Ukrižovanie
9.novembra 1986
Pokoj buď s tebou! Som tu. Som Ježiš Kristus. Som pred tebou. Som tvoj učiteť a milujem ťa. Zlo je porazené Mojou vlastnou obeťou. Nezaspávaj, lebo som blízko teba. Som Zjavenie. Mám novinky, o ktorých sa bude hovoriť. Hovor so Mňou o Mojom Ukrižovaní Vassula.
Čo mám povedať? Mám Ťa pozorovať pred alebo počas Tvojho Ukrižovania?
Pred.
Ježiš mi ukázal obraz Svojho bičovania.
Keď Ma zbičovali, pľuli na Mňa. Dostal som viac prudkých úderov do Hlavy, takže som bol úplne omráčený. Kopali Ma do žalúdku, čo mi vyrazilo dych, takže som v bolestiach padal na zem. Urobili si zo Mňa hračku pre svoje obveselenie tým, že Ma po rade‚ jeden za druhým kopali. Už som nebol k poznaniu. Moje telo bolo zničené. Moje Srdce taktiež. Moje celé telo bolo rozodrané. Jeden z nich sa Ma chopil a vliekol Ma, pretože už som nebol schopný stáť na nohách. Potom Mi obliekli nejaké rúcho. Vláčili Ma dopredu. Dávali Mi ďalšie rany, i do tváre. Zlomili mi pritom nosnú kosť 1 a trýznili Ma. Počul som ich kliatby, Moja dcéra. Aká strašná nenávisť a koľko urážok vychádzalo z ich úst a plnilo Pohár až po okraj! Počul som, ako hovoria: "Kde sú teraz zhromaždení Tvoji priatelia, keď ich kráľ je u nás? Sú všetci židia tak neverní, ako títo? Pozrite sa na svojho kráľa?" Potom Ma korunovali korunou zpletenou z tŕnia, Moja dcéra. "Kde sú židia‚ aby Ťa pozdravili? SI predsa kráľ. Alebo nie si? Môžeš napodobniť nejakého kráľa? SMEJ SA! Neplač! Si kráľ, že? Tak konaj ako kráľ!"
Potom spútali Moje nohy a nariadili Mi, aby som išiel na to miesto, kde bol Môj Kríž. Dcéra, vôbec som tam nemohol dôjsť, pretože spútali Moje nohy. Preto Ma hodili na zem a za vlasy Ma vliekli až k Môjmu Krížu. Bolesť bola neznesiteľná. Odtrhávali sa kúsky Môjho tela, rozbitého bičovaním. Uvoľnili Mi putá na rukách a kopali Ma, aby som vstal a vzal na ramená Svoje bremeno. Nevedel som kde je Kríž, pretože tŕne vrazené do Hlavy Mi plnili Oči krvou, ktorá Mi stekala po Tvári. Potom na Mňa sami naložili Kríž a postrčili Ma smerom k bráne.
Ó, moja dcéra, ako hrozne ťažký bol Moj Kríž, ktorý som musel niesť! Poháňaný zozadu bičom tápal som v temnote dopredu ku bráne. Snažil som sa dívať na cestu cez Krv, ktorá Ma pálila v Očiach. Tu som ucítil, že niekto osušil Moju Tvár. Boli to ženy, ktoré so strachom vystúpili z rady, aby očistili Moju zneuctenú Tvár. Počul som ich plakať a nariekať. Vnímal som to a povedal som: "Buďte požehnané. Moja Krv zmyje všetky hriechy ľudstva. Hľaďte, Moje dcéry, nadišla doba vašej spásy." S námahou som sa napriamil. Dav bol ako pustený z reťazov. Nevidel som okolo žiadneho priateľa, nebol tu nikto, kto by Ma potešil. Zdalo sa, že Môj smrteľný zápas pokračuje a Ja som spadol na zem. Zo strachu, aby som nezomrel pred Ukrižovaním, nariadili vojaci jednému mužovi, volal sa Šimon, aby niesol Môj Kríž. Moja dcéra, to nebol prejav dobroty alebo súcitu, chceli Ma uchovať živého, aby Ma mohli ukrižovať...
Keď sme prišli na kopec, zrazili Ma k zemi. Rvali Mi šaty z tela a nechali Ma nahého pre pobavenie všetkých prítomných. Moje rany sa znova otvorili a krv tiekla na zem.
Vojaci Mi podali víno zmiešané so žlčou. Odmietol som to, mal som už hlboko vnútri horkosť, ktorou Ma napojili Moji nepriatelia...
Najskôr Mi rýchlo prebodli Zápästie a keď Moje klince pribili na kríž, rvali Moje zničené Telo a násilím Mi prevŕtali Nohy. Moja dcéra, Moja dcéra, aká to bolesť! Aký smrteľný zápas! Aká trýzeň pre Moju Dušu! Opustený Svojími milovanými, zapretý Petrom, na ktorom som založil Svoju Cirkev, zapretý od ďalších priateľov, ponechaný sám, vydaný nepriateľom. Plakal som. Moja Duša bola plná bolesti...
Vojaci vztýčili Môj Kríž a postavili ho do pripravenej diery. Pozoroval som hemženie pred krížom, na ktorom som visel. I keď to bolo namáhavé dívať sa opuchnutými Očami, díval som sa na ľudí. Nevidel som žiadneho priateľa medzi tými, čo sa Mi posmievali. Nebol tu nikto, aby Ma potešil. "Môj Bože. Môj Bože! Prečo si Ma opustil?" Opustený všetkými tými, ktorí Ma milovali...
Môj pohľad spočinul na Mojej Matke. Pohľadel som na Ňu a Naše Srdcia hovorili: "Darujem ti Svoje milované deti, aby boli i tvojími deťmi. Máš byť ich Matkou." Všetko sa splnilo, spása bola blízko. Videl som nebo otvorené a všetci anjeli tam stáli a mlčali. "Otče, do Tvojích Rúk vkladám Svojho Ducha. Som teraz s Tebou."
Ja, Ježiš Kristus, som ti diktoval Svoj smrteľný zápas. Nes Môj Kríž, Vassula, nes ho pre Mňa.
Môj Kríž snažne prosí o Pokoj a Lásku. Budem ti ukazovať Cestu, pretože ťa milujem. Moja dcéra.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára