Maliarov model
Veľký Leonardo da Vinci mal v jedálni kláštora Milostiplnej Panny Márie v Miláne namaľovať veľký obraz Ježišovej poslednej večere s apoštolmi. Majster chcel tou freskou vytvoriť umelecké dielo, a preto maľoval pokojne a sústredene, i napriek tomu, že bratom z kláštora sa zdalo, že pracuje pomaly.
Model Ježišovej tváre Leonardo hľadal niekoľko mesiacov. Musel mať všetky potrebné vlastnosti. Z tváre mala vyžarovať sila i neha a mala byť duchovná i jasná.
Podarilo sa mu nájsť mladíka úprimného a čistého výzoru a myslel, že jeho tvár bude najlepšie zodpovedať tvári Ježišovej. Volal sa Agnello.
Po roku Leonardo začal chodiť po vykričaných milánskych štvrtiach. V pochybných a podozrivých krčmách hľadal tvár pre zradcu Judáša. Mala prezrádzať nepokoj a beznádej, tvár človeka, schopného zradiť najlepšieho priateľa. Po nociach a nociach hľadania medzi podvodníkmi každého druhu Leonardo našiel, čo hľadal.
Vzal mládenca do kláštora a začal ho maľovať. Vtom zbadal v jeho očiach slzy.
„Čo sa stalo?“ pýtal sa Leonardo, keď sa mu zahľadel do tváre.
“Ja som Agnello,“ zašepkal muž. „Agnello, podľa ktorého ste maľovali tvár Kristovu.“
Prevrat vo svete kozmetiky: krásna duša - krásna tvár.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára