Hong Kong
15.6.1987 Hongkong
Na dovolenku sme leteli do Hongkongu. Počas cesty sa v Bangkoku stala táto príhoda:
Sedela som v rade prázdnych sedadiel. Zrazu prišiel nejaký Arab a akurát predo mňou rozprestrel koberec. Spolu s ďalšími dvoma, ktorí prišli za ním, sa vrhol na zem a hlasito vzýval Boha, čo upútalo pozornosť mnohých. Vôbec si ma nevšímali. Mala som pocit, že moja prítomnosť ich musí rušiť. Úplne sama, naproti ním, ani som sa nepohla. Ich hlas sa stále zvyšoval a niekto za nami ich fotil.
Neskôr Boh povedal: "Tento muž sa modlil dosť hlasno, aby vzbudil pozornosť. Bolo ho v tranzite počuť, ale počuli ho len steny tejto haly. Moje Srdce nepočulo nič, všetky slová zostali na jeho ústach. Napriekto tomu som počul tvoj hlas, i keď ho nepočul nikto a nikto nevedel, čo Mi hovoríš. Vychádzalo to z tvojho srdca a nie z tvojích úst." Nechcela som to zapisovať, aby som nikoho nediskriminovala. Ale Boh mi povedal: "Z čoho máš strach? Ja som Pravda. Čo sa to nestáva i kresťanom?"
Dnes sme podnikli okružnú jazdu autobusom po meste a okolí. Zrazu som namiesto veľkých obytných domov videla Čierne Kríže. Myslela som, že je to len moja predstava, ale počula som Boží Hlas, ktorý mi hovoril: "Nie, není to tvoja predstava, sú to Moje Kríže." Keď som videla 'raj konzumentov', hovorila som si: Keby som tu musela žiť, zničilo by ma to, bolo by to pre mňa utrpenie. Ale pred rokom som zmýšľala ešte úplne inak!
Boh mi nezakazuje povedať ešte toto: z autobusu nám sprievodca ukazoval nádhernú vilu najbohatšieho muža Hongkongu. Hovoril, že sú tu dvaja známi milionári, ktorých pozná celý Hongkong. Boží Hlas mi povedal do ucha: "Ja ich však nepoznám, patria svetu."
"Ich bohatstvá sú bohatstvami sveta. V Mojom Kráľovstve nemajú nič."
Sedela som v rade prázdnych sedadiel. Zrazu prišiel nejaký Arab a akurát predo mňou rozprestrel koberec. Spolu s ďalšími dvoma, ktorí prišli za ním, sa vrhol na zem a hlasito vzýval Boha, čo upútalo pozornosť mnohých. Vôbec si ma nevšímali. Mala som pocit, že moja prítomnosť ich musí rušiť. Úplne sama, naproti ním, ani som sa nepohla. Ich hlas sa stále zvyšoval a niekto za nami ich fotil.
Neskôr Boh povedal: "Tento muž sa modlil dosť hlasno, aby vzbudil pozornosť. Bolo ho v tranzite počuť, ale počuli ho len steny tejto haly. Moje Srdce nepočulo nič, všetky slová zostali na jeho ústach. Napriekto tomu som počul tvoj hlas, i keď ho nepočul nikto a nikto nevedel, čo Mi hovoríš. Vychádzalo to z tvojho srdca a nie z tvojích úst." Nechcela som to zapisovať, aby som nikoho nediskriminovala. Ale Boh mi povedal: "Z čoho máš strach? Ja som Pravda. Čo sa to nestáva i kresťanom?"
Dnes sme podnikli okružnú jazdu autobusom po meste a okolí. Zrazu som namiesto veľkých obytných domov videla Čierne Kríže. Myslela som, že je to len moja predstava, ale počula som Boží Hlas, ktorý mi hovoril: "Nie, není to tvoja predstava, sú to Moje Kríže." Keď som videla 'raj konzumentov', hovorila som si: Keby som tu musela žiť, zničilo by ma to, bolo by to pre mňa utrpenie. Ale pred rokom som zmýšľala ešte úplne inak!
Boh mi nezakazuje povedať ešte toto: z autobusu nám sprievodca ukazoval nádhernú vilu najbohatšieho muža Hongkongu. Hovoril, že sú tu dvaja známi milionári, ktorých pozná celý Hongkong. Boží Hlas mi povedal do ucha: "Ja ich však nepoznám, patria svetu."
"Ich bohatstvá sú bohatstvami sveta. V Mojom Kráľovstve nemajú nič."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára