie.
Zázrak príde skoro po Varovaní, a uskutoční sa vo štvrtok. Bude to sviatok niektorého svätého, oddaného Eucharistii, o 20.30 h. Tento dátum sa bude zhodovať s veľkou udalosťou v Cirkvi. Bude to úplne nová udalosť, niečo také zázračné, také vzácne, ako je napr. vyhlásenie cirkevnej dogmy. Príde to čoskoro, ale môžem to odhaliť až 8 dní predtým.
Od toho momentu bude pri píniách trvalý znak, aby ho každý mohol vidieť a dotknúť sa ho, ale nepocítiť fyzicky. Neviem to vysvetliť. Bude to ako dym. Výnimočná udalosť v Cirkvi ovplyvní celú Cirkev. Stane sa to v ten istý deň ako zázrak, ale nie ako následok zázraku. Bude to len náhoda. Taká udalosť v Cirkvi sa stáva len zriedka a nestala sa nikdy za môjho života.
Osem dní pred zázrakom, hneď po polnoci, zavolám rádio, televíziu a každého na svete, o kom si budem myslieť, že bude môcť správu rýchle rozšíriť. Čakám. Nebeská Matka nikdy neklame. Zázrak môžete očkakávať v marci až v máji. Pred zázrakom bude väčšie množstvo falošných zjavení po celom svete
."

Loli: "Varovanie a zázrak sa odohrajú v rozmedzí jedného roka."
Otec Francois Turner, historik Garabandalu dodáva, že zázrak sa udeje medzi ôsmym až šestnástym dňom v mesiaci. Tiež tvrdí, že udalosti a posolstvá v Garabandale sa nerozchádzajú s učením Cirkvi.
Dievčatá vypovedajú, že keď nebudeme venovať pozornosť posolstvám, po zázraku príde trest.

Conchita: "Nemôžem prezradiť, aký druh trestu to bude, okrem toho, že bude výsledkom priameho zásahu Boha. Trest, ak príde, príde po veľkom zázraku, neviem za ako dlho. Nech sa všetci katolíci pred trestom vyspovedajú.
Nech ostatní oľutujú a napravia svoje chyby. Ježiš nehrozí trestom preto, aby nás zbavil odvahy, ale preto, aby nás pokarhal.
"

Loli: "Stroje a motory prestanú fungovať. Dostaví sa vlna horúčav a smäd, ktorý nebude možné uhasiť."

* * *

V rokoch 1961 - 1965 sa Panna Mária dievčatám zjavila týždenne viackrát. Nie vždy mali dievčatá zjavenie spoločne. Tiež k nemu nedochádzalo v tých istých hodinách, v jednom dni. Od prvého zjavenia v r. 1961 do posledného v r. 1965 narátali 2300 extáz.



Jezuita, otec Luis Andreau, navštívil 8. augusta 1961 tretíkrát Garabandal. Chcel byť svedkom udalostí, ku ktorým bol skeptický. Pri zjavení zrazu sústredil pohľad na niečo, čo iní nevideli. Náhle štyrikrát zvolal jasným, silným hlasom: "Zázrak!"

V noci sa viezol v aute rodiny Fontanedovcov domov. O svojich hlbokých dojmoch im povedal: "Som taký šťastný. To od detí je pravé. Dnes je najšťastnejší deň môjho života." O pár minút zomrel (srdcový infarkt).

Conchita: "Videli sme ho (otca Luisa). Nikdy sme v extáze nikoho nevideli (z ľudí), ale otca Luisa sme videli a Panna Mária nám povedala, že otec Luis vidí Ju a vidí aj zázrak, ktorý má ešte len prísť. Panna Mária povedala, že v deň zázraku sa nájde telo otca Luisa neporušené."
Mnoho prominentných lekárov skúmalo udalosti v Garabandale. Všetci sa zhodli na tom, že udalosti sú vedecky nevysvetliteľné. Dr. Gasca Ruiz a Dr. Ortiz Gonzales:
"Nenachádzame žiadne presvedčivé vedecké vysvetlenie, schopné vysvetliť tieto javy."
V rokoch 1965 - 1966 dievčatá prejavili pred komisiou pochybnosti o zjaveniach a niektoré svoje výpovede odvolali. Celá situácia vytvárala na deti veľký nápor a tlak (napr. Conchitu vypočúval biskup v škole sedem hodín. Keď sa jej matka o tom dozvedela, zobrala ju zo školy). Conchita teraz vidí vo vtedajších pochybách ľudskú slabosť, zbabelosť a démonické vplyvy.
Dievčatá - dnes už dávno vydaté ženy - sú pevne presvedčené, že všetko sa skutočne odohralo a že to neboli nejaké halucinácie.
Napriek stovkám lekárov, ktorí extázy pozorovali a mnohokrát diagnostikovali ako nevysvetliteľné, ako aj duchovných, ktorí fenomény videli na vlastné oči a počuli vlastnými ušami, komisia v rokoch 1961 - 1962 udalosti v Garabandale vyhlásila za nie nadprirodzené! Pravda, santanderský biskup a komisia udalosti nikdy oficiálne nezamietli ako nepravé.
Otec Francois Turner, O.P., z Blois vo Francúzsku, skúmal garabandalské zjavenia. Je autorom odbornej práce - 24 kritérií na obranu autenticity Garabandalu:
"Dospel som k pevnému presvedčeniu, že Garabandal bol pravý."
V r. 1971 do santanderskej diecézy nastúpil biskup Juan Antonio del Val Gallo, bývalý člen komisie, ktorý zjaveniam uveril. V r. 1991 bolo vyšetrovanie ukončené a prácu odoslali do Ríma Kongregácii pre doktrínu viery, kardinálovi Ratzingerovi, kde ju teraz skúmajú. Teraz je tam biskup Vilaplana, ktorý záležitosť Garabandalu považuje za otvorenú.

Biskup del Val: "Predchádzajúci biskupi nepripúšťali, že zjavenia boli nadprirodzené, ale odsúdiť ich - nie, to slovo nikdy nebolo použité. Posolstvá nehovoria nič, čo je proti doktríne viery."
Na zvláštne požiadanie sekretára Kongregácie pre vieru kardinála Ottavianiho, prišla Conchita v r. 1966 do Ríma. Informácie okolo očakávaného zázraku odovzdala Ottavianimu a tiež pápežovi Pavlovi VI. Vtedy pápež ku Garabandalu povedal:
"Je to najkrajší príbeh ľudstva od narodenia Ježiša Krista. Je to akoby druhý život svätej Panny na zemi a ani nenájdeme slová, aby sme sa Jej za to mohli poďakovať. Conchita, požehnávam ťa a so mnou ťa požehnáva celá Cirkev."
Conchita žije teraz so svojím manželom v New Yorku. Loli a Jacinta žijú tiež v USA. Maria Cruz žije naďalej v Španielsku.
Panna Mária v jednom zo svojich zjavení Conchite povedala:
"A páter Pio tiež uvidí zázrak."
Páter Pio sa stretol s Conchitou v San Giovanni Rotondo v r. 1966.
Neskôr páter Pio zanechal pre Conchitu osobnú správu, ktorú zveril pátrovi Pellegrinimu. Správu aj so závojom, ktorý mal páter Pio po smrti na tvári, odovzdal Conchite otec Cennamo. Zároveň jej povedal, že páter Pio zázrak videl pred svojou smrťou a povedal mu o tom.

Conchita: "Keď som písala, mala som závoj pred sebou, keď sa zrazu celá izba naplnila vônou. V izbe bolo cítiť takú silnú vôňu, až som začala plakať."

V máji 1962 anjel Conchite povedal, že Boh vykoná zázrak, aby všetci ľudia uverili. Anjel im dá sväté prijímanie a všetci prítomní uvidia Hostiu na jej jazyku. Aby to oznámila vopred ľuďom.
Dňa 18. júna 1962 bola dedina Garabandal zaplnená pútnikmi. V noci Conchita upadla do extázy a vyšla na ulicu. Uprostred zástupu padla na kolená. Ľudia ju osvetľovali zo všetkých strán. Otvorila ústa a vystrčila jazyk, na ktorom nič nebolo. O niekoľko sekúnd sa na jazyku Conchity objavila biela Hostia a zotrvala tam niekoľko minút.
Don Alejandro Damians, obchodník z Barcelony, urobil filmovou kamerou 79 snímok tejto mimoriadnej scény. Napísal správu, ktorú spolu s filmom poslal biskupovi diecézy Santander. Počet svedkov tejto udalosti bol veľký.
Don Benjamin Gomez, farmár z obce Potos, povedal: "Stál som od dievčaťa ani nie na dĺžku ramena. Videl som veľmi dobre, že na jazyku nič nemala. Nehýbala sa. Zrazu sa jej tam objavila svätá Hostia. Bola biela a leskla sa. Pripomínala sneh, ožiarený slnečnými lúčmi. Mali sme dosť času na pozorovanie tohto javu. Dovtedy som bol neveriaci. O Boha som sa nezaujímal, okrem prípadu, keď som Ho urážal. K spovedi som šiel po 23 rokoch."

Napriek tomu, že Conchita dopredu načas ohlásila dátum zázračného podania sv. prijímania anjelom - z komisie nebol nikto prítomný...(!)

Žiadne komentáre: