nedeľa, 8. júna 2008

Ešte niečo o sestre Faustíne

Zvláštne dary sestry Faustíny


Duchovné spojenie so zomierajúcimi:

Dnes som sa modlila za istú zomierajúcu dušu. Zomierala bez sv. sviatostí, hoci po nich vrúcne túžila. Bolo však už neskoro. Je to jedna príbuzná - teta. Bola to Bohu milá duša. V tej chvíli priestor pre nás prestal existovať.

Keď som raz popoludní prišla do záhrady, anjel strážca mi povedal : " Modli sa za umierajúcich." Hneď som sa spolu so záhradníčkami začala modliť ruženec za umierajúcich. Keď sme sa domodlili ruženec, začali sme rôzne modlitby za umierajúcich. Po modlitbe sa chovanice začali veselo rozprávať. Napriek ich vrave som začula v duši slová : " Modli sa za mňa ". Nerozumela som dobre tým slovám, vzdialila som sa o pár krokov od chovaníc a rozmýšľala som, kto by to mohol byť, čo mi káže modliť sa. V tom som začula slová : " Som sestra ... " . Táto sestra bola vo Varšave aj vo Vilniuse. " Modli sa za mňa, kým ti poviem, že máš prestať. Zomieram ". Hneď som sa začala za ňu vrúcne modliť k umierajúcemu Ježišovmu Srdcu. Nedala mi vydýchnuť, modlila som sa od tretej hodiny do piatej. O piatej som počula slová : " Ďakujem ". Pochopila som že už zomrela.

Na druhý deň už po dvanástej, keď som vošla do sály, videla som zomierajúcu osobu a dozvedela som sa, že agónia sa začala v noci. Keď som si to overila - bolo to vtedy, keď ma niekto prosil o modlitbu. Náhle som počula v duši hlas : " Pomodli sa tú korunku, ktorú som ťa naučil . " Bežala som po ruženec, kľakla som si pri zomierajúcej a začala som sa s celou vrúcnosťou ducha modliť túto korunku. Odrazu zomierajúca otvorila oči a pozrela sa na mňa. Nestihla som sa pomodliť celú korunku a ona už zomrela so zvláštnym pokojom. Vrúcne som prosila Pána, aby splnil prisľúbenie, ktoré mi dal za pomodlenie sa tej korunky. Pán mi dal poznať, že táto duša dosiahla milosť, ktorú mi prisľúbil. Táto duša bola prvá, ktorá dosiahla Pánovo prisľúbenie. Cítila som, ako moc milosrdenstva napĺňa túto dušu.

Anjel strážca mi odporúča, aby som sa modlila za istú dušu. Ráno som sa dozvedela, že to bol človek, ktorý v tej chvíli začal zomierať. Pán Ježiš mi zvláštnym spôsobom dáva poznať, že niekto potrebuje moju modlitbu. Zvlášť poznávam, keď potrebuje moju modlitbu zomierajúca duša. Teraz sa to stáva častejšie než kedysi.

Poznávanie stavu duší:

Večer, keď som bola v cele, odrazu som videla veľké svetlo a hore v tom svetle veľký tmavosivý kríž. Odrazu ma niečo uchvátilo ku krížu, ale hľadiac naň, nič som nechápala. Modlila som sa, čo to má znamenať. V tej chvíli som uzrela Pána Ježiša a kríž zmizol. Pán Ježiš sedel vo veľkom svetle, chodidlá a nohy po kolená sa mu strácali v tom svetle tak, že som ich nevidela. Ježiš sa naklonil ku mne a pozrel na mňa láskavo. Hovoril mi o vôli nebeského Otca. Hovoril, že najdokonalejšia a najsvätejšia je tá duša, ktorá plní vôľu jeho Otca, ale takých duší nie je veľa. So zvláštnou láskou hľadí na dušu, ktorá žije jeho vôľou. Ježiš mi povedal, že dokonale plním Božiu vôľu. " Preto sa tak zvlášť a úzko s tebou spájam i prebývam " Pochopila som ako veľmi nás Boh miluje. Aký je jednoduchý, hoci nepochopiteľný, ako ľahko je s ním prebývať, hoci jeho veleba je taká veľká. S nikým si tak dobre nerozumiem, pri nikom sa necítim taká slobodná ako pri ňom. Ani rodná matka so svojim dieťaťom, ktoré úprimne miluje, si nerozumejú tak, ako moja duša s Bohom. Keď som bola v spojení s Pánom, videla som isté dve osoby a nebolo predo mnou ukryté ich vnútro: stav týchto duší bol smutný. Ale verím, že aj ony budú oslavovať Božie milosrdenstvo.

V tej istej chvíli som videla aj istého človeka a čiastočne stav jeho duše a veľké skúšky, ktoré Boh zosiela na túto dušu. Tie utrpenia sa týkali jeho rozumu a boli také bolestné, že mi ho bolo ľúto. Povedala som Pánovi : " Prečo s ním tak zaobchádzaš ?" A pán mi odpovedal : " Pre jeho trojitú korunu. " Ale Pán mi dal poznať aj to, aká nepochopiteľná sláva čaká dušu, ktorá je tu na zemi podobná trpiacemu Ježišovi. Taká duša sa bude podobať Ježišovi aj v jeho sláve. Nebeský Otec naše duše oslávi a uzná natoľko, nakoľko budeme podobní jeho Synovi. Pochopila som, že pripodobnenie sa Ježišovi je nám dané už tu na zemi. Vidím čisté a nevinné duše, ktoré Boh zasahuje svojou spravodlivosťou. Tieto duše sú obetami, ktoré udržujú svet a dopĺňajú to, čo ešte chýba Ježišovmu umučeniu : takých duší nie je veľa. Nesmierne sa teším, že mi Boh dovolil poznať takéto duše.

Keď skončila svätá hodina, išla som do cely. Náhle som poznala, ako veľmi uráža Boha jedna osoba blízka môjmu srdcu. Keď som to videla, moju dušu prenikla bolesť. Vrhla som sa do prachu pred Pána a žobrala som o milosrdenstvo. Dve hodiny som v slzách, modlitbou a bičovaním prekážala hriechu. Dostala som poznanie, že Božie milosrdenstvo naplnilo tú úbohú dušu. Ó, ako veľa stojí jeden, jediný hriech.

Prebývanie s dušami z očistca:

Keď sme pricestovali do noviciátu, sestra ... práve zomrela. O niekoľko dní prišla nebohá sestra ku mne a kázala mi ísť za matkou novicmajsterkou a povedať jej, nech poprosí jej spovedníka kňaza Rosponda, aby za ňu odslúžil jednu sv. omšu a pomodlil sa tri strelné midlitby. Najprv som povedala, že dobre, ale na druhý deň som začala rozmýšlať, že nepôjdem za matkou novicmajsterkou, lebo nechápem, či je to sen, alebo skutočnosť. A nešla som. Na ďalšiu noc sa to zopakovalo ešte zreteľnejšie, nemala som žiadne pochybnosti. Ale ráno som sa rozhodla, že to novicmajsterke nepoviem. Až potom poviem, ak tú sestru uvidím cez deň. Hneď som sa s ňou stretla na chodbe. Vyčítala mi, že som nešla hneď a moju dušu naplnil veľký nepokoj. Ihneď som šla k matke novicmajsterke a porozprávala som jej všetko, čo sa prihodilo. Matka povedala, že túto záležitosť vybaví.

Raz v noci prišla ku mne jedna z našich sestier, ktorá zomrela pred dvoma mesiacmi Bola to sestra z prvého chóru. Uvidela som ju v hroznom stave. Celá v plameňoch, tvár bolestne vykrivená. Trvalo to chvíľku a zmizla. Triaška sa zmocnila mojej duše, lebo som nevedela, kde trpela, či v očistci, alebo v pekle. Zdvojnásobila som svoje modlitby za ňu. Na druhú noc prišla znova, ale videla som ju ešte v hroznejšom stave, v strašných plameňoch, na tvári sa jej zračilo zúfalstvo. Veľmi ma prekvapilo, že po modlitbách, ktoré som za ňu obetovala, som ju uzrela v horšom stave. Opýtala som sa: " Nepomohli vám moje modlitby ? " Odpovedala mi, že jej moja modlitba nijako nepomohla a ani nepomôže. Opýtala som sa : " A modlitby, ktoré celá kongregácia obetovala za vás, vám tiež nepomohli ? " Odpovedala mi, že nie. Tieto modlitby pomohli iným dušiam. Odpovedala som jej, že ak jej moje modlitby nepomáhajú, tak ju prosím, aby za mnou neprichádzala. Okamžite zmizla. Neprestala som sa však modliť. Po nejakom čase opäť prišla ku mne v noci, ale už v inom stave. Už nebola v plameňoch ako predtým, usmievala sa a oči jej žiarili radosťou. Povedala mi, že mám pravú lásku k blížnemu, že mnohým dušiam moje modlitby pomohli, a odporúčala mi, aby som neustávala v modlitbách za duše trpiace v očistci. Povedala mi, že ona už dlho v očistci nezostane. Podivné sú Božie súdy.

Večer som prechádzala po záhrade a modlila som sa ruženec. Prišla som k cintorínu. Odchýlila som dvere a chvíľu som sa modlila za dušičky. Opýtala som sa ich v duchu : " Určite ste veľmi šťastné ? " V tom som začula slová : " Natoľko sme šťastné, nokoľko sme splnili Božiu vôľu " a potom nastalo ticho ako predtým. Zahĺbila som sa do seba a dlho som rozmýšľala, ako ja plním Božiu vôľu a ako využívam čas, ktorý mi Boh dáva.

Žiadne komentáre: