piatok, 6. februára 2009

Posolstvá Najsvätejšieho Srdca Ježišovho svetu

Posolstvá oznámené prostredníctvom sestry Menéndezovej


Čítaj a počúvaj!

Tieto riadky sa týkajú tých, ktorí pracujú a trpia, ktorí dychtivo hľadajú poriadok, pokoj a šťastie, ktoré doteraz nenašli. Tu môžu načúvať hlasu ich spoločníka, ktorý sa im stal rovný, aby sa mohol podieľať na ich živote, práci, ťažkostiach, starostiach a utrpeniach. V týchto riadkoch nájdu lásku, ktorú hľadajú, ktorú sa im doteraz nepodarilo nájsť. Nájdu tiež jediné vysvetlenie, prečo sú na svete.

Potom otvoria dokorán svoje srdcia, svoje domovy i svoje okolie Kristovi, ktorý im prichádza naproti. Všade Ho budú vítať. On príde a bude s nimi bývať ako vždy prítomný hosť a najvernejší priateľ, aby ich uspokojil, odpustil im, obnovil a podporoval ich, láskavo im ponúkajúc tú veľkú nádej, ktorú im Jeho Srdce praje v budúcom živote.

Ľudstvo ma musí poznať. Chcem, aby ľudia poznali moju lásku... Je im známe všetko, čo som pre nich urobil? Prichádzam preto, aby mohli poznať, že nikdy nenájdu pravé šťastie, iba vo mne... Moje prehlásenie platí všetkým tým, ktorí sú mi zasvätení v rehoľnom živote i tým, ktorí žijú vo svete. Dobrým aj hriešnikom, vzdelaným aj nevzdelaným, pánom aj poddaným. Prichádzam ku každému z nich a hovorím mu: „Ak hľadáš šťastie, nájdeš ho vo mne. Keď hľadáš bohatstvo, ja som nekonečný Poklad. Ak túžiš po pokoji, nájdeš ho jedine vo mne. Ja som milosrdenstvo a láska!“

Žiadam si, aby moja láska bola slnkom k osvieteniu a teplom k znovu oživeniu duší. Moje slová sa preto musia doniesť k ich sluchu. Chcem, aby celý svet poznal mňa, Boha milosrdenstva a lásky. Prajem si, aby sa všade čítalo o mojej túžbe po odpustení a záchrane duší. Nech sa ma snáď z bázne ani tí najhorší nestránia, nech odo mňa neutekajú ani tí najväčší zločinci. Nechže prídu ku mne všetci. Ja ich očakávam s otvorenou náručou ako najláskavejší Otec, aby som im dal život a pravé šťastie.

Nech sa svet zastaví a vypočuje tieto moje slová: „Otec mal jediného Syna. Boli bohatí a mocní. Slúžilo im oddané služobníctvo a boli obklopení všetkým, čo prináša česť, útechu a životné rozkoše. Nič, ani človek, ani žiadna vec im nechýbala k dokonalému šťastiu. Syn bol celkom oddaný svojmu otcovi a otec synovi. Jeden v druhom nachádzali dokonalé uspokojenie, aj keď nie zas tak, aby z neho vylučovali iných, lebo ich vznešené a veľkomyseľné srdcia mali súcit s každým, kto niečo, hoc aj málo trpel. Stalo sa, že jeden zo služobníkov toho dobrého pána ochorel. Ako vzrastalo nebezpečenstvo, poslednú záchranu jeho života vkladali iba do užívania silných liekov a do najstarostlivejšieho ošetrovania. Služobník ležal vo svojom chudobnom a osamotenom dome, čo jeho pána znepokojovalo. Vedel, ak tam ostane opustený, isto zomrie. Čo teda urobiť? Pravda, mohli poslať služobníkov, aby mu slúžili, ale služba, konaná viac pre zisk ako z lásky, neručila pred možnou nedbalosťou. Pohnutý súcitom, povolal pán svojho syna a povedal mu o svojej starosti. Vysvetlil mu, že úbohý človek je blízko smrti. Len neustále a starostlivé ošetrovanie by ho mohlo zachrániť. Aký otec, taký syn! Syn sa hneď ponúkol, že tomu umierajúcemu mužovi pomôže. Nebude dbať na ťažkosti a únavu, ani na nočné bdenia, dokedy ten služobník nenadobudne opäť pevné zdravie. Otec prijal synovu ponuku. Ochotne mu dovolil, aby na seba vzal podobu služobníka, aby mohol slúžiť jeho otrokovi.
Uplynulo mnoho mesiacov, plných starostí a bdenia pri lôžku chorého. Ten sa konečne uzdravil, lebo sa nešetrilo ničím, čo by ho mohlo nielen uzdraviť, ale mu aj zaistiť blaho. A čo urobil ten služobník? So srdcom prekypujúcim vďačnosťou sa spýtal, čo by mohol urobiť za odmenu za tak veľkú a obdivuhodnú lásku. ‘Choď,’ povedal mu syn, ‘vyhľadaj môjho otca a ponúkni sa mu s navráteným zdravím, že z vďačnosti za túto šľachetnosť chceš byť jeho najvernejším služobníkom.’
Ten človek, premožený citmi vďačnosti, predstúpil s pokornou vďačnosťou pred svojho dobrodinca. Ponúkol mu, že mu bude slúžiť zadarmo po celý čas. Načo by požadoval odmenu od takého pána, ktorý s ním nezaobchádzal ako so služobníkom, ale ako so synom.“

Toto podobenstvo je iba matným obrazom tej lásky, akú mám voči ľuďom a akú navzájom očakávam od nich. Vysvetlím to tak, aby všetci ľudia mohli poznať moje Srdce.

Boh stvoril človeka z čistej lásky. Dal mu Zem za príbytok. Všetky okolnosti mu zaručovali šťastie až do tých čias, pokiaľ by mu nenastal deň večnej blaženosti. Aby bol na také šťastie oprávnený, bol zaviazaný k zachovávaniu sladkého a múdreho zákona, ktorý mu uložil jeho Stvoriteľ.

Ale človek, neverný tomuto zákonu, žalostne ochorel - našimi prvými rodičmi bol spáchaný hriech. Celé ľudstvo, aj ich potomstvo, sa previnilo. Stratilo právo na dokonalú blaženosť, ktorú im prisľúbil Boh. Bolesť, utrpenie a smrť sa stala ich údelom.

Boh vo svojej dokonalej blaženosti človeka vôbec nepotrebuje, ani jeho službu. On postačuje sám sebe. Jeho sláva je nekonečná a nič nie je schopné ju zmenšiť.

Ako je nekonečný v moci, tak je nekonečný v dobrote. Preto nenechá zahynúť človeka, stvoreného z lásky. Proti tomu ťažkému zlu, hriechu, vyrobil liek nekonečnej ceny. Jedna z troch Božských Osôb Najsvätejšej Trojice berie na seba ľudskú prirodzenosť a Božským spôsobom zadosťučiní za zlo zavinené hriechom.

Otec dáva svojho Syna, Syn obetuje svoju slávu. Prichádza na svet nie ako všemohúci pán a veliteľ, ale ako chudobný, ako služobník, ako dieťa.

Život, aký na svete viedol, je vám všetkým známy.

Viete, ako sa od prvého okamihu svojho vtelenia podrobil všetkým ľudským problémom.

V detstve som znášal zimu, hlad, chudobu aj prenasledovanie. V mojom pracovnom živote som často zakúšal pokorovanie a pohŕdanie ako tesárov syn. Často po celodennej práci sme s mojím pestúnom zistili, že sme zarobili sotva na živobytie... a to som znášal tridsať rokov.

Potom som sa zriekol milej spoločnosti mojej Matky a venoval som sa vyučovaniu ľudí o mojom nebeskom Otcovi. Chodil som a učil ľudí, že Boh je Láska.

Chodil som činiac dobre ľuďom na tele aj na duši. Chorým som vracal zdravie, kriesil som mŕtvych; a dušiam?... Ó, dušiam som navrátil slobodu... tú slobodu, ktorú hriechom stratili a otvoril som im brány ich večného domova - neba.

Potom nadišla hodina, keď na získanie spásy pre ľudstvo Syn Boží volil aj svoj život za nich položiť.

A ako zomrel?... Bol obklopený priateľmi? Chválený ako dobrodinec?... Milovaní, vy viete, že Syn Boží nevolil zomrieť takto. On, ktorý nehlásal nič, iba lásku, stal sa obeťou nenávisti...On, ktorý priniesol svetu pokoj, bol najkrutejšie mučený...On, ktorý prišiel, aby ľudstvu priniesol slobodu, bol väznený, spútaný, týraný, ohováraný a nakoniec zomrel na kríži medzi dvomi lotrami. Pohŕdaný, opustený, biedny a olúpený o všetko.

Takto sa vydal za spásu ľudstva a dokončil dielo, pre ktoré dobrovoľne opustil slávu svojho Otca. Človek bol chorý, zranený a Syn Boží prišiel k nemu z neba. Nielen sklesnutému človeku navrátil život, ale získal pre neho aj silu a moc, aby v tomto živote mohol dosiahnuť poklady večného života.

Ako sa za to človek odmenil? Urobil ako ten vďačný služobník? Ponúkol svoje služby zdarma a zriekol sa všetkých iných záujmov, aby sa venoval len záujmom svojho Pána?...

Niektorí ma dobre poznali a hnaní láskou túžia vrelo a úplne sa obetovať. Celkom sa venovať mojej službe, ktorou sa slúži môjmu Otcovi. Tí prosili, aby im bolo oznámené, čo najvzácnejšie a najväčšie by mohli pre Neho urobiť. Môj Otec im takto odpovedá: „Opustite svoj domov, vzdajte sa svojho vlastníctva, vzdajte sa aj seba samých a poďte, nasledujte ma a robte, čo vám poviem.“
Iní, dojatí tým, čo všetko urobil Boží Syn pre ich spásu, ponúkli sa mu s dobrou vôľou, snažiac sa mu odplatiť za jeho dobrotu prácou pre jeho záujmy, ale bez úplného zrieknutia sa seba samých. Tým môj Otec hovorí: „Zachovávajte zákon, ktorý vám dal Boh. Zachovávajte jeho prikázania, neodchyľujte sa ani napravo, ani naľavo. Žite v pokoji, aký prináleží jeho verným služobníkom.“

Iní zasa majú málo pochopenia pre veľkú Božiu lásku. Majú však úprimnú vôľu a žijú podľa zákona. Títo bez lásky, skôr iba pudovo sa prikláňajú k dobrému, ktoré v nich ešte zostalo Božou milosťou. Tento pud je znakom, že v ich duši pôsobila milosť.

Títo služobníci sa neprihlásili dobrovoľne k plneniu Božských nariadení... často im stačí len naznačiť Božiu vôľu a hneď sa dajú do Jeho služieb, pretože sú to ľudia dobrej vôle.

Sú ešte iní, ktorí sa poddávajú Bohu nie tak z lásky, ako skôr kvôli vlastným záujmom. Zachovávajú zákon iba natoľko, nakoľko je najnutnejšie k zaisteniu spásy.

Ponúkajú svoje služby Bohu všetci ľudia? Sú snáď aj takí, ktorí z nevedomosti o veľkej láske akú má Boh k nim, nerobia nič, čo by zodpovedalo tomu, čo Boží Syn za nich vytrpel? Žiaľ!... sú mnohí, ktorí o tom vedia a pohŕdajú tým... ale omnoho viac je tých, ktorí o tom vôbec nič nevedia!... Pre každého z týchto má Ježiš Kristus slovo lásky. Najskôr budem hovoriť k tým, ktorí ma nepoznajú: „Synovia moji, ktorí ste od malička žili odlúčení od svojho Otca, poďte, poviem vám, prečo ma nepoznáte... ako raz spoznáte tú náklonnosť, akú mám k vám, nebudete odopierať mojej láske.“

Často tie deti, ktoré vyrástli odlúčené od svojich rodičov, majú k nim málo náklonnosti. Ak im rodičia nejakým spôsobom prejavia svoju lásku, deti nadobudnú tú hrejivú lásku, ako majú deti, ktoré nikdy neopustili svoj domov.

Vám, ktorí ma nielen nemilujete, ale ma aj nenávidíte a prenasledujete, hovorím: „Prečo tá nenávisť?...Čo som vám urobil, čím som si zaslúžil byť od vás prenasledovaný?...“

Sú mnohí, ktorí si nikdy nepoložili túto otázku. Dnes, keď im ju dávam, určite povedia: „Nevieme.“ Odpoviem ja za vás. Nik vás o mne nepoučil, preto ste ma od svojho detstva nepoznali. Vyrástli ste. Prirodzenosť vo vás vyvinula lásku k rozkošiam a radovánkam, túžbu po bohatstve a voľnosti.

Nastal deň, keď ste prvýkrát počuli o mne a o živote podľa mojej vôle. Pre naplnenie mojej vôle sa musíte milovať a znášať sa so svojím blížnym. Mať ohľad na jeho práva, majetok a zisk. Musíte ovládať svoju prirodzenosť, slovom, musíte dodržiavať zákon. Do tejto doby ste sa riadili iba svojou prirodzenou náklonnosťou, ak nie celkom svojimi vášňami, nevediac ani, o aký zákon sa jedná. Niet sa preto čomu diviť, ak chcete protestovať, chcete užívať života, byť voľní a byť sami sebe zákonom.

V tom spočíva počiatok vašej nenávisti voči mne a príčina, prečo ma prenasledujete.

Ale, ja vás milujem, aj keď vidím váš zaslepený odboj. Moje Srdce je plné nežnosti voči vám.

Roky, v ktorých ste viedli takýto život, utiekli. Bolo ich možno mnoho...

Dnes nemôžem už dlhšie zadržiavať svoju lásku k vám. Pohľad na vašu vojnu s vaším najlepším priateľom ma núti, aby som vás osvietil o tom, kto som.

Draho milovaný syn, ja som Ježiš, ktorého meno znamená Spasiteľ. Prečo sú moje ruky prebodnuté klincami, ktorými som bol pribitý na kríž? Na ňom som zomrel z lásky k tebe. Aj moje nohy sú zranené. Moje Srdce je naširoko otvorené, prebodnuté kopijou po mojej smrti...

Tak stojím pred tebou, aby si mohol poznať, kto som a aký je môj zákon. Neboj sa však, lebo môj zákon je zákon lásky... keď ma spoznáš, nájdeš pokoj a radosť. Smutné je žiť osirelo. Poďte teda moji synovia, navráťte sa k svojmu Otcovi.

Ja som váš Boh. Vy ste moje stvorenia, moji synovia, kúpení za cenu môjho života a krvi môjho Srdca, ktorú som vylial, aby som vás vyslobodil z otroctva a tyranstva hriechu.

Vy máte veľké nesmrteľné duše, určené pre veľkú blaženosť. Máte vôľu schopnú všetkého dobra a srdce, schopné lásku rozdávať aj prijímať.

Smäd po spokojnosti a láske nemôže byť nikdy ukojený pozemským a pomíňajúcim sa ziskom, ktorý vás vždy zanecháva hladných a nespokojných. Večný zápas, smútok, starosti a trápenie bude aj tak vaším údelom.

Ste chudobní a musíte si na svoje živobytie zarábať prácou. Bieda života vás roztrpčí. Budete nepriateľskí voči svojim zamestnávateľom a možno im budete priať aj zlo, aby aj oni zakúšali ťažkosti denných námah, ako ich zakúšate vy. Únava, odpor ba aj zúfalstvo budú ťažko doliehať na vášho ducha, lebo tá cesta je drsná a nakoniec príde smrť!...

Ó, aké veľké sú tieto ťažkosti, keď sa pozeráme na ne iba z ľudského hľadiska. Ja vám však ukážem život z inej strany.

Vy všetci, ktorým chýbajú statky tohto sveta a ste povinní na svoj denný chlieb pracovať a slúžiť pánom, nepovažujte sa za otrokov, lebo ste stvorení pre večnú slobodu...

Vy všetci, ktorí túžite po láske, ale ju nikde nenachádzate, pamätajte si, že ste stvorení k milovaniu toho, čo je večné a nie toho, čo časom pominie.

Vy, ktorí milujete svoje domovy a pracujete, aby ste uživili svoje rodiny a zaistili im pohodlie a šťastie, nezabudnite, že aj keď vás raz od nich odlúči smrť, toto odlúčenie bude trvať iba nejaký čas...

Vy, ktorí slúžite a ste povinní svojho chlebodarcu si ctiť, milovať, starať sa o jeho záujmy, ťažko a verne pre neho pracovať, pamätajte, že on je vaším pánom iba krátku dobu života. Tento život rýchlo pretečie a namiesto neho nastúpi večnosť. Tam nebudete už viac robotníkmi, ale budete panovať ako králi na veky vekov.

Vaša duša, ktorá je stvorená milujúcim Otcom, milujúcim vás nekonečnou láskou, nájde konečnú odpoveď na celé vaše snaženie a na vaše túžby.

Tam každá práca bude odmenená...

Tam sa stretnete so svojou rodinou, pre ktorú ste tu na svete pracovali. Tam budete žiť večne. Zem je iba pominuteľným tieňom, nebo však nikdy nepominie. Tam budete spojení so svojim Bohom a Otcom... Ó, keby ste len vedeli, aká veľká blaženosť vás očakáva!

Ty mi možno odpovieš: „Nemám žiadnu vieru, ani neverím v budúce šťastie!“

Ty že nemáš vieru? Tak ako je možné, že ma prenasleduješ?... Prečo sa búriš proti mojim zákonom a bojuješ proti tým, ktorí ma milujú?... Chceš mať voľnosť pre seba, prečo ju nedopraješ aj iným?

Hovoríš, že neveríš v budúci život?... Povedz mi, si tu úplne spokojný a nepociťuješ nikdy túžbu po čomsi, čo sa tu na zemi vôbec nedá dosiahnuť?

Ak dosiahneš po dlhom hľadaní pôžitky, po ktorých si túžil, je už tým tvoja túžba ukojená? Alebo keď dosiahneš konečne bohatstvo, za ktorým si sa naháňal, cítiš sa potom spokojný, máš už dosť?

Cítiš túžbu po priateľstve a konečne ho jedného dňa nájdeš, nie si ním skoro omrzený a unavený?...

Žiadna z týchto vecí neobsahuje to, po čom túžiš. Tu na svete nikdy nedosiahneš všetko, po čom tvoje srdce túži. Túžiš po pokoji, ale netúž po pokoji tohto sveta, ale po pokoji Božích detí. Môžeš ale očakávať, že ho nájdeš vo vzbure a v odboji?...

Prišiel som preto, aby som ti ukázal, v čom je možné nájsť pravý pokoj. Kde môžeš uhasiť svoj smäd, ktorý ťa už tak dlho trápi.

Nevzpieraj sa, keď ti poviem, že všetky tieto vymenované veci možno nájsť jedine v zachovaní môjho zákona. Neboj sa slova zákon, lebo môj zákon nie je tyranský, ale je zákonom lásky.

Počúvajte, vysvetlím vám môj zákon a vypočujte to Srdce, ktoré ho do vás vkladá. Srdce, ktoré vy nepoznáte a predsa tak často zraňujete. Vy ma prenasledujete, aby ste ma usmrtili. Ja vás hľadám, aby som vám dal život. Kto z nás zvíťazí? Budú sa vaše srdcia stále zatvrdzovať voči mne, ktorý som položil za vás svoj život a venoval vám všetku svoju lásku?

Poďte moji synovia a počúvajte, čo od vás žiada váš Otec ako dôkaz vašej lásky. Viete, že v dobre usporiadanej armáde musia byť zachovávané poriadok a poslušnosť, práve tak, ako v domácnosti sa musia dodržiavať určité zvyky.Tak isto vo veľkej rodine Ježiša Krista musí byť zákon, aj keď je to zákon lásky.

Podľa prirodzeného zákona sú synovia uznávaní za synov iba vtedy, keď nesú meno svojho otca. Moji synovia nesú meno „kresťan“, ktoré im bolo udelené svätým krstom pri ich narodení. Vy všetci, ktorí nesiete toto meno, ste moji synovia, a ako takí, máte tiež právo na majetok svojho Otca.

Viem, že ma nepoznáte ani nemilujete, ba skôr mi odporujete a ma prenasledujete. Čo sa však mňa týka, ja vás milujem s nekonečnou nežnosťou a prajem si, aby ste poznali toto svoje dedičstvo, ktoré vám právom náleží, a tiež, aby ste vedeli, akými prostriedkami ho môžete získať:

Verte v moju lásku a v moje milosrdenstvo.

Vy ste proti mne zhrešili - ja vám odpúšťam.

Vy ste ma prenasledovali - ja vás milujem.

Vy ste ma zranili slovami aj skutkami - napriek tomu ja vám prajem len všetko dobré a nechám vás podieľať sa na mojich pokladoch.

Nedomnievajte sa, že nepoznám stav vašich duší. Viem, že ste pohrdli mojou milosťou, možno aj zneuctili moje sviatosti, napriek tomu vám odpúšťam.

Ak chcete byť šťastní v tomto živote a zároveň si tiež zaistiť večnú spásu, robte, čo vám poviem:

Keď ste chudobní, vykonávajte svoje práce s poddanosťou. Pamätajte pritom, že ja som žil tridsať rokov poddaný tomu istému zákonu, lebo som bol chudobný a núdzny.

Nepozerajte na svojich pánov ako na tyranov. Vyháňajte všetku nenávisť zo svojich sŕdc... nikdy im neprajte zlo, ale podporujte ich záujmy a buďte im verní.

Keď vládnete pozemskými statkami a zamestnávate robotníkov a služobníctvo, jednajte s nimi vždy správne, plaťte im spravodlivú mzdu a ukazujte im miernosť a láskavosť. Majú nesmrteľnú dušu práve tak, ako vy. Keď oplývate bohatstvom, ono nie je iba pre vaše pohodlie a radovánky, ale, aby ste ho múdro spravovali a aby ste preukazovali svojim blížnym skutky lásky.

Zamestnávatelia i zamestnanci sa musia pokorne podrobovať zákonom práce a obaja majú uznávať, že nad všetkými stvorenými vecami je najvyššia Bytosť.

Táto najvyššia Bytosť, Váš Boh, vyžaduje od vás plnenie zákona.

Je Váš Otec a žiada od vás, aby ste prijali Jeho prikázania v duchu synovskej lásky.

Keď ste strávili celý týždeň konaním svojej práce v obchode alebo pri športe, žiada aspoň pol hodinky, aby ste mohli vykonať svoju nedeľnú povinnosť. Je to príliš mnoho?

Choďte teda do domu svojho Otca, kde dňom aj nocou čaká na váš príchod a vzdajte Mu každú nedeľu a sviatok patričnú poctu. Venujte tú polhodinku tajomstvu lásky a milosrdenstva, to znamená, počúvajte svätú omšu.

Všetko tam povedzte svojmu Otcovi. O Vašich rodinách, o Vašich deťoch, o Vašom obchode, o Vašich túžbach... Zložte k jeho nohám svoj zármutok, svoje ťažkosti a utrpenie... verte v jeho záujem a lásku, s akou vypočuje vaše modlitby.

Možno namietneš: „Už toľko rokov som nevkročil do kostola. Zabudol som, ako prežívať svätú omšu.“ Nemusíš mať strach kvôli tomu... Príď, pobudni so mnou tú polhodinku. Tvoje svedomie ti povie, čo máš robiť, iba dbaj na jeho hlas... Otvor dokorán svoju dušu milosti, tá ti všetko vnukne. Pomaly ťa naučí, ako si máš počínať za istých okolností. Ako máš jednať so svojou rodinou, čo a ako máš robiť pri svojom obchode... ako vychovávať deti, milovať tých, ktorí sú na tebe závislí a ctiť si tých, ktorí majú nad tebou moc... Pôsobením milosti možno pocítiš, že sa musíš vzdať istého podnikania, zrieknuť istého priateľstva, alebo vyhýbať sa istým schôdzkam... Alebo ti táto milosť povie, že chováš neoprávnenú nenávisť voči istej osobe, alebo ti vloží do mysli, aby si prerušil spojenie s istou osobou, ku ktorej ťa to tak ťahá a ktorej rady sú ti na škodu.

Iba daj milosti príležitosť a jej moc pomaly v tebe zosilnie. Ako vzrastá nepozorovane zlo, keď sa mu raz povolí, práve tak aj každá milosť pripravuje dušu pre väčšiu milosť. Ak dnes budete počúvať môj hlas a necháte účinkovať milosť, zajtra bude jej vplyv väčší a časom stále poraste. Tvoja duša sa bude rozjasňovať, usídli sa v nej pokoj a odmenou bude večná blaženosť!

Človek nebol stvorený preto, aby žil stále na zemi. Bol stvorený pre večnosť... Keď je nesmrteľný, nemá žiť pre veci pominuteľné, ale pre tie, ktoré budú trvať večne.

Mladosť, bohatstvo, múdrosť, svetská sláva, to všetko nie je nič, všetko to smrťou končí, iba Boh trvá večne.

Svet je plný nenávisti. Ľudské rasy stále medzi sebou zápasia, tiež národy, ba aj jednotlivci. To všetko preto, lebo hynie viera.

Len ešte raz nechajte na svete panovať vieru a vráti sa naň pokoj a láska. Viera vôbec neprekáža vzdelanosti a pokroku. Čím viac je zakorenená v jednotlivcoch a v ľude, tým viac vzrastá múdrosť a učenosť, lebo Boh je nekonečný v múdrosti a vo vedomostiach. Kde chýba viera a pokoj, tam miznú vzdelanosť a pravý pokrok. Boh nie je vo vojne. Prichádza nepriateľstvo, nezrovnalosti, triedne vojny. V samom človeku povstávajú vášne proti povinnostiam. Všetko, čo je v človeku šľachetné, zmení sa v odboj, neposlušnosť a vojnu.

Dajte sa presvedčiť vierou a budete velikáni. Nechajte sa riadiť vierou a budete slobodní. Žite z viery a uniknete večnej smrti.

Moje Srdce horí túžbou privábiť k sebe duše, aby im odpustilo.

Chcem odpúšťať. Chcem panovať nad všetkými dušami a odpustiť všetkým národom. Chcem spravovať duše, národy, celý svet.

Vylejem svoje milosrdenstvo na svet, aby som ho očistil od jeho nevďaku. Moja vláda bude vláda pokoja a lásky. Zahájim ju tým, že sa nad všetkými zľutujem. Taký cieľ mám pred sebou a to je veľké dielo mojej lásky.

Keď hľadáte šťastie, nájdete ho vo mne. Keď hľadáte majetok, Ja som nekonečné bohatstvo. Keď túžite po pokoji, ten môžete nájsť iba vo mne.

Ja som milosrdenstvo a láska.

Žiadne komentáre: