Postoj chvíľu III.

Pár minút

Slávny francúzsky cyklista Michel Forestier viedol pelotón na jednom z najťažších traťových úsekov pretekov Tour de France. Zdalo sa, že jeho víťazstvo je isté. V ten deň bol vo vynikajúcej forme a naplno sa rútil alpskými serpentínami. Jediný, kto by mohol ohroziť jeho víťazstvo, bol Talian Ricardo.
V istom momente ho Ricardo dochytil. Netrvalo dlho a po ťažkom šprintérskom súboji sa Ricardo ocitol pred svojím súperom. Na nasledujúcej zákrute však Talian náhle stratil kontrolu nad bicyklom a zmizol v úžľabine. Iba Forestier videl, čo sa stalo. Krátko zaváhal...
Nato prudko zabrzdil, zoskočil z bicykla a zbehol do úžľabiny. O chvíľu odtiaľ vyšiel s raneným cyklistom na chrbte. Okamžite sa ho ujal Červený kríž.
Forestier stratil niekoľko vzácnych minút a s nimi aj víťazstvo. Ale chýr o tom, čo bolo príčinou jeho oneskorenia, sa rozšíril ako blesk. A tak ho diváci v cieli privítali búrlivými ováciami.

Skús sa pri napĺňaní svojich osobných cieľov pozerať aj trošku okolo seba. Možno zrazu zbadáš vo svojej blízkosti človeka, ktorý práve teraz potrebuje tvoju pomoc. Čo spravíš? Pôjdeš bez zastavenia ďalej, aby si náhodou nestratil ani trochu času?
Niekto možno čaká len na tvoj úsmev, na pár príjemných viet, na povzbudenie, poradenie...