pondelok, 26. septembra 2011

Bruno Ferrero

Zrážka


Mladá žena sa vracala z práce domov autom. Šoférovala s najväčšou pozornosťou, veď sedela v aute novom novučičkom. Kúpili si ho najmä za úspory manžela, ktorý sa musel všeličoho zriecť, aby si mohli zadovážiť tento model.
Na veľmi rušnej križovatke na chvíľu zaváhala a blatníkom narazila do druhého auta.
Mladá žena sa v rozplakala. Ako vysvetlí manželovi čo sa stalo?
Šofér druhého auta bol slušný, uznanlivý a vysvetlil jej, že si majú vymeniť čísla vodičských preukazov a údaje preukazov technických.
Žena hľadala doklady v gaštanovom plastickom puzdre a pri tom jej z neho vypadol kúsok papiera.
Boli na ňom pekným mužským krasopisom napísané tieto slová: „V prípade, že by sa ti niečo prihodilo... nezabudni, drahá, že mám rád teba, a nie auto!“

Mali by sme na to pamätať všetci. Ľudia sú viac ako veci. Čo všetko len robíme pre veci, autá, domy, organizácie, materiálny zisk! Keby sme toľko času a pozornosti venovali ľuďom, svet by bol iný.
Mali by sme si nájsť čas na počúvanie, čas pozrieť si do očí, spolu plakať, povzbudzovať sa, smiať sa, prechádzať sa...
Jedine to si prinesieme so sebou pred Boha. Seba a svoju schopnosť milovať. Nie veci, ani obleky, ani toto telo...

Otec šiel so svojím dieťaťom ulicami mesta, kde bolo plno obchodov. Niesol tašku plnú balíčkov a zafučal obrátený k dieťaťu: „Kúpil som ti červenú teplákovú súpravu, kúpil som ti robot, ktorý sa dá všelijako meniť, kúpil som ti obálku s obrázkami slávnych futbalistov... Čo som ti mal ešte vziať?
Vezmi ma za ruku,“ povedalo dieťa.

Žiadne komentáre: