nedeľa, 13. júla 2008

Svätý Malachiáš

Proroctvá o pápežoch


Svätý Malachiáš - vlastným menom Maelmhaedhoc O’Morgair (1095 – 1148) bol mníchom a biskupom diecézy v írskom Armaghu, opát prvého cisterciánskeho kláštora na území Írska. Ešte ako chlapec veril veľmi v Boha a namiesto toho, aby sa hral s rovesníkmi strávil celý svoj voľný čas v modlitbách. Neskôr sa o čudnom chlapcovi dozvedel tamojší biskup a Malachiáš sa stal diakonom. Po niekoľkých rokoch ho vyhlásili za kňaza, lebo si získal veľkú slávu ako kňaz, ktorý vo svojom okolí obracal ľudí k viere, ktorý ešte vždy verili skôr bôžikom a modlám.

Práve sa začínalo písať dvanáste storočie. Blahoslavený Maelmhaedhoc O’Morgair celé noci prebdel v modlitbách a rozjímaniach v kostole svojej farnosti. Raz, keď sa chcel už pobrať na lôžko, začal s úžasom pozorovať, ako jeho duša opúšťa telo. Telesná schránka zostala ležať pred oltárom kostola a jeho ľahká duša stúpala stále vyššie a vyššie až ku kopule chrámu. Takto opisuje svoje pocity v začínajúcom dvanástom storočí jednej noci. Vtedy sa k nemu prihovoril mimozemský hlas, ktorý sa ho spýtal, čo episkop nechce vidieť budúcnosť. Maelmhaedhoc O’Morgair bez váhania odpovedal : "Áno, chcem." V tom momente, ako píše sa jeho "beztelová" existencia ocitla na "kraji Zeme" a jeho zraku sa otvorili neuveriteľné obrazy veľkých miest, cyklóny a uragány, zbrane rôznych veľkostí, strieborné letiace vtáky pohybujúce sa veľkou rýchlosťou a ďalšie dnes známe veci. Takéto "putovanie" budúcnosťou sa u episkopa opakovala potom každú noc. Videl mestá zaliate lúčmi Slnka, prekrásnu plačúcu ženu, ktorá držala v rukách zakrvavenú hlavu vladára veľkej krajiny. Videl gigantické stavby, ktoré sa podobali rímskemu amfiteátru, odkiaľ sa ozýval rev masy ľudí, videl štvoricu mladých ľudí s dlhými vlasmi, ktorí vyludzovali na neznámych hudobných nástrojoch prečudesnú hudbu.

Episkop O’Morgair bol dosť rozvážny a vzdelaný človek na svoju dobu. Pokúšal sa brániť , podľa neho , tomuto diabolskému pokusu, ktorý sa s ním každú noc opakoval. Nočné "putovanie" budúcnosťou však neprestávalo. Maelmhaedhoc O’Morgair sa tak vybral v roku 1139 k pápežovi do Ríma. Vtedajší pápež Innoketij II ho prijal a trpezlivo si vypočul jeho rozprávanie a jeho nočnom putovaní, ničiacich vojnách, železných pavučinách, ktoré boli všade na Zemi, ale aj o letoch na Mesiac. Rozhovory pápeža tak zaujali, že vydal príkaz, aby sa všetky "videnia" episkopa zaznamenali a uložili do archívu. Írsky episkop sa vrátil do svojej rodnej krajiny a usilovne sa pustil do práce, hoci dobre vedel, že to čo položí na papier zostane dlhá roky zabudnuté a zahrabané v archívoch, cirkev si nemohla dovoliť publikovať niečo také, hoci sa nebránilo tomu, aby to zostalo zachytené pre budúcnosť.

Maelmhaedhoc O’Morgair svoje zápisy, ktoré vydržali až dodnes písal v latinčine a zašifroval ich tak, ako tomu bolo na vtedajšiu dobu zvykom. Šifra však nebola pre súčasnú počítačovú techniku žiaden problém a texty neobsahovali záhadné inotaje, ako tomu bolo u niektorých prorokov stredoveku. Opis O’Morgaira udivuje svojou konkrétnosťou, dokonca v časových súvislostiach. Tak ako v iných stredovekých proroctvách, aj tu zaberajú veľa miesta opisy "konca sveta". Írsky episkop v chronologickom poriadku opísal všetkých doterajších pápežov a táto kapitola končí na 112. pápežovi a podľa odtajnených dokumentov bude to posledná perióda jeho vlády, ktorá môže znamenať koniec sveta. Rukopis Malachiáša predstavuje svojím spôsobom vlastne katalóg v ktorých je 112 pastierov Božích, ktorí budú sedieť v rôznom čase na Svätom stolci. Katalóg sa začína súčasníkom autora Celestínom II, ktorý bol pápežom len päť mesiacov. Potom nasleduje 111 ďalších pápežov, z ktorých každý má krátku aforistickú charakteristiku v latinskom jazyku. Malachiáš ich nepomenúva menami, on len upozorňuje na kvality pápežov, alebo hovorí o tom, čo prinesenie svetu ich vládnutie.

V opisoch O’Morgaira možno napríklad nájsť objavenie Ameriky, jej dobytie Európanmi, vojnu Severu a Juhu, vznik a zánik veľkých impérií, objavenie atómových zbraní, veľké politické vraždy, vrátane vraždy Lincolna a Kennedyho a tiež vznik, rozlet a rozpadnutie skupiny Beatles . Na niektorých miestach O’Morgair podrobne opisuje atmosféru koncernov tejto skupiny, dokonca sú tam aj texty piesní a členov skupiny nazýva menami, ktoré v skutočnosti mali. Znie to naozaj neuveriteľne, ale toto všetko možno nájsť v odtajnených dokumentoch Maelmhaedhoc O’Morgaira z 12. storočia !

Prvý raz bola časť jeho zápisov publikovaná v roku l595 na príkaz vtedajšieho pápeža. Tieto texty už vtedy vzbudili v Európe veľkú pozornosť a možno o nich nájsť zmienku aj v stredovekých kronikách ako aj v niektorých európskych knižniciach. Čo sa napríklad týka chronológie pápežov, írsky episkop sa ani raz nepomýlil.

Mnohé z predpovedí Malachiáša oficiálni predstavitelia Vatikánu a aj vedci uznali za pravdivé.

Tak napríklad o 101. pápežovi Levovi XIII v texte proroctva sa tvrdí, ako o "svetle nebeskom" a skutočne na jeho rodnom erbe bola kométa.










O 78. pápežovi Levovi XI, ktorý vládol vtedy, keď sa našiel rukopis Malachiáša sa hovorí, že sa stane "človekom vody". Lev XI. nevládol ani celý mesiac, čím potvrdil svoju charakteristiku, v Biblii voda znamená symbol krátkeho času.








Pápežovi Urbanovi VIII (prvá polovica XVII. storočia) Malachiáš daroval devízu "ľalia a ruža". Odborníci túto formuláciu dávajú do súvislosti s hlavnými udalosťami vtedajšieho cirkevno-politického života, zmierenie protestantskej Anglie (ruža) s katolíckym Francúzskom (ľalia) cestou svadby kráľa Karla I. Stuarta a Márie Henrietty Bourbonskej.







Zaujímavá je aj charakteristika pápeža Pia VII, ktorý vládol začiatkom 19. storočia, keď v Európe buntošil Napoleon. "Ukradnutý orol" - tak hovorí o tomto pápežovi pred stáročiami Malachiáš . Pod symbolom orla sa skrýva francúzsky imperátor, ktorý posadil pápeža do väzenia. Až po zvrhnutí "kresťanského antikrista" sa dostal na slobodu a mohol pokračovať vládnuť na Svätom stolci.






Viac známy možno pre niektorých bude pápež Benedikt XV. Tento 104. pápež v poradí vládol v rokoch 1914 až 1922. Jeho pontifikát charakterizuje Malachiáš, ako "zmiznutie kresťanov". A v časoch prvej svetovej vojny a revolúcie v Rusku skutočne zahynuli milióny veriacich.








109-ty pápež Ján Pavol I., vlastným menom Albino Luciani, čo znamená „Biele Svetlo“ sa narodil v diecézi Belluno, čo zasa znamená „Krásny mesiac“. Mesto Belluno, podľa ktorého je táto diecéza pomenovaná, hralo v živote Albina Lucianiho dôležitú úlohu. Keď Ján Pavol I. zasadol na pápežský stolec, na hviezdnom nebi bolo možné vidieť polmesiac. A rovnako bielym svetlom žiariaci polmesiac bolo vidieť na nočnej oblohe i vtedy, keď Albino Luciani po svojom 33-dňovom pontifikáte zomrel. Prorocké heslo, ktoré sv. Malachiáš pridelil tomuto pápežovi znie:
„De mediate lunae“ – „Z polovice mesiaca“.



Hlavné však v tomto traktáte Malachiáša nie je opisovanie či charakteristika pápežov pôsobiacich vo Vatikáne v minulosti, ale finále zoznamu. Ak máme veriť írskemu svätcovi, tak osud pripravil pre inštitút pápeža tragické finále. Ich počet je totiž konečný, 112, ak rátame do toho aj prvé meno v zozname Inocenta II. Potom sa misia následníkov sv. Petra skončí, sväté mesto Rím padne a začne sa Apokalypsa.


Druhého apríla 2005 odišiel na večnosť pápež Ján Pavol II, vo svete známy ako Poliak Karol Vojtyla. Sv. Malachiáš mu pridelil prorocké motto

„De labore solis“ – „Z námahy slnka“.

- Symbol východu je slnko. Karol Wojtyla (Ján Pavol II) sa narodil vo východnej Európe v Poľsku. V celej histórii svätej Katolíckej Cirkvi je to prvý pápež slovanského pôvodu.
- Počas pontifikátu pápeža v 3-om roku 3. tisícročia začalo byť slnko najaktívnejšie za posledných 1150 rokov. Ako hovoria odborníci, slnko sa nachádza(-lo?) vo fáze "výbuchu hnevu".
- Pápež „De labore solis“ – „Z námahy slnka“ Ján Pavol II. ako dovtedy žiaden iný pápež pred ním chodil po celom svete. Robil to preto, aby zaniesol svetlo Kristovho evanjelia do všetkých, aj tých najvzdialenejších končín zeme. Aj on vo veľkej miere napĺňal Kristove proroctvo Mt 24, 14! Obrovským úsilím sa snažil Kristovým svetlom, a tiež svetlom vyžarujúcim zo Ženy odetej slnkom Panny Márie, ktorej bol veľkým ctiteľom rozptyľovať nastávajúcu čoraz hlbšiu a temnejšiu antikristovu celosvetovú noc!
- Mal veľký podiel na zhasnutí antikristovej komunistickej hviezdy t.j. na páde komunizmu vo východnom bloku Európy.
- Bohužiaľ, častokrát Kristove svetlo, ktoré sa pápež „De labore solis“ tak veľmi snažil po celom svete šíriť, nebolo prijaté (napríklad, keď opakovane vyzýval ( Lk 10, 16 ) hviezdu NATO, aby nebombardovala Juhosláviu, nič to nepomohlo. NATO hviezda - kríž si naďalej robila po svojom. Svojimi mnohými do neba vyzdvihnútými hviezdami - krížmi - bombardérmi šírila smrť, utrpenie a spustošenie. Aj v čase pravoslávnej Veľkej noci! Alebo iný príklad, keď pápež „De labore solis“ neraz napomínal 12-hviezdnu EU, aby pamätala na Boha a kresťanské korene Európy, tá sa rovnako, ako NATO hviezda Kristovmu svetlu obrátila chrbtom! Bezbožnosť, interupcie, eutanázie, homosexuálne "manželstvá" atď., atď., to je antikristova EÚ).
- Pápež Ján Pavol II. mal vo svojom pápežskom erbe na jasnom modrom nebi sťa slnko žiarivý žltý kríž ( „PER CRUCEM AD LUCEM“ - „SKRZE KRÍŽ K SVETLU“) a pod ním rovnako sťa slnko žiarivé žlté písmeno „M“ (Žena odetá slnkom - Mária).
- Na medaile patróna Európy sv. Benedikta sa nachádza i skratka:
C.S.S.M.L., to znamená "Crux Sancta Sit Mihi Lux" - "Svätý kríž nech mi je svetlom".
- Podľa žiadosti Božieho Syna pápež Ján Pavol II. vyzdvihol ponad hlavy a pred oči celého do večných temnôt ( Júd 13 ) zostupujúceho ľudstva, ako veľké svetlo kult Božieho milosrdenstva. Jedným zo stĺpov, na ktorom celý tento kult stojí je milostivý obraz milosrdného Spasiteľa s nápisom: "Ježišu, dôverujem v teba". Z jeho srdca vychádzajú dva veľké spásonosné LÚČE, červený a jasný, ktoré symbolizujú krv a vodu. Pozor! Pápež Ján Pavol II., ktorý v svätej Katolíckej Cirkvi ustanovil sviatok Božieho milosrdenstva, nie náhodou zomrel na vigíliu tohoto sviatku!
- Hľa, ďalšie veľké svetlo, ktoré pápež „De labore solis“ zažal na celosvetovom temnom nebi ( Ef 6, 12 ). Zaviedol ruženec SVETLA.
- Ešte jedna skutočnosť: Pápež Ján Pavol II. povýšil na svietnik ( na oltár ) viac svetiel ( blahoslavených - 1282 a svätých - 456 ), aby svietili ľuďom ( Mt 5, 14-16 ) ako ktorýkoľvek jeho predchodca, ba viac ako väčšina pápežov dokopy.


O 111. pápežovi Malachius lakonicky konštatuje ako o
„De gloria olivae“„Zo slávy olivy“ (v inom preklade "oslava mieru").
- Svätý Benedikt z Nursie, ktorého meno pápež Benedikt XVI. nosí, založil v 6. storočí rád benediktínov a oliva je symbolom jednej z jeho odnoží. Konkrétne olivetiánov, ktorých založil v roku 1313 blahoslavený Bernard Ptolomei.
- Oliva je symbolom židov - Rim 11, 17; 24!
- "Olivová ratolesť" Edita Steinová (sv. Terézia Benedikta z Kríža) sa narodila roku 1891 v židovskej rodine v meste Wróclaw, ktoré v tom čase patrilo do Nemecka. Svätá Katolícka Cirkev "olivovú ratolesť "Editu Steinovú ( sv. Teréziu Benediktu z Kríža ) v roku 1987 vyhlásila za blahoslavenú, v roku 1998 za svätú a o rok neskôr v roku 1999 za spolupatrónku Európy. Sv.Terézia Benedikta z Kríža sa stala slávnou "olivovou ratolesťou"! A práve z "olivy" - židovského národa (Rim 11, 17; 24) pochádzajúcej slávnej "olivovej ratolesti" - sv. Terézie Benedikty z Kríža, ktorá pochádza z Nemecka, nesie meno súčasný rovnako z Nemecka pochádzajúci pápež Benedikt XVI., ktorému sv. Malachiáš pridelil prorocké motto „De gloria olivae“ – „Zo slávy olivy“!

- Sama Božia prozreteľnosť dala krátko po zvolení pápeža Benedikta XVI. za jeho prorockým mottom „De gloria olivae“ – „Zo slávy olivy“, ktoré mu prorok sv. Malachiáš pridelil veľký výkričník: Edita Steinová s povolením svojho duchovného vodcu - benediktína vstúpila v roku 1933 do kláštora v nemeckom meste Kolíne nad Rýnom. Stala sa rehoľnou sestrou - karmelitánkou a prijala meno Terézia Benedikta z Kríža. Pápež Ján Pavol II. v roku 1987 v Kolíne nad Rýnom vyhlásil Teréziu Benediktu z Kríža za blahoslavenú. A nebol to pápež „De gloria olivae“ nemeckého pôvodu, ktorý si naplánoval svoju prvú cestu mimo Talianska práve do nemeckého mesta Kolína nad Rýnom! On sám to potvrdil týmito slovami: "Po prvý raz po mojej voľbe na Petrov stolec stojím na zemi mojej rodnej krajiny Nemecka, plný radosti, a nemôžem inak, ako zopakovať slová, ktoré som povedal v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas: považujem to za láskyplný prejav Božej prozreteľnosti, ktorá - pretože to som nebol ja - umožnila, že moja prvá návšteva mimo Talianska ma priviedla práve do rodnej krajiny, sem do Kolína (pozn. na Svetové dni mládeže)." - A to tiež nie je náhoda, že pápež Benedikt XVI. v meste, ktoré je tak hlboko späté s mučeníčkou sv. Teréziou Benediktou z Kríža v Kolíne nad Rýnom ako druhý pápež v histórii ( prvý bol pápež Ján Pavol II. ) navštívil židovskú synagógu v deň umučenia našej svätej Hlavy t.j. v piatok v 33. týždni od začiatku roka 2005 a hovoril v nej o prenasledovaní "olivy" a jej miliónoch obetí (medzi nimi bola aj slávna "olivová ratolesť" sv. Terézia Benedikta z Kríža, ktorej spomienku slávila sv. Katolícka Cirkev v 32. týždni roku 2005 ) a „misteriu iniquitatis“ – „tajomstve neprávosti“!


Radosť z neho však nebude trvať dlho. Malachiáš vo svojej práci nehovorí, koľko času bude vládnuť predposledný pápež, ale s jeho námestníkom, ktorého Malachiáš menuje po mene čaká svet katastrofa. Na pápežský stolec zasadne Peter Rímsky alebo Peter II (prvým ako je známe bol apoštol Peter, žiak Ježiša Krista, ktorý ustanovil inštitút pápeža).
V tomto prípade posledného pápeža porušuje Malachiáš svoj zvyk v charakteristike pápežov a nielen že ho menuje menom, ale venuje mu vo svojej práci celý odstavec, kde sa hovorí: "„Počas posledného Prenasledovania svätej rímskej Cirkvi bude sedieť na pápežskom stolci Peter Rímsky, ktorý bude kŕmiť ovce uprostred mnohých protivenstiev, ktoré keď pominú, mesto siedmych pahorkov bude úplne zničené a strašný Sudca bude súdiť ľud." Mnohí z tohto dedukujú na koniec sveta, tým viac, že symbolika Malachiáša pripomína symboliku "Otvorenia" Jána Blahoslaveného (Zjevení sv. Jana, Apokalypsa). Niektorí ďalší odborníci hovoria, že svojim proroctvom Ír chce povedať, že inštitúcia pápeža bude skôr či neskôr už vyčerpaný. Keď posledný predstaviteľ pápežstva uvrhne Rím do biedy a smútku, ľudia pochopia, že treba urobiť radikálne zmeny v katolíckej cirkvi a tá sa bude radikálne reformovať.
Ako to vlastne bude ukáže až čas.

Žiadne komentáre: