streda, 27. augusta 2008

Šatka z Manopella

Najväčší zázrak, aký máme


„Volto santo! V Manopelle je najväčší zázrak, aký máme.“
(sv. Páter Pio)

Na šatke s rozmermi 17x24 cm, uloženej v striebornom relikviári, ktorý je verejne vystavený na hlavnom oltári v manopellskom kostole, sa nachádza podobizeň zmŕtvychvstalého Krista.

Už 20 rokov množstvo významných vedcov všestranne skúma tajomstvo relikvie Kristovej tváre z Manopella. Ich výsledky potvrdzujú, že obraz vznikol vedecky nevysvetliteľným spôsobom. Istotne nebol namaľovaný ľudskou rukou, podobne ako zázračný obraz Panny Márie z Guadalupe v Mexiku alebo obraz Kristovho tela na Turínskom plátne.

Najnovšie výskumné techniky, použité pri skúmaní Turínskeho plátna, sa použili aj pri skúmaní šatky z Manopella. Výsledky všetkých týchto expertíz jednoznačne dokazujú, že súčasná veda nie je schopná zistiť, ako obraz vznikol, ani odkiaľ pochádzajú tajomné farby, ktoré spôsobili, že obraz Svätej tváre fascinuje svojou krásou a priam žiari živosťou.


Profesori Danto, Vittore a Fanti z univerzity v Bologni pri svojich analýzach použili skener s vysokým rozlíšením a zistili, že vo vláknach skúmanej tkaniny nie sú zatečené nijaké farby a pri mikroskopickom zväčšení jasne vidieť, že na materiáli nie sú ani najmenšie stopy farieb. Všetky výskumy vylúčili akúkoľvek maliarsku techniku, lebo obrysy očí a úst sú také čisté, že ľudskou rukou ani žiadnou technikou nie je možné dosiahnuť tak čisté línie, len na mieste oka sa vlákna zdajú akoby prepálené pôsobením vysokej teploty. Najudivujúcejšou vlastnosťou Tváre z Manopella je priezračnosť plátna a skutočnosť, že obraz je dokonale viditeľný z oboch strán, ďalšou vlastnosťou je jeho premenlivosť, keď pri rôznom svetle nadobúda iný vzhľad. Spolu s meniacim sa osvetlením sa mení aj obraz, ako keby žil. Obraz tváre vykazuje veľa nevysvetliteľných javov, ktoré svedčia o tom, že veda stojí pred veľkým tajomstvom. Šatka má vo svetle žiariviek medovožltú farbu a vyzerá presne tak, ako ju videla mystička Gertrúda z Halfty v 13. storočí vo videní ako Veronikinu šatku a v jasnom svetle vidno trojrozmernú tvár na šatke. Lekári tvrdia, že zo vzhľadu zreníc na tkanine vyplýva, že tento človek mal krvácanie do mozgu a jeho chrup je typický pre ľudí žijúcich v dobe Krista v Palestíne.

Vedecké výskumy potvrdzujú, že obraz Božskej tváre z Manopella nemohol byť namaľovaný človekom, teda je, ako hovorí tradícia, acheiropoietos – nezhotovený ľudskou rukou. Svätá tvár sa nám zachovala na vzácnej antickej tkanine, z ktorej sa do našich čias zachovali len malé kúsky. Je to tzv. bisior, jemné plátno, tiež nazývaný morský hodváb, najcennejšia tkanina v stredoveku. Z technického hľadiska nie je možné na túto tkaninu nič namaľovať, lebo je to tak tenký materiál – priemer vlákna je 120 mikrónov – je tenší ako nylon a tkanina bola vyrobená z hodvábnych vlákien, ktoré produkujú morské lastúry Pinna nobilis, vyrábané v antickom období. Dnes sa bisior vyrába len v malom množstve na ostrove San Antioco a z jednej morskej mušle sa dajú získať len 2 gramy vlákna. Profesorka Vigová tvrdí, že len bisior môže byť priezračný a zvláštny ako šatka z Manopella a zároveň ohňovzdorný ako azbest. Nijaký človek nie je schopný na takýto druh materiálu čokoľvek namaľovať a zvlášť nie taký perfektný obraz. Paul Badde zdôrazňuje, že „v pravej zrenici oka je dúhovka výrazne posunutá nahor, čo by nebolo možné na fotografii“. Farby sa vo svetle menia medzi hnedou, zlatistou, striebornou, bridlicovou, bronzovou a zlatou ako na krídlach motýľa a pri svetle dopadajúcom zozadu sa stáva materiál priezračný ako sklo.

V desiatom zväzku súkromných zjavení mystičky Márie Valtorty nachádzame 22. februára 1942 napísané nasledovné slová, ktoré jej povedal Ježiš: ,,Veronikina šatka je impulzom pre vaše skeptické duše. Vy racionalisti, chladní, so slabou vierou, ktorí robíte bezduché výskumy, porovnajte výraz tváre na šatke s výrazom tváre na Turínskom plátne. Tá prvá je tvár žijúceho, tá druhá mŕtveho. Avšak dĺžka, šírka, telesné črty, podoba, charakteristika tváre sú také isté. Položte na seba tie dva obrazy a uvidíte, že sa zhodujú. To som Ja. Túžim vám pripomenúť, kým som bol a kým som sa stal z lásky k vám. Aby ste sa nestratili a nestali sa slepými, musia vám postačiť tie dva obrazy a majú vás priviesť k láske a k návratu k Bohu.“ (Mária Valtorta: L‘ Evangelo come mi e stato rivelato, s. 414)


Mnohoročné výskumy iniciované špecialistkou na ikony, rehoľníčkou Blandinou Paschalis Schlömer, zaujali aj iných vedcov a výsledok ich výskumov bol prekvapujúci objav, že mŕtva tvár z Turínskeho plátna a živá tvár z Manopella patria tej istej osobe. Podobizne oboch tvárí sa presne zhodujú, takže zobrazujú toho istého človeka. Prekrytie fólie s obrazom tváre z Manopella na tvár z Turínskeho plátna je graficko-matematickým dôkazom toho, že máme dočinenia s tým istým človekom. Z vedeckého hľadiska niet pochybností, že obidve tváre sú štruktúrou i rozmermi na 100 % rovnaké. Zhodnosť je taká výnimočná, že treba hovoriť o matematickom dôkaze.

Tvár mŕtveho tela na Turínskom plátne a Božská tvár na šatke z Manopella sú nepochybne najväčším zázrakom na svete. Z vedeckého hľadiska tieto dve podobizne nemohli ani vzniknúť. Na celom svete nie je ani jeden obraz, ktorý by sa aspoň minimálne mohol porovnať s týmito dvomi. Kristus nás týmito dvoma obrazmi vyzýva k obráteniu, k osobnému stretnutiu vo sviatosti zmierenia, v Eucharistii a tiež ku každodennej vytrvalej modlitbe.

Musíme preto stále pamätať na to, že „kresťanstvo to nie je forma kultúry, ideológia alebo nejaký systém vznešených zásad či hodnôt. Kresťanstvo je OSOBA. Kresťanstvo je PRÍTOMNOSŤ. Kresťanstvo je TVÁR JEŽIŠA KRISTA!“
(Ján Pavol II., Bern, 4. 6. 2004)

Tvár z Manopella je tvárou Krista, vstávajúceho z mŕtvych, vo chvíli jeho prechodu zo smrti do života. Vtedy sa dialo úplné premenenie Ježišovho tela, stýraného pri mučení a zomieraní na kríži.


Klaus Berger, profesor Nového zákona a jeden z najznámejších súčasných nemeckých biblistov, napísal v nemeckom vydaní časopisu Focus:

,,Obraz Ježišovej Tváre z Manopella je prvá stránka evanjelií ...“ Evanjelium je text a predchádza ho vlastne tento obraz zmŕtvychvstania. Keď podľa židovskej tradície niekto niečo dokazoval pred súdom, potreboval svedectvo dvoch svedkov. V evanjeliu máme dvoch svedkov, Jána a Petra, ale aj dva dôkazy, dva kúsky plátna: Turínske plátno a Tvár z Manopella. Sú to teda dva skutočné dôkazy zmŕtvychvstania. Zmŕtvychvstanie je fakt, nie teologická metafora, zmŕtvychvstanie je realita. Aj o tom hovorí tento obraz z Manopella.

Pohreb doráňaného a skrvaveného tela si podľa židovskej tradície vyžadoval množstvo plátna a šatiek. Z úst a nosa umierajúceho Krista vytekalo množstvo krvi a že mu ktosi na ňu pritisol ľanovú šatku a táto šatka s rozmermi 855x525 mm s mnohými škvrnami datovaná do 1. stor. sa nachádza v najstaršej pokladnici Španielska v katedrále mesta Oviedo. Je to suradion – čiže šatka, ktorou sa podľa židovskej tradície utierala tvár umierajúceho a umiestnenie krvavých škvŕn na šatke sa presne zhoduje s obrazom na Turínskom plátne spolu s krvnou skupinou typu AB, pochádzajúcej od toho istého človeka. Ježiša zavinuli do viac ako štvormetrového plátna nazývaného sindon tak, aby sa ho nedotýkali rukami a aby mŕtvemu neotvárali ústa, previazali ich inou šatkou – pathil, uchovávanej vo francúzskom meste Charos. Napokon telo zavinuli do plátna a previazali ho do kríža širokými pásmi plátna a zvnútra a zvonka ho natreli voňavým olejom a voňavkami. Až potom ho ako kuklu oviazaného uložili do hrobu a tam na jeho hlavu položili drahocennú šatku z bisioru. Významný znalec gréckeho jazyka Antonio Persili, čerpajúc aj z výsledkov iných expertov a cirkevných otcov, navrhuje korekciu prekladu úryvku Jánovho evanjelia (20, 5-8): ,,Keď sa Ján naklonil, uvidel ležať neporušené plachty a šatku, ktorá bola na jeho hlave, ale tá nebola spadnutá ako plachty, ale hore – na mieste, kde bol Ježiš zavinutý v plachte.“ Keď apoštol Ján uvidel neporušené plachty, cez ktoré zázračne preniklo oslávené Ježišovo telo, uveril v zmŕtvychvstanie, i keď ešte nevidel Zmŕtvychvstalého.


Pohrebné plachty, do ktorých bolo mŕtve Ježišovo telo zavinuté, po jeho zmŕtvychvstaní z neho úplne spadli a spľasli, len na mieste hlavy si plachta zachovala svoj tvar, lebo toto miesto bolo silno nasiaknuté krvou a voňavými masťami a po vyschnutí stvrdlo ako kartón. Na mieste hlavy zostala stvrdnutá kukla ako verný odtlačok celej Ježišovej hlavy. Usudzuje sa, že na toto miesto položili šatku zo vzácneho bisioru ako znak vzácnej úcty. Sv. Ján použil pri slovese vidieť slovo eiden, čo znamená „videl a uveril“, čím Ján chcel zdôrazniť, že ten, čo vidí, aj rozumie, lebo keď videl tvar neporušených plachiet, bolo mu jasné, že Ježišovo telo preniklo tajomným spôsobom cez plachty a teda musel vstať z mŕtvych. Na Turínskom plátne dlhom 436 cm a širokom 110 cm zostal trojrozmerný fotografický negatív prednej a zadnej časti tela, no početné krvavé škvrny typu AB sú v pozitíve. Obraz je anatomicky perfektný a prostriedkami súčasnej vedy sa nedá vytvoriť. Je veľmi pravdepodobné, že v čase zmŕtvychvstania nastalo tajomné žiarenie, ktoré spôsobilo, že na tenučkej šatke zostal zaznamenaný obraz jeho tváre aj obraz celého tela. Všetko nasvedčuje tomu, že sám vtelený Boh zanechal dva ohromujúce obrazy svojej božskej tváre: jeden na Turínskom plátne a druhý na šatke z Manopella. Na Turínskom plátne máme zachytený obraz ešte mŕtveho Ježišovho tela, ale v momente, keď sa začal proces jeho oslávenia, naopak, na šatke z Manopella zostal zachytený výraz tváre už žijúceho Ježiša ešte pred zakončením procesu jeho oslávenia, keďže na tvári vidieť stopy rán a opuchov.

Svätej Faustíne Pán Ježiš povedal: „Túžim sa zjednotiť s ľudskými dušami, je mojou slasťou spájať sa s nimi. Vedz, dcéra moja, že keď prichádzam pri svätom príjmaní do ľudského srdca, mám ruky plné milostí a túžim ich dať tej duši, ale duše nemyslia na mňa, nechávajú ma samého a zaoberajú sa inými vecami. Ó, ako mi je smutno, že duše nepoznali lásku. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym.“ (Denníček 1385).

Tvár z Manopella sa úplne zhoduje s obrazom na Turínskom plátne, obraz v Manopelle je maľovaný mocou veľkonočného víťazstva.

Ježišove oči na šatke sa dívajú priamo do našich očí a nie sú očami policajta alebo vyšetrujúceho dôstojníka, ale tie oči nás napĺňajú odvahou a ak je pohľad najkratšou cestou spoznávania dvoch ľudí, o čo viac to platí medzi Bohom a človekom.

Žiadne komentáre: