Vybraté posolstvá

Stráž všetko čo ti dávam

29. júna 1994, Ottawa

Si moja Spása.

Som tvoja Spása, dieťa! a ty, ty si Moja adoptovaná! Tak sa o Mňa opri!

- vo svojej slabosti dedíš Moju Silu
- vo svojej poddajnosti dedíš Moju Vôľu
- v úplnom umŕtvení seba samej sa stávaš dedičkou Môjho Obrazu
- vo svojej chudobe dedíš to, čo múdri hľadajú, ale nikdy nemôžu zdediť, ty dedíš Moju Múdrosť.

Nevymieňaj svoje dary za nič na tomto svete - stráž ich ako poklad, pokým pre teba neprídem. Ako ženích, ktorý nesie cez prah svoju nevestu, Ja tiež, v tejto hodine, ťa pozdvihnem, Moja milovaná, aby si vstúpila do Mojej Slávy... preto opatruj starostlivo všetko, čo som ti dal a nepočúvaj tých, ktorí ti krivdia. Moja prevzácna... Zajatkyňa-Mojej-Lásky naveky - si šťastná, že si takto so Mňou?

Som nehodná - čo môžem odpovedať?
Ty vieš, Pane, Ty vieš, ako som šťastná.

Poď, my, nás?

Áno! Vždy, my, nás.

Veleb Moje Meno stále

21. februára 1995, Dhaka

Pokoj tvojmu srdcu. Vassula - Môjho - Svätého - Srdca, Kvetina - Môjho - Utrpenia, Ratolesť - Môjho - Otca, chcem ťa mať dokonalú.

Pane,
kde môžem nájsť slová,
ktoré by postačili ku Tvojej oslave?
Poctil si moju úbohosť Svojou úžasnou,
úctu-vzbudzujúcou Prítomnosťou.
Od tej doby žiadna úloha nebola pre mňa ťažká,
s Tvojou Prítomnosťou
sa všetko stalo ľahkým a radostným.

Naučil si ma,
že vo Svojej pravej ruke držíš víťazstvo
a že smrť bola pohltená životom.
Ó Spasiteľu, tak dychtivý zachraňovať a upevňovať,
Tvoja láskavosť ma navštívila v noci, v noci môjho srdca,
aby slávnostným spevom vzkriesila mŕtvolu.

Vložil si celé Svoje Srdce
do Svojej Piesne Lásky k nám všetkým
a urobil si zo mňa harfu pred Svojím oltárom...

Nech znie táto hudba pre nášho Kráľa,
nech znie!
Nech sa hudba rozletí do všetkých končín zeme
a rozochveje každú strž,
každú horu, každé údolie!

Veleb Moje Meno stále, ako teraz! nech sa raduje tvoja jediná Láska.

Vassula, posilni Moju Cirkev a Ja posilním tvoju vieru a dušu. Každá maličkosť, ktorú Mi dávaš, sa Mi páči, čím viac Mi dávaš, tým viac Ma to teší! Môj Otec ťa nikdy neopustí, vždy ťa príde zachrániť. 1 Som vždy s tebou.

Nezabúdaj, že som prach
a že zmiznem jediným zaviatím vetra.
Vody z Tvojej Hrude
sa hrnú cez hory a do údolí ²
dávaš vodu všetkým, čo žíznia,
a posielaš ma cez hory
ku všetkým národom volať:

Jedine od Boha prichádzajú víťazstvá a sila.
Nehrbte sa už žízňou, oživte svoju pamäť
a vzchopte sa, vy všetci, čo žijete v prachu,
pretože Rosa už pre vás nie je nedostupná.
Zabudli ste, kto vás stvoril,
ale ak budete piť, vaša pamäť sa obnoví! ³

"Oh, poďte k vodám, vy všetci, čo žíznite,
i ten, čo nemá peniaze, poďte!..." ⁴

A Ja poviem: počúvajte a vaša duša bude žiť...

A teraz, môj Spasiteľu,
ktorý si jediným zmyslom môjho života,
odpusť moju úbohosť a moje chyby.

Milovaná, i tak ťa milujem.

Rozožeň hmlu okolo mňa,
Nevyčerpateľný Poklad,
Trikrát Svätý, Hviezda mojej Noci,
Nádoba mojej duše,
Stĺp planúceho Ohňa,
nenechávaj ma uväznenú v temnote.
Dunením hromu ⁵ oživ moju dušu
a daj mi poučenie a nápravu.

Moja spoločnosť a Moje priateľstvo ťa proste povedú - vezmi Ma za Ruku a spolu budeme pokračovať po ceste, ktorú som pre teba pripravil, aby som ťa priviedol k dokonalosti

1 Taktiež už som si toho všimla. Boh Otec pribehne prvý, aby ma potešil. Jedného dňa, za veľmi ťažkého prenasledovania, som na kolenách volala k Ježišovi o pomoc, napísala som svoj nárek, používajúc svojej charismy a namiesto Ježišovej odpovede ku mne pribehol Boh Otec a tešil ma a sľúbil, že na druhý deň 'to bude v poriadku'. Stalo sa, ako povedal. - Viem, že Otec má pre mňa slabosť, ale ja pre Neho taktiež.
2 vyliatie Svätého Ducha
3 Ježiš mi Svojím Duchom pomohol napísať, čo som napísala
4 Iz 55,1
5 Boží Hlas je ako rachot hromu - Jan 12,28-29