Duša
Jeden cestovateľ sa vydal do nesmiernych amazonských pralesov v Južnej Amerike. Pátral po ložiskách ropy, ktoré tam mohli byť a veľmi sa náhlil.
Prvé dva dni sa domorodci, ktorých si najal ako nosičov, prispôsobovali rýchlemu tempu bieleho muža. Na tretí deň ráno sa však ani nepohli a nedalo sa z nich dostať ani slovo. Stáli, akoby tam ani neboli. Bolo jasné, že sa nemienia vydať na cestu. Bádateľ netrpezlivo ukazoval na hodinky a veľkými gestami sa usiloval naznačiť hlavnému nosičovi, že treba vykročiť, lebo čas súri.
„Nejde to,“ povedal pokojne hlavný nosič. „Títo muži napredovali veľmi rýchlo a teraz čakajú, kým ich dohonia ich duše.“
Dnes sú ľudia stále rýchlejší. Ale sú aj nespokojní, vyčerpaní a nešťastní, lebo ich duša ostala za nimi a nemôže ich dohnať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára