pondelok, 9. júna 2008

Bruno Ferrero

Obetný baránok

Desiati dedinčania sa raz spolu vydali na svoje polia. Zrazu ich zastihla strašná povíchrica. Lomcovala stromami a bičovala zem.
Medzi bleskami uprostred krupobitia sa utekali schovať do starého rozpadávajúceho sa kostolíka.
Hromy burácali stále silnejšie a blesky besne tancovali na vežičkách chrámu. Zmocňovala sa ich hrôza. Začali sa polohlasne dohadovať, že medzi nimi musí byť jeden veľký hriešnik, ktorý zavinil toto strašné besnenie. Báli sa, že víchrica môže všetkých zahubiť.
„Musíme nájsť vinníka,“ povedal ktosi, „a vyhnať ho.“
„Zavesíme svoje klobúky na bránu,“ povedal druhý. „Ten, ktorého klobúk zmizne prvý, je hriešnik a vydáme ho osudu.“
Všetci súhlasili. Horko–ťažko otvorili bránu a akosi sa im podarilo zavesiť na ňu svoje slamené klobúky.
Víchor hneď jeden strhol a odniesol.
Dedinčania bez milosrdenstva vyhnali majiteľa von. Chudák, ohnutý až k zemi, aby ho víchor neodniesol, vykročil do búrky.
Sotva urobil pár krokov, čosi strašne zadunelo. Do kostola udrel blesk a spálil ho aj so všetkými, ktorí boli v ňom.

Raz sa jedno leopardie mláďa zatúlalo v stepi a slon ho neúmyselne zašliapol. Zakrátko sa správa o smrti mláďaťa dostala k jeho otcovi.
„Tvoje mláďa je mŕtve,“ zvestovali starému leopardovi. „Našli sme ho v tráve dole v údolí.“
Leopard zreval od bolesti a zúrivosti. „Kto ho zabil? Povedzte mi, aby som sa mu mohol vypomstiť.“
„Zašliapol ho slon.“
„Slon?“
„Áno, slon.“

Starý leopard sa zamyslel a po chvíli povedal: „Nie, to nebol slon. Určite ho zabili kozy. Boli to kozy. Uvidíte, ako sa im vypomstím!“
A starý leopard, rozpálený svätosvätým hnevom, sa rozbehol na kopec, kde sa pásli kozy a celé stádo roztrhal.

Žiadne komentáre: