Obeť

Albrecht Durer

V malej dedinke blízko Norinbergu žila rodina s osemnástimi deťmi. Aby mohli mať na stole jedlo pre taký húf, otec povolaním zlatník, pracoval takmer 18 hodín denne... Napriek ich zdanlivo beznádejnej situacií snívali dvaja najstarší chlapci o tom, žeby radi ďalej rozvíjali svoje umelecké schopnosti. Uvedomovali si však, že otec nikdy nebude mať toľko prostriedkov, aby ich poslal na štúdium do Norinbergu. Po mnohých dlhých nočných rozhovoroch v posteli dvaja chlapci nakoniec uzavreli dohodu. Hodia si mincu. Ten, kto prehrá pôjde do blízkych baní a svojím zárobkom bude podporovať toho druhého, na akadémii. Keď brat, ktorý vyhral doštuduje, bude podporovať toho druhého, či už ziskom zo svojej umeleckej práce, alebo pôjde tiež pracovať do bane. Minca bola hodená a Albrecht Durer v nedeľu ráno odišiel do Norinbergu. Jeho brat Albert odišiel do baní. Celé 4 roky zarábal a posielal peniaze svojmu milovanému bratovi. Nadaním na drevorytectvo a olejomaľbu prevyšoval Albrecht mnohých zo svojích profesorov. Štúdium úspešne ukončil a za svoje umelecké práce začal dostávať honoráre. Keď sa mladý umelec vrátil, doma na dvore mali slávnostný obed. Po tomto pamätnom a dlhom obede Albrecht Durer vstal zo svojho čestného miesta za vrchstolom, aby na počesť svojho brata, ktorý priniesol takú obeť a umožnil Albrechtovi dosiahnuť životný sen, predniesol slávnostný prípitok. Jeho záverečné slová boli: "A teraz, Albert, môj milovaný brat, je rad na tebe. Môžeš ísť do Norinbergu a ja sa o teba postarám." Hlavy všetkých sa otočili k Albertovi, ktorý sedel na druhom konci stola. ......... Po bledej tvári mu začali stekať slzy, keď krútil hlavou a opakoval.... NIE...NIE...NIE.... NEMÔŽEM Potom Albert vstal, utrel si slzy a ticho povedal: "Nie, brat môj, pre mňa. Nemôžem ísť do Norinbergu.....Pre mňa je už príliš neskoro. Pozri....pozri, čo urobili moje štyri roky v bani s mojími rukami. Skoro na každom prste mám jazvu po zlomenine a artritída v pravej ruke spôsobila, že v nej nedokážem udržať ani pohár, a nie to ešte kresliť jemné čiary perom alebo štetcom na pergamen či plátno. Nie, brat môj, pre mňa je už vážne neskoro ."

Albrecht Durer vzdal svojmu bratovi poctu tým, že nakreslil jeho ruky s malou palmovou vetvičkou.. Tento obraz nazval jednoducho "Ruky", no celý svet to premenoval na "Modliace sa ruky".