utorok, 7. októbra 2008

Exorcizmus

Moc sviatosti krstu


Južne od Moskvy, v ortodoxnom kostole mesta Elez, sa odohralo nasledovné mocné Božie pôsobenie, ktoré osobne prežila a zapísala pani Korsunová.

Bola nedeľa a ja som išla do ortodoxného kláštora. Prišlo nás naozaj veľmi veľa, pretože v tento deň malo byť pokrstených mnoho detí. Krstní rodičia sedeli s bábätkami a trpezlivo čakali. Všetky deti sa správali pokojne - až na jedného trojmesačného chlapčeka, ktorý kričal bez prestania. Krstná mama sa snažila upokojiť ho; s chlapčekom v náručí sa prechádzala po kostole, no márne. Chlapček stále kričal, ako keby ho bolelo bruško. Celá situácia bola žene veľmi nepríjemná a trápna a všetci sa na ňu súcitne pozerali. No čo sa dalo robiť?
Napokon prišiel kňaz a so súhlasom všetkých prítomných sa rozhodol, že kričiace dieťa pokrstí ako prvé. Inokedy to väčšinou bývalo tak, že sa deti upokojili, len čo sa začal krstný obrad. No nebolo to tak s chlapčekom, o ktorom tu rozprávam. On naďalej kričal na plné hrdlo.
Nadišiel okamih samotného krstu, pri ktorom sa dieťa trikrát ponorí do vody. Počas prvého ponorenia sa udialo nasledovné:
Sotva sa trojmesačného chlapca dotkla voda zreval basovým hlasom: „Horím!" a z jeho úst vychádzali najšpinavšie nadávky a kliatby.
Okolostojaci boli celí bez seba, no kňaz, ktorý držal dieťa v náručí, žiadal, aby sa upokojili a pokračoval v obrade krstu. Keď ho kňaz ponáral do vody druhýkrát, chlapec opäť hrešil a preklínal, no jeho slová už neboli také zrozumiteľné.
Pri treťom raze sa telo chlapčeka zachvelo, potom sa kŕčovito stiahlo a chlapec začal chrčať, ako keby sa dusil. Nakoniec dieťa zoslablo a ležalo ako mŕtve v kňazových rukách. Ten ho rýchlo zavinul do ľanovej plachty a zaniesol ho za ikonostasdo priestoru oltára, ako to predpisuje ortodoxná ceremónia pri krstoch mužov.
Po krátkom čase, keď sa kňaz vrátil s malým naspäť, ležal chlapec úplne pokojne - v polospánku v kňazovom náručí, ako keby sa nebolo nič stalo. Sotva odišla krstná mama s chlapcom z kostola, všetci prítomní obkolesili kňaza s otázkou: „Otče, čo to bolo?"
„Vrodená posadnutosť", vzdychol si kňaz a prežehnal sa. „Kiežby dal Boh, aby bolo teraz už všetko v poriadku."

Kňazova odpoveď si vyžaduje vysvetlenie. „Vrodená posadnutosť" neexistuje.
Myslené je tým toto: ľudia, ktorí nemajú úspech alebo ako napr. v Rusku, keď žijú pod existenčným minimom, neraz vyhľadávajú pomoc u vykladačov kariet, mágov, ba dokonca aj u satanistov.
Pomoc, ktorú poskytuje satan pri pozemských záležitostiach - predovšetkým, keď ide o peniaze, slávu a moc má svoju cenu. Buď mu človek upíše svoju dušu, alebo v zriedkavých prípadoch vlastné dieťa.
A tak aj rodičia tohto chlapca zasvätili dieťa satanovi už v matkinom lone, aby boli v zamestnaní veľmi úspešní. Božia prozreteľnosť to zariadila tak, že veriaca kmotra sa postarala o jeho krst a tento malý chlapec mohol byť oslobodený od tzv. „vrodeného posadnutia".

Žiadne komentáre: