Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí
Fatimské posolstvo Matky Božej je plné nežnej materinskej lásky k nám, ktorú máme veľkodušne s láskou opätovať. Je aktuálne pre naše časy, ale aj pre budúce pokolenia. Cirkev sa vyjadrila k týmto zjaveniam Matky Božej 13.10.1930, keď o. biskup vyhlásil za hodné dôvery videnia, ktoré mali deti, a úradne povolil kult fatimskej Panny Márie. Vo Fatime Boh zasahuje skrze Pannu Máriu použijúc tri malé, nevzdelané deti, ktoré nevedia ani čítať, ani písať. Naviac vekom sú veľmi mladučké, 10 ročná Lucia, 9 ročný František a 7 ročná Hyacintka. Tieto deti nám svedčia, že svätosť života možno pestovať už od najútlejšieho veku a v každom životnom postavení.
Zjavenie anjela
V roku 1915 Lucia, ktorá mala vtedy iba 8 rokov, pásla ovce so svojimi kamarátkami na pozemku, ktorý patril ich rodine v Cabeco, kde zažili mimoriadnu udalosť - zjavil sa im anjel. Videli ho ako niečo priesvitné, čo sa vznáša vo vzduchu. Deti nevedeli, čo to je. Lucia o tom mlčala, ale jej kamarátky to rozniesli po dedine. A tak Lucia sa vzdala spoločnosti ostatných dievčat a išla pásť ovečky so svojou sesternicou Hyacintkou a bratrancom Františkom. V roku 1916 sa im opäť zjavil anjel ako pekný mladík, priesvitný ako krištáľ, a prihovára sa deťom: "Čo robíte, modlite sa, Boh má s vami veľmi veľké plány, modlite sa so mnou." Naučil ich modlitbu, ktorou sa vzdáva veľká úcta Ježišovi Kristovi v Eucharistii: "Ó, môj Bože, verím v teba, dúfam v teba, klaniam sa ti a milujem ťa. Odpusť tým, ktorý neveria v teba, nemilujú ťa, neklaňajú sa ti a nedúfajú v teba." Anjel žiadal, aby sa deti modlili ako zadosťučinenie za tých, ktorí Boha prítomného v Eucharistii urážajú.
Deti mali ešte jedno zjavenie anjela, kedy im hovoril: "Najsvätejšie Srdcia Pána Ježiša a Panny Márie majú s vami veľký plán milosrdenstva. Preto neustále obetujte Najvyššiemu svoje úmysly a obety." Majú s vami veľký plán. Deti tomu veľmi nerozumeli, preto sa pýtali, aké obety majú prinášať. Po tomto zjavení anjela sa začali modliť, pripravovať sa na ten veľký plán, aj keď netušili, aký plán má s nimi Boh. Boh vstupuje do dejín svojím plánom milosrdenstva a práve skrze Pannu Máriu.
Zjavenie Panny Márie 13. mája 1917 Deti mali ešte jedno zjavenie anjela, kedy im hovoril: "Najsvätejšie Srdcia Pána Ježiša a Panny Márie majú s vami veľký plán milosrdenstva. Preto neustále obetujte Najvyššiemu svoje úmysly a obety." Majú s vami veľký plán. Deti tomu veľmi nerozumeli, preto sa pýtali, aké obety majú prinášať. Po tomto zjavení anjela sa začali modliť, pripravovať sa na ten veľký plán, aj keď netušili, aký plán má s nimi Boh. Boh vstupuje do dejín svojím plánom milosrdenstva a práve skrze Pannu Máriu.
13. mája 1917, bola nedeľa, deti opäť išli pásť svoje ovečky do Cova da Iria a okolo jednej hodiny popoludní nad malým dubom sa im zjavuje Panna Mária. Prichádza v jemnom jase, oblečená v bielom a skveje sa ako slnko. Lucia ako prvá naberá odvahu a hovorí: "Kto ste, Pani, a odkiaľ prichádzate?" A Panna Mária jej hovorí: "Prichádzam z neba." A Luciina prvá otázka znela: "Prídem aj ja do neba?" A Panna Mária jej odpovedá: "Áno, prídeš aj ty do neba." "A Hyacintka?" "Áno, aj ona." "A František?" "Príde aj on, ale musí sa veľa modliť." Lucia sa ďalej pýta: "A čo od nás chcete?" A ona jej odpovedá: "Chcem, aby ste vždy 13. prichádzali na toto miesto, šesť mesiacov po sebe. Potom vám poviem, čo chcem. A chcem, aby ste sa veľa modlili."
Boh ponúka ľuďom pomoc skrze Pannu Máriu do boja, ktorý satan vypovedal tomuto svetu. "Chcem, aby ste sa veľa modlili, chcem, aby ste sa modlili svätý ruženec." Panna Mária konkretizuje, čo má byť tou zbraňou v tomto boji.
Keď sa zjavenie skončilo a deti prišli domov, Lucia mala z toho veľké problémy. Jej mama nechce prijať takúto správu, aby jej dcéra mala nejaké videnie, má z toho hrôzu, strach. Lucia pre tieto zjavenia veľmi trpí.
Boh ponúka ľuďom pomoc skrze Pannu Máriu do boja, ktorý satan vypovedal tomuto svetu. "Chcem, aby ste sa veľa modlili, chcem, aby ste sa modlili svätý ruženec." Panna Mária konkretizuje, čo má byť tou zbraňou v tomto boji.
Keď sa zjavenie skončilo a deti prišli domov, Lucia mala z toho veľké problémy. Jej mama nechce prijať takúto správu, aby jej dcéra mala nejaké videnie, má z toho hrôzu, strach. Lucia pre tieto zjavenia veľmi trpí.
Zjavenie 13. júna
Deti Panne Márii prisľúbili, že prídu tam aj trinásteho v nasledujúci mesiac. Preto 13. júna deti sa vyberajú na to miesto, kde mali prvé zjavenie. Okolo poludnia sa situácia zopakuje. Objaví sa blesk a žiara. V tejto žiare prichádza na obláčiku Panna Mária. Lucia sa s ňou opäť rozpráva. Pýta sa: "Čo chcete od nás, Pani, prečo prichádzate?" A Panna Mária im opäť hovorí: "Chcem, aby ste prišli tu aj 13. na budúci mesiac, aby ste sa modlili ruženec každý deň a aby ste sa naučili čítať. Potom vám poviem, čo od vás chcem." Panna Mária sa predstavuje ako Matka. Žiada bežnú vec od detí, aby sa naučili čítať a písať. V tých časoch to nebolo také bežné ako dnes, že každé dieťa sa musí povinne naučiť čítať a písať. Lucia s Pannou Máriou rozprávala dlhšie. Panna Mária videla jej problémy, pýtala sa jej: "Lucia, veľmi trpíš?" A Lucia jej odpovedala: "Áno, veľmi trpím, nikto mi nechce veriť, že sa tu zjavujete, nemohli by ste urobiť nejaký zázrak a dokázať ľuďom, že si nevymýšľame?" Panna Mária dala Lucii nádej a povedala jej: "Áno, urobím zázrak, potvrdím pravosť týchto zjavení, ale až 13. októbra. Všetko to, čo trpíš, všetko obetuj za obrátenie hriešnikov, lebo veľmi veľa duší v týchto časoch prichádza do zatratenia, do pekla. Lebo niet nikoho, kto by sa za nich modlil. Preto Vás prosím, veľa sa modlite najmä svätý ruženec a prinášajte obety za hriešnikov." Hyacintka a Lucia Pannu Máriu vidia aj počujú, František ju iba vidí, ale nepočuje. Panna Mária jej hovorí: "Musí sa veľa modliť a bude počuť aj on."
Po tomto zjavení deti berú vážne slová Panny Márie, sú nadchnutí zachraňovať duše a začínajú sa veľa modliť a prinášať obety. Žili veľmi chudobne a jedlo, mali veľmi skromné. So sebou si nosili iba suchý chlieb, ale aj ten prestávajú jesť a dávajú ho ovečkám. Toto všetko chcú obetovať za hriešnikov. Okolo pása nosia povraz a utrpenie, ktoré im povraz spôsobuje, obetujú za obrátenie hriešnikov.
Po tomto zjavení deti berú vážne slová Panny Márie, sú nadchnutí zachraňovať duše a začínajú sa veľa modliť a prinášať obety. Žili veľmi chudobne a jedlo, mali veľmi skromné. So sebou si nosili iba suchý chlieb, ale aj ten prestávajú jesť a dávajú ho ovečkám. Toto všetko chcú obetovať za hriešnikov. Okolo pása nosia povraz a utrpenie, ktoré im povraz spôsobuje, obetujú za obrátenie hriešnikov.
Zjavenie 13. júla
13. júla 1917 si Panna Mária žiadala, aby deti opäť prišli do Cova da Iria. Lucia začína prežívať zápas, útoky zo strany mamy, útoky zo strany kňaza, výsmech dedinčanov, pochybnosť, že tieto zjavenia môžu byť dielom satana, to všetko tak na ňu doľahlo, že Lucia sa rozhodla 13. júla do Cova da Iria neísť. František a Hyacintka jej dohovárajú, veď to sľúbili a oni sú ešte maličkí, sami tam ísť nemôžu. Ale Lucia im oznámila deň predtým, že nepôjde. V nasledujúci deň. 13. júla sa Lucia ráno zobudí a ako Lucia sama hovorí: "Bola to zvláštna sila, milosť, v jednom okamihu akoby ma pobadala neznáma sila, utekala som pre Hyacintku a Františka a vravela, že musíme ísť do Cova da Iria." Nakoniec tam išli všetci traja. Zlý duch na Luciu poriadne útočil, pretože 13. júl v týchto zjaveniach bol veľmi dôležitý. Okolo jednej hodiny popoludní sa opakuje situácia z predchádzajúcich mesiacov. Panna Mária prichádza v neobyčajnom svetle a v žiare, oblečená v bielom. Lucia sa jej pýta, čo od nich chce. A Panna Mária im odpovedala, že chce, aby aj na nasledujúci mesiac 13.8. prišli. "Chcem, aby ste sa veľa modlili." Vtedy sa im predstavila ako Ružencová Panna Mária.
13. júla im Panna Mária dáva tajomstvo o udalostiach, ktoré čakajú tento svet. Toto je rozdelené do troch častí: prvá a druhá časť boli zverejnené krátko po týchto zjaveniach, tretia časť bola zverejnená až v roku 2000. Čo vlastne Panna Mária deťom hovorí?
13. júla im Panna Mária dáva tajomstvo o udalostiach, ktoré čakajú tento svet. Toto je rozdelené do troch častí: prvá a druhá časť boli zverejnené krátko po týchto zjaveniach, tretia časť bola zverejnená až v roku 2000. Čo vlastne Panna Mária deťom hovorí?
V prvej časti tajomstva ukazuje deťom peklo
Lucia to popisuje takto: "Panna Mária roztiahla ruky a z jej prstov vytryskla žiara, ktorá akoby prerazila hlbiny zeme. Zdalo sa, že odraz žiary prenikol do zeme a videli sme sťa more ohňa, diablov a duše, akoby boli priesvitným uhlím čiernej alebo bronzovej farby, ale s ľudským výzorom. Duše sa v tomto požiari vznášali, dvíhané do výšky s plameňmi, ktoré ale potom znovu padali na všetky strany, podobné iskrám vo veľkých požiaroch. Boli bez váhy a rovnováhy. Krik, stonanie od bolesti, zúfalstvo spôsobovali hrôzu a trasenie. Pod vplyvom tohoto videnia som zúfalo vykríkla. Počuli to všetci okolostojaci. Diabli sa rozlišovali tým, že mali hrozné a škaredé črty strašných a neznámych zvierat. Ale boli priesvitní, ako to rozžeravené uhlie. Boli sme takí prestrašení, že sme dvihli oči k Panne Márii a prosili o pomoc. Vtedy nám Panna Mária povedala: Videli ste peklo, kam idú duše úbohých hriešnikov. Na ich záchranu chce Boh ustanoviť vo svete úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Ak ľudia urobia, čo vám poviem, mnohé duše sa zachránia a nastane pokoj. Ale ak ľudia neprestanú Boha urážať, ešte za pontifikátu pápeža Pia XI. príde hrozná vojna, bude prenasledovanie cirkvi, svätého Otca, mnohí spravodliví budú trpieť. Potom prídem a požiadam o zasvätenie Ruska a o zadosťučinenie a zmierne pobožnosti v prvé soboty v mesiaci."
Druhá časť tajomstva hovorí o Rusku..
"Rusko rozšíri strašné bludy do celého sveta, mnohí spravodliví budú prenasledovaní. Mnohí dobrí ľudia budú mučení, mnohí kňazi a biskupi budú väznení. Budú to veľmi ťažké časy. Ale nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí!" - prísľub, ktorý dala Panna Mária 13. júla 1917. Je to kľúč k udalostiam, ktoré prežívame. "Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí! Svätý Otec mi zasvätí Rusko, ono sa obráti a vo svete nastanú dni pokoja. V Portugalsku sa zachová čistá viera."
Tretia časť tajomstva bola na žiadosť Panny Márie zachovaná v tajnosti.
Na konci tohto tretieho zjavenia Panna Mária naučila deti modlitbu, ktorá sa modlí po každom desiatku sv. ruženca: Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo. Je to fatimská modlitba, ktorá bola pridaná ako odprosujúca modlitba za hriešnikov. Panna Mária vo Fatime si želá modliť sa svätý ruženec, veď sa predstavila ako Kráľovná Posvätného ruženca.
Zjavenie 13. júla sa skončilo a Panna Mária opäť ich prosí, aby nasledujúci mesiac trinásteho prišli do Covy da Iria.
Zjavenie 13. júla sa skončilo a Panna Mária opäť ich prosí, aby nasledujúci mesiac trinásteho prišli do Covy da Iria.
Zjavenie 19. augusta
13. augusta deti prichádzajú do Cova da Iria, ale spolu s nimi tam prichádza aj množstvo ľudí. Zjavenia Panny Márie veľmi dráždili slobodomurárov. Starosta krajského mesta Vila Nova de Qurém prichádza 13. augusta do Fatimy na faru za pánom farárom a žiadal si predvolať deti. Miestny farár dal deti priviesť na faru a starosta ich zobral do auta a odvádza do svojej vily, do krajského mesta. Tam deti vypočúva, trápi ich a zastrašuje ich, žiada aby odvolali zjavenia, aby pripustili, že klamali. Hyacintke hovorí, že ak toto všetko neodvolá, má tam kotol s vriacim olejom a v tom oleji ju uvarí. Nakoniec do svojej vily zavolá psychiatra a deti necháva vyšetriť. Psychiater mal za úlohu vyhlásiť, že deti majú halucinácie a že sú psychicky choré. Psychiater ich vyšetril a zistil, že deti sú úplne v poriadku. Šudia prichádzajú do Cova da Iria. Okolo poludnia všetci uvideli žiaru, v ktorej Panna Mária prichádza, ale deti neprišli. Šudia nevedeli, čo sa stalo. Lenže neskôr niekto v zástupe vykríkne, že starosta deti uväznil. A tak sa dvíha vlna odporu voči starostovi. Starosta musí deti vrátiť naspäť do Fatimy. Deti prichádzajú so svojimi ovečkami na pašu. Keďže sa deti 13. augusta na zjavenie nemohli dostaviť, zjavenie majú až 19. augusta. Panna Mária im znovu opakuje, že si želá, aby do Cova da Iria prišli aj na ďalší mesiac 13. septembra a 13. októbra. A tu im aj sľubuje, že v októbri urobí zázrak. Žiadala ich, aby sa veľa modlili a prinášali obety za hriešnikov. Šudia sa začali na deti obracať s rôznymi prosbami, aby ich predkladali Panne Márii. Lucia všetky prosby odovzdáva Panne Márii. Panna Mária im hovorí, že niektorých uzdraví, ale niektorí ostanú tak ako sú, so svojou chorobou, so svojím utrpením, pretože to pre spásu ich duše je oveľa lepšie.
Zjavenie 13. septembra
13. septembra Panna Mária prichádza do Cova da Iria. Prichádzajú tam aj deti a spolu s nimi aj veľmi veľký zástup ľudí. Lucia sa jej opäť pýta, čo si od nich žiada. Panna Mária jej hovorí, že chce, aby pokračovali v modlitbe svätého ruženca tak, ako začali. Hovorí im, že príde ako Panna Mária Karmelská, príde ešte aj so sv. Jozefom a s Ježiškom. Vtedy ich Panna Mária pochváli a povie im, že Boh je s ich modlitbami a obetami spokojný. Nechce, aby deti s tými povrazmi spávali, je to príliš veľká obeta. Toto už od nich nechce.
Môže byť aj s nami Boh spokojný v týchto časoch? Asi toto by sme teraz nepočuli od Panny Márie. Tieto malé deti mali viac otvorené srdcia pre obetu, pre modlitbu, pre záchranu hriešnikov. Určite boli pohnuté videním pekla. Boli ochotné urobiť všetko, aby zachraňovali duše úbohých hriešnikov.
Môže byť aj s nami Boh spokojný v týchto časoch? Asi toto by sme teraz nepočuli od Panny Márie. Tieto malé deti mali viac otvorené srdcia pre obetu, pre modlitbu, pre záchranu hriešnikov. Určite boli pohnuté videním pekla. Boli ochotné urobiť všetko, aby zachraňovali duše úbohých hriešnikov.
Zjavenie 13. októbra
13. októbra 1917 sa do Fatimy chystá veľmi veľké množstvo ľudí, pretože na tento deň je prisľúbený zázrak. Lucia o tomto zázraku hovorila, že Panna Mária potvrdí pravosť zjavení. Lucia to doma nemá ľahké. Jej mama je plná strachu, že Lucia ľudí podviedla. Bojí sa, že sa nič nestane, že jej dcéra ostane klamárkou, celá ich rodina utrpí na dobrom mene, ktoré má.
Podľa štatistiky 13. októbra do Cova da Iria prišlo asi 70 000 ľudí. Počasie tiež nebolo dobré, vonku pršalo, bola zima, fúkal strašný vietor. Šudia, ktorí od skorého rána prichádzali do Cova da Iria, borili sa v blate a boli celí premočení. Keďže fúkal vietor, nepomohli im ani dáždniky. Od rána sa tam modlili a čakali na to, čo Boh vykoná skrze Pannu Máriu, čo sa vlastne udeje. Do Cova da Iria prichádzajú aj mnohí slobodomurári, ktorí chcú toto všetko zosmiešniť, uviesť v masmédiách, akí luhári sú kresťania. Pre nich tá chvíľa čakania bola veľmi dlhá. Okolo poludnia prichádzajú do Cova da Iria aj deti. Majú veľký problém sa tam dostať cez tie davy ľudí. Chlapi im pomáhajú, aby sa dostali k dubu, kde po minulé mesiace sa im Panna Mária zjavovala.
Okolo poludnia v žiare a v blesku prichádza Panna Mária, zjavuje sa im nad nízkym dubom, ktorý už je celý zničený, pretože ľudia ho už obtrhali. Lucia sa jej opäť pýta, čo si od nich žiada. Ona si žiada, aby na tom mieste postavili kaplnku na jej počesť, pretože je Ružencová Panna Mária. Chce, aby sa každý deň modlili sv. ruženec. Keďže v tom čase bola prvá svetová vojna, Lucia sa jej pýta, či sa skoro skončí táto vojna. Panna Mária im hovorí, že áno, skončí sa skoro a vojaci sa vrátia domov. Lucia s Matkou Božou rozpráva aj o bežných veciach. Lenže potom sa stáva jedna zvláštna vec. Slnko predtým bolo zakryté mrakmi, husto pršalo. Tesne pred tým, ako malo začať zjavenie, dážď ustáva, mraky akoby sa začali od seba vzdiaľovať a v malej štrbine sa začína ukazovať Slnko. Panna Mária roztvorila ruky, z jej rúk opäť vyšla žiara a Lucia nevediac prečo, ani nehľadela na slnko, ona skôr hľadela na hruď Panny Márie, zrazu vykríkla: " Pozrite na Slnko!"
A vtedy sa stal zázrak nazývaný aj ako Tanec Slnka. Slnko bolo úplne jasné, začalo sa točiť a menilo rôzne farby. Farebné lúče padali na ľudí, takže aj ľudia sa navzájom videli farebne. Začalo veľmi silne rotovať a v tej rotácii, akoby padalo na zem. Bolo hrozné. Všetci si mysleli, že sa blíži koniec sveta. Šudia od hrôzy a strachu kričali. Padali do blata, modlili sa a prosili o odpustenie hriechov. Zázrak Slnka trval asi 10 minút. Zjavenie sa však ešte neskončilo. Keď sa deti pozreli do Slnka, v popredí Slnka uvideli Pannu Máriu, malého Ježiška a sv. Jozefa. Panna Mária sa im tam zjavuje so Sv. Rodinou. To bolo jedno zjavenie. Potom toto zmizlo a Panna Mária sa im potom zjavila ako Karmelská Panna Mária. Lucia to spoznala podľa jej šiat. Keď toto zmizlo, tak potom sa im Panna Mária zjavila ešte ako Sedembolestná Panna Mária. Lucia vravela, že spoznávala v duchu, nepovedala jej to Panna Mária, že aj keď prichádza v rôznych podobách, vždy si želá jedno a to isté ako Matka, aby nám pomohla kráčať cestou svätosti, aby nám ukázala cestu.
Prítomnosť Sv. Rodiny v zjavení chápala ako naliehavú výzvu k svätosti rodín, aby sme upriamili svoj pohľad na nazaretskú Rodinu a nasledovali ju pri tomto putovaní do neba. V zjavení Karmelskej Panny Márie v rehoľnom rúchu vidí výzvu k dokonalosti v zasvätenom živote, a zjavenie Bolestnej Márie vidí ako výzvu k dokonalosti kresťanského života, tým nám chce vyjadriť hodnotu utrpenia a obety z lásky. Tento zázrak potvrdil pravosť zjavení vo Fatime. Celé posolstvo fatimskej Panny Márie musíme chápať vo svetle materinskej lásky. Či môže matka mlčať, keď sú podkopávané základy našej spásy?
Zjavenie 13. októbra sa skončilo, ale zjavenia sa týmto nekončia. Panna Mária 13. júla Lucii povedala, že príde a požiada o zasvätenie Ruska a požiada o odprosujúce zmierne pobožnosti v prvé soboty mesiaca.
13. októbra sa zjavenia vo Fatime končia a 25. októbra sa začína veľká októbrová socialistická revolúcia, to, o čom Panna Mária v júli deťom hovorila. Rusko začína rozširovať svoje bludy do celého sveta. Všetko to začína v Rusku v strašnej sile a moci. Stalin likvidoval cirkev, kňazov, kostoly. Roky po októbrovej revolúcii to boli roky mučeníctva v Rusku. Preto Panna Mária povedala, že príde a požiada Sv. otca o zasvätenie Ruska. Povedala: "Ak sa ľudia neobrátia a neprestanú urážať Boha, príde iná vojna, horšia ako táto prvá." Prvá svetová vojna skončila a za ňou prišla ešte horšia, druhá svetová vojna.
Podľa štatistiky 13. októbra do Cova da Iria prišlo asi 70 000 ľudí. Počasie tiež nebolo dobré, vonku pršalo, bola zima, fúkal strašný vietor. Šudia, ktorí od skorého rána prichádzali do Cova da Iria, borili sa v blate a boli celí premočení. Keďže fúkal vietor, nepomohli im ani dáždniky. Od rána sa tam modlili a čakali na to, čo Boh vykoná skrze Pannu Máriu, čo sa vlastne udeje. Do Cova da Iria prichádzajú aj mnohí slobodomurári, ktorí chcú toto všetko zosmiešniť, uviesť v masmédiách, akí luhári sú kresťania. Pre nich tá chvíľa čakania bola veľmi dlhá. Okolo poludnia prichádzajú do Cova da Iria aj deti. Majú veľký problém sa tam dostať cez tie davy ľudí. Chlapi im pomáhajú, aby sa dostali k dubu, kde po minulé mesiace sa im Panna Mária zjavovala.
Okolo poludnia v žiare a v blesku prichádza Panna Mária, zjavuje sa im nad nízkym dubom, ktorý už je celý zničený, pretože ľudia ho už obtrhali. Lucia sa jej opäť pýta, čo si od nich žiada. Ona si žiada, aby na tom mieste postavili kaplnku na jej počesť, pretože je Ružencová Panna Mária. Chce, aby sa každý deň modlili sv. ruženec. Keďže v tom čase bola prvá svetová vojna, Lucia sa jej pýta, či sa skoro skončí táto vojna. Panna Mária im hovorí, že áno, skončí sa skoro a vojaci sa vrátia domov. Lucia s Matkou Božou rozpráva aj o bežných veciach. Lenže potom sa stáva jedna zvláštna vec. Slnko predtým bolo zakryté mrakmi, husto pršalo. Tesne pred tým, ako malo začať zjavenie, dážď ustáva, mraky akoby sa začali od seba vzdiaľovať a v malej štrbine sa začína ukazovať Slnko. Panna Mária roztvorila ruky, z jej rúk opäť vyšla žiara a Lucia nevediac prečo, ani nehľadela na slnko, ona skôr hľadela na hruď Panny Márie, zrazu vykríkla: " Pozrite na Slnko!"
A vtedy sa stal zázrak nazývaný aj ako Tanec Slnka. Slnko bolo úplne jasné, začalo sa točiť a menilo rôzne farby. Farebné lúče padali na ľudí, takže aj ľudia sa navzájom videli farebne. Začalo veľmi silne rotovať a v tej rotácii, akoby padalo na zem. Bolo hrozné. Všetci si mysleli, že sa blíži koniec sveta. Šudia od hrôzy a strachu kričali. Padali do blata, modlili sa a prosili o odpustenie hriechov. Zázrak Slnka trval asi 10 minút. Zjavenie sa však ešte neskončilo. Keď sa deti pozreli do Slnka, v popredí Slnka uvideli Pannu Máriu, malého Ježiška a sv. Jozefa. Panna Mária sa im tam zjavuje so Sv. Rodinou. To bolo jedno zjavenie. Potom toto zmizlo a Panna Mária sa im potom zjavila ako Karmelská Panna Mária. Lucia to spoznala podľa jej šiat. Keď toto zmizlo, tak potom sa im Panna Mária zjavila ešte ako Sedembolestná Panna Mária. Lucia vravela, že spoznávala v duchu, nepovedala jej to Panna Mária, že aj keď prichádza v rôznych podobách, vždy si želá jedno a to isté ako Matka, aby nám pomohla kráčať cestou svätosti, aby nám ukázala cestu.
Prítomnosť Sv. Rodiny v zjavení chápala ako naliehavú výzvu k svätosti rodín, aby sme upriamili svoj pohľad na nazaretskú Rodinu a nasledovali ju pri tomto putovaní do neba. V zjavení Karmelskej Panny Márie v rehoľnom rúchu vidí výzvu k dokonalosti v zasvätenom živote, a zjavenie Bolestnej Márie vidí ako výzvu k dokonalosti kresťanského života, tým nám chce vyjadriť hodnotu utrpenia a obety z lásky. Tento zázrak potvrdil pravosť zjavení vo Fatime. Celé posolstvo fatimskej Panny Márie musíme chápať vo svetle materinskej lásky. Či môže matka mlčať, keď sú podkopávané základy našej spásy?
Zjavenie 13. októbra sa skončilo, ale zjavenia sa týmto nekončia. Panna Mária 13. júla Lucii povedala, že príde a požiada o zasvätenie Ruska a požiada o odprosujúce zmierne pobožnosti v prvé soboty mesiaca.
13. októbra sa zjavenia vo Fatime končia a 25. októbra sa začína veľká októbrová socialistická revolúcia, to, o čom Panna Mária v júli deťom hovorila. Rusko začína rozširovať svoje bludy do celého sveta. Všetko to začína v Rusku v strašnej sile a moci. Stalin likvidoval cirkev, kňazov, kostoly. Roky po októbrovej revolúcii to boli roky mučeníctva v Rusku. Preto Panna Mária povedala, že príde a požiada Sv. otca o zasvätenie Ruska. Povedala: "Ak sa ľudia neobrátia a neprestanú urážať Boha, príde iná vojna, horšia ako táto prvá." Prvá svetová vojna skončila a za ňou prišla ešte horšia, druhá svetová vojna.
Ďalšie zjavenia
Po týchto pravidelných zjaveniach sa Panna Mária deťom zjavuje ešte niekoľkokrát. Jedno zjavenie mala ešte Hyacintka tesne pred svojou smrťou. Panna Mária Lucii povedala, že Hyacintku a Františka si zoberie veľmi skoro, ale ona na určitý čas ostane na tomto svete. Pán Ježiš si ňou chce poslúžiť, aby dala spoznať a milovať Pannu Máriu. "Pán Ježiš chce ustanoviť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Kto ju prijme, tomu sľubujem spásu a tieto duše budú drahé Bohu, budú ako kvety, ktorými ja sama okrášlim Jeho trón." "A to zostanem sama?" Panna Mária jej hovorí: "Nie, nebudeš sama, moje Nepoškvrnené Srdce bude tvojím útočišťom a istou ochranou, ktorá ťa privedie k Bohu."
V roku 1918 František ochorel. V Portugalsku vtedy zúrila chrípková epidémia a on na chrípku zomiera. Takisto aj Hyacintka ochorela. V roku 1919 má ešte zjavenie a Panna Mária jej v tomto zjavení presne povie dátum, kedy zomrie a povie jej ešte niečo, o čom sa tak málo hovorí v dnešných časoch a je to veľmi aktuálne na túto dobu: "Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. Osoby, ktoré slúžia Bohu, nemôžu byť otrokmi módy. V Cirkvi nieto miesta pre módu. Pán Boh je vždy ten istý. Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú to hriechy nečistoty. Lekári nemajú svetla, aby uzdravili chorých, lebo nemajú Božiu lásku. Kňazi musia byť čistí. Veľmi čistí. Neposlušnosť kňazov a rehoľníkov voči vlastným predstaveným a voči sv. Otcovi sa veľmi nepáči Pánu Ježišovi."
Určite nie náhodou počula Hyacintka od Panny Márie tieto slová, dnes sú zvlášť aktuálne, lebo vidíme, aká móda vládne svetom. Tí, ktorí sa obliekajú neslušne, dávajú podnet k hriechu, sú zodpovední nielen za vlastné hriechy, ale aj za hriechy iných, ktoré zapríčinili. Neslušná móda je diablovým úskokom a vidíme, že svet ju poslúcha, akoby to bol zákon. Do tejto siete diabol loví mnohé duše. Naše odevy musia chrániť oči a srdcia, aby sme sa nedali strhnúť pokušeniam tela a sveta.
V roku 1920 zomiera Hyacintka a Lucia zostáva sama. Ale tak ako jej to Panna Mária sľúbila, Jej Nepoškvrnené Srdce bude jej útočiskom a istou cestou, ktorá ju dovedie k Bohu.
V roku 1918 František ochorel. V Portugalsku vtedy zúrila chrípková epidémia a on na chrípku zomiera. Takisto aj Hyacintka ochorela. V roku 1919 má ešte zjavenie a Panna Mária jej v tomto zjavení presne povie dátum, kedy zomrie a povie jej ešte niečo, o čom sa tak málo hovorí v dnešných časoch a je to veľmi aktuálne na túto dobu: "Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. Osoby, ktoré slúžia Bohu, nemôžu byť otrokmi módy. V Cirkvi nieto miesta pre módu. Pán Boh je vždy ten istý. Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú to hriechy nečistoty. Lekári nemajú svetla, aby uzdravili chorých, lebo nemajú Božiu lásku. Kňazi musia byť čistí. Veľmi čistí. Neposlušnosť kňazov a rehoľníkov voči vlastným predstaveným a voči sv. Otcovi sa veľmi nepáči Pánu Ježišovi."
Určite nie náhodou počula Hyacintka od Panny Márie tieto slová, dnes sú zvlášť aktuálne, lebo vidíme, aká móda vládne svetom. Tí, ktorí sa obliekajú neslušne, dávajú podnet k hriechu, sú zodpovední nielen za vlastné hriechy, ale aj za hriechy iných, ktoré zapríčinili. Neslušná móda je diablovým úskokom a vidíme, že svet ju poslúcha, akoby to bol zákon. Do tejto siete diabol loví mnohé duše. Naše odevy musia chrániť oči a srdcia, aby sme sa nedali strhnúť pokušeniam tela a sveta.
V roku 1920 zomiera Hyacintka a Lucia zostáva sama. Ale tak ako jej to Panna Mária sľúbila, Jej Nepoškvrnené Srdce bude jej útočiskom a istou cestou, ktorá ju dovedie k Bohu.
Ďalšie zjavenia Lucii
Panna Mária sa Lucii zjavuje viac krát v kláštore, do ktorého Lucia vstúpila, v kláštornej kaplnke. Jedno dôležité zjavenie mala Lucia 10. decembra 1925. Panna Mária sa jej tam nezjavuje sama, zjavuje sa jej s malým dieťaťom Ježiškom, ktorý prichádza po boku Panny Márie. Panna Mária jej ukazuje svoje Srdce, ktoré je ovinuté tŕním a jeden tŕň bodá do toho srdca. A vtedy dieťa Ježiš povedalo Lucii: "Maj zľutovanie nad srdcom svojej Najsvätejšej Matky, ktoré je pokryté tŕňmi, ktoré jej nevďační ľudia v každom okamihu doň vtláčajú. A niet nikoho, kto by robil zadosťučinenie, aby vytiahol to tŕnie." Panna Mária Lucii hovorí: "Dieťa moje, aspoň ty ma poteš. Povedz všetkým, ktorí počas piatich mesiacov v prvé soboty pristúpia k sv. spovedi, prijmú sv. prijímanie, pomodlia sa ruženec a aspoň 15 minút mi budú robiť spoločnosť rozjímajúc o ružencových tajomstvách s cieľom, aby ma potešili, sľubujem, že budem pri nich v hodine smrti so všetkými milosťami potrebnými pre večnú spásu ich duše."
Panna Mária nám dáva jeden obrovský prísľub skrze tieto zjavenia vo Fatime. Dáva nám prísľub večnosti. A nechce od nás veľa, len päť prvých sobôt s úmyslom potešiť ju, byť s ňou, modliť sa ruženec a vyťahovať tŕne, ktoré jej hriešnici svojimi hriechmi bodajú do jej Srdca. Tak málo si žiada Panna Mária, tak veľa sme mohli za to dostať.
15.2.1926, sa zjavuje v kaplnke Lucii Ježiš ako dieťa a pýta sa jej: "Už si rozšírila úctu k Nepoškvrnenému Srdcu mojej Matky?" Lucia hovorí: "Mám ťažkosti, ty vieš, že som to povedala kňazovi, aj biskupovi, ty vieš že ja som urobila všetko preto a viac už urobiť nemôžem."
Ďalej Lucia povedala, že niektoré duše majú ťažkosti spovedať sa v sobotu a prosila, či by spoveď mohla byť platná 8 dní." Ježiš odpovedal:" Áno, môže to byť aj dlhšie, za predpokladu, že sú v stave milosti, keď ma prijímajú a majú úmysel odčiniť urážkyspôsobené Nepoškvrnenému Srdcu Máriinmu!"
Zjavenia ešte nekončia, nebo ešte stále útočí na srdcia ľudí. V roku 1929 má opäť Lucia zjavenie v kaplnke. Zjavuje sa jej Panna Mária. A toto je ďalší kľúčový moment fatimských zjavení:
- 13. júl 1917 kedy dostávame tajomstvo,
- 10. december 1925 žiadosť o fatimské soboty
a 13. jún 1929, kedy Panna Mária hovorí: "Prišla chvíľa, kedy si Pán Ježiš želá, aby sv. Otec so všetkými biskupmi zasvätil Rusko môjmu Srdcu a týmto prostriedkom ho Pán Ježiš zachráni. Je toľko duší, ktoré Božia spravodlivosť odsudzuje za urážky spáchané voči mne, preto prichádzam prosiť o zadosťučinenie. Obetuj sa s týmto úmyslom a modli sa." Lucia toto posolstvo odovzdáva cez svojho biskupa, cez svojho kňaza a neskôr aj sama píše sv. Otcovi, že si toto nebo želá.
Neskoršie Panna Mária vnútorným posolstvom povedala: "Nechceli vyhovieť mojej žiadosti! Ako kráľ Francúzska (spomienka na nesplnenie požiadavky Božského Srdca Ježišovho) sa dajú na pokánie a pristúpia k zasväteniu, ale už bude neskoro!Rusko už medzitým rozšíri svoje bludy po svete, vyvolá vojny a prenasledovanie Cirkvi. Svätý Otec bude musieť veľmi trpieť."
Žiaľ, pápež Pius XI. neurobil toto zasvätenie. Za pontifikátu pápeža Pia XII. prichádza strašná vojna, o ktorej Panna Mária hovorila deťom ešte v júli 1917, že ak sa niečo neurobí pre to, príde ešte horšia vojna, ktorá bude mať oveľa horšie dôsledky, ako prvá svetová vojna.
Panna Mária nám dáva jeden obrovský prísľub skrze tieto zjavenia vo Fatime. Dáva nám prísľub večnosti. A nechce od nás veľa, len päť prvých sobôt s úmyslom potešiť ju, byť s ňou, modliť sa ruženec a vyťahovať tŕne, ktoré jej hriešnici svojimi hriechmi bodajú do jej Srdca. Tak málo si žiada Panna Mária, tak veľa sme mohli za to dostať.
15.2.1926, sa zjavuje v kaplnke Lucii Ježiš ako dieťa a pýta sa jej: "Už si rozšírila úctu k Nepoškvrnenému Srdcu mojej Matky?" Lucia hovorí: "Mám ťažkosti, ty vieš, že som to povedala kňazovi, aj biskupovi, ty vieš že ja som urobila všetko preto a viac už urobiť nemôžem."
Ďalej Lucia povedala, že niektoré duše majú ťažkosti spovedať sa v sobotu a prosila, či by spoveď mohla byť platná 8 dní." Ježiš odpovedal:" Áno, môže to byť aj dlhšie, za predpokladu, že sú v stave milosti, keď ma prijímajú a majú úmysel odčiniť urážkyspôsobené Nepoškvrnenému Srdcu Máriinmu!"
Zjavenia ešte nekončia, nebo ešte stále útočí na srdcia ľudí. V roku 1929 má opäť Lucia zjavenie v kaplnke. Zjavuje sa jej Panna Mária. A toto je ďalší kľúčový moment fatimských zjavení:
- 13. júl 1917 kedy dostávame tajomstvo,
- 10. december 1925 žiadosť o fatimské soboty
a 13. jún 1929, kedy Panna Mária hovorí: "Prišla chvíľa, kedy si Pán Ježiš želá, aby sv. Otec so všetkými biskupmi zasvätil Rusko môjmu Srdcu a týmto prostriedkom ho Pán Ježiš zachráni. Je toľko duší, ktoré Božia spravodlivosť odsudzuje za urážky spáchané voči mne, preto prichádzam prosiť o zadosťučinenie. Obetuj sa s týmto úmyslom a modli sa." Lucia toto posolstvo odovzdáva cez svojho biskupa, cez svojho kňaza a neskôr aj sama píše sv. Otcovi, že si toto nebo želá.
Neskoršie Panna Mária vnútorným posolstvom povedala: "Nechceli vyhovieť mojej žiadosti! Ako kráľ Francúzska (spomienka na nesplnenie požiadavky Božského Srdca Ježišovho) sa dajú na pokánie a pristúpia k zasväteniu, ale už bude neskoro!Rusko už medzitým rozšíri svoje bludy po svete, vyvolá vojny a prenasledovanie Cirkvi. Svätý Otec bude musieť veľmi trpieť."
Žiaľ, pápež Pius XI. neurobil toto zasvätenie. Za pontifikátu pápeža Pia XII. prichádza strašná vojna, o ktorej Panna Mária hovorila deťom ešte v júli 1917, že ak sa niečo neurobí pre to, príde ešte horšia vojna, ktorá bude mať oveľa horšie dôsledky, ako prvá svetová vojna.
Zasvätenie Portugalska
Portugalskí biskupi vidia, aké davy ľudí prichádzajú do Fatimy, ako sa modlia. V prvých rokoch po začiatku zjavení neboli doporučené miestnym biskupom púte do Fatimy. Cirkevné vrchnosti si počínali s veľkou opatrnosťou. Fatimskí kňazi boli podrobení prenasledovaniu zo strany slobodomurárskych vrchností.
Zbožný ľud však napriek zákazu prichádzal až v šesťdesiatisícovom počte. Prichádzal iba zbožný ľud. S odstupom času, v roku 1922, miestny biskup konštatoval, že nie je možné nechať toľké davy bez pastorácie a dovoľuje slúžiť v Cova da Iria sv. omše. V roku 1926 navštevuje Fatimu už aj pápežsky nuncius. Miestny biskup z Leire robí prvú oficiálnu púť v roku 1927.
V roku 1930 sa datuje, že do Fatimy prišlo oveľa väčšie množstvo pútnikov ako do Lúrd. Dovtedy Lurdy boli najväčšou svätyňou mariánskych zjavení. Portugalskí biskupi prijali zjavenie Panny Márie a vyhlásili národnú púť do Fatimy. Rusko šíri bludy a v Španielsku vypukla krvavá občianská vojna. Preto všetci portugalskí biskupi si robia púť do Fatimy, na kolenách pred sochou Panny Márie zasväcujú Portugalsko jej Nepoškvrnenému Srdcu. A Portugalsko bolo krajinou, ktorú komunizmus nezasiahol. Španielsko s Portugalskom má veľmi dlhú hranicu. Portugalsko sa vyhlo aj tragédii bratovražedného boja. Boh zázrakom túto krajinu uchránil vďaka zasväteniu, ktoré urobili portugalskí biskupi 13.5.1931.
Portugalskí biskupi v roku 1938 si robia ďalšiu púť do Fatimy, za účasti 20 biskupov, tisíc kňazov a vyše pol milóna veriaciach opäť zasväcujú Portugalsko. Vzývajú Pannu Máriu ako Kráľovnú Pokoja o pomoc, o záchranu pred druhou svetovou vojnou. Tým, že oni urobili tento akt, Portugalsko bolo uchránené od hrôzy druhej svetovej vojny. Toto je len vecou zázraku. Tu vidno, aký zásah malo zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Tu vidno, čoho všetkého sme mohli byť aj my ušetrení, nebyť neposlušnosti, ktorá, žiaľ, zachvátila aj mnohých v cirkvi.
Zbožný ľud však napriek zákazu prichádzal až v šesťdesiatisícovom počte. Prichádzal iba zbožný ľud. S odstupom času, v roku 1922, miestny biskup konštatoval, že nie je možné nechať toľké davy bez pastorácie a dovoľuje slúžiť v Cova da Iria sv. omše. V roku 1926 navštevuje Fatimu už aj pápežsky nuncius. Miestny biskup z Leire robí prvú oficiálnu púť v roku 1927.
V roku 1930 sa datuje, že do Fatimy prišlo oveľa väčšie množstvo pútnikov ako do Lúrd. Dovtedy Lurdy boli najväčšou svätyňou mariánskych zjavení. Portugalskí biskupi prijali zjavenie Panny Márie a vyhlásili národnú púť do Fatimy. Rusko šíri bludy a v Španielsku vypukla krvavá občianská vojna. Preto všetci portugalskí biskupi si robia púť do Fatimy, na kolenách pred sochou Panny Márie zasväcujú Portugalsko jej Nepoškvrnenému Srdcu. A Portugalsko bolo krajinou, ktorú komunizmus nezasiahol. Španielsko s Portugalskom má veľmi dlhú hranicu. Portugalsko sa vyhlo aj tragédii bratovražedného boja. Boh zázrakom túto krajinu uchránil vďaka zasväteniu, ktoré urobili portugalskí biskupi 13.5.1931.
Portugalskí biskupi v roku 1938 si robia ďalšiu púť do Fatimy, za účasti 20 biskupov, tisíc kňazov a vyše pol milóna veriaciach opäť zasväcujú Portugalsko. Vzývajú Pannu Máriu ako Kráľovnú Pokoja o pomoc, o záchranu pred druhou svetovou vojnou. Tým, že oni urobili tento akt, Portugalsko bolo uchránené od hrôzy druhej svetovej vojny. Toto je len vecou zázraku. Tu vidno, aký zásah malo zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Tu vidno, čoho všetkého sme mohli byť aj my ušetrení, nebyť neposlušnosti, ktorá, žiaľ, zachvátila aj mnohých v cirkvi.
Zasvätenie sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
Pápež Pius XII. je nazývaný aj fatimský pápež, lebo bol za biskupa vysvätený 13. mája 1917. Presne v deň prvého zjavenia vo Fatime. Tento pápež sa začína Fatimou vážne zaoberať. Slávi svoje 25. výročie biskupskej vysviacky a vtedy si uvedomuje, že Fatimu nemôže nechať nepovšimnutú. Preto 13.5.1942 prostredníctvom rádia zasväcuje celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Fatima 13 rokov od začiatku zjavení bola cirkevne uznaná, asi 8 rokov prebiehal proces vyšetrovania. Portugalskí biskupi Fatimu uznali a sami si robili niekoľkokrát púť do Fatimy. Boh vážne prijímal zasväcovanie sa a aké veľké veci preukazoval tým, ktorí počúvali ten hlas.
Pápež 13.mája 1942 cez vatikánsky rozhlas zasväcuje svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Vyzval všetkých biskupov, ale žiaľ, pridali sa k nemu iba portugalskí biskupi. Spojení s touto rozhlasovou reláciou zasvätili Portugalsko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Zvrat v druhej svetovej vojne nastal vďaka tomuto zasväteniu, pretože práve v tom roku 1942 pri Moskve nastáva obrat, Hitler začína ustupovať. Vojna sa končí, ale pápež pre toto dielo podniká ďalšie kroky. Preto tento pápež 5. júla 1952 zasväcuje Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie ľudí v Rusku, ale aj všetkých tých, ktorí sú pod komunistickou nadvládou. Vieme veľmi dobre, že 50. roky boli aj u nás veľmi ťažké. Skutočne ako jeden červený drak s chápadlami začal komunistický režim ničiť všetko, všetky krajiny, kde mal akýkoľvek dosah. Tento pápež robí toto zasvätenie encyklikou Sacro vergente anno .
Pápež 13.mája 1942 cez vatikánsky rozhlas zasväcuje svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Vyzval všetkých biskupov, ale žiaľ, pridali sa k nemu iba portugalskí biskupi. Spojení s touto rozhlasovou reláciou zasvätili Portugalsko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Zvrat v druhej svetovej vojne nastal vďaka tomuto zasväteniu, pretože práve v tom roku 1942 pri Moskve nastáva obrat, Hitler začína ustupovať. Vojna sa končí, ale pápež pre toto dielo podniká ďalšie kroky. Preto tento pápež 5. júla 1952 zasväcuje Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie ľudí v Rusku, ale aj všetkých tých, ktorí sú pod komunistickou nadvládou. Vieme veľmi dobre, že 50. roky boli aj u nás veľmi ťažké. Skutočne ako jeden červený drak s chápadlami začal komunistický režim ničiť všetko, všetky krajiny, kde mal akýkoľvek dosah. Tento pápež robí toto zasvätenie encyklikou Sacro vergente anno .
Obnovenie zasvätenia sveta
Pápež Pavol VI. bol prvým pápežom, ktorý navštívil Fatimu v roku 1967 pri príležitosti 50 .výročia zjavení. Počas druhého vatikánskeho koncilu (21.11.1964) tento pápež vyhlasuje Pannu Máriu za Matku Cirkvi a obnovuje zasvätenie sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Neskoršie, 29.6.1972, upozorňuje na ťažké veci, ktoré prenikli aj do Cirkvi. Veď tento sv. otec vo svojej homílii povedal: cez určitú prasklinu satanov dym vstúpil aj do Božieho chrámu. Satan dostal veľkú moc nad týmto svetom. To, čo pápež Lev XIII. počul: "Daj mi jedno storočie a zničím tvoju Cirkev!" a Božia odpoveď: "Máš ho, ale nezničíš ju!" stáva sa skutočnosťou. Satan ruinuje Cirkev, ruinuje národy, ničí celý svet.
Neskoršie, 29.6.1972, upozorňuje na ťažké veci, ktoré prenikli aj do Cirkvi. Veď tento sv. otec vo svojej homílii povedal: cez určitú prasklinu satanov dym vstúpil aj do Božieho chrámu. Satan dostal veľkú moc nad týmto svetom. To, čo pápež Lev XIII. počul: "Daj mi jedno storočie a zničím tvoju Cirkev!" a Božia odpoveď: "Máš ho, ale nezničíš ju!" stáva sa skutočnosťou. Satan ruinuje Cirkev, ruinuje národy, ničí celý svet.
Ján Pavol II.
Vieme veľmi dobre, že požiadavka neba bola úplne splnená až cez pápeža, ktorý celkom svoj život zasvätil Panne Márii a to práve vďaka knihe o Pravej úcte k Panne Márii od Šudovíta Grignona, ktorý pochopil veľkosť a dôležitosť Panny Márie v dejinách Cirkvi. On sám svoj život úplne odovzdal a zasvätil Panne Márii ako kňaz, ako biskup. Neskôr ako pápež Ján Pavol II. prijíma pápežské heslo: "Totus Tuus! Celý tvoj, Mária!" Poznajúc, prečítajúc fatimské tajomstvo, po atentáte v roku 1981 si uvedomuje, že on je pápežom tohto tajomstva. O rok nato si urobí púť do Fatimy, kde ďakuje Matke Božej za záchranu svojho života.
V roku 1984 tento pápež zasvätil svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a to je brána, ktorá otvárala dvere pre milosť Božiu, pre pád komunizmu. To je to, čo Panna Mária povedala Lucii v roku 1929, keď už jej vyčítavo hovorí, urobia to, ale už bude neskoro. že bolo neskoro, to môžeme dnes všetci svedčiť. Komunizmus v roku 1989 padol vďaka tomu, že pápež Ján Pavol II. to zasvätenie urobil, ale nepadol celkom. Veď vieme veľmi dobre, ako to bolo a aké sú jeho následky ešte dnes vo svete. A preto pápež v jubilejnom roku 2000 prináša z Fatimy sochu Panny Márie, povoláva všetkých biskupov a využíva túto príležitosť, pretože tam bola požiadavka: pápež zjednotený so všetkými biskupmi. Ale nevieme, nakoľko boli všetci biskupi zjednotení v zasvätení sveta so Svätým Otcom ...
Následky toho, čo satan spôsobil vo svete, budeme ešte dlho všetci znášať. Musíme urobiť dostatočné zadosťučinenie za tú neposlušnosť, musíme priniesť ešte veľmi veľa modlitieb, obiet, aby sme odčinili to zlo, ktoré celá generácia spôsobila. Príklad Portugalska nám ukazuje, čoho všetkého sme mohli byť aj my uchránení, keby boli prijali všetci biskupi výzvu svätého Otca a zasvätili svoje diecézy i celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Ale každý z nás môže prispieť k zasväteniu celého sveta: predovšetkým sám sa zveriť Panne Márii, zasvätiť svoju rodinu, pričiniť sa o zasvätenie farnosti, mesta, dediny ... Pápeži vykonali, čo od nich Panna Mária žiadala, teraz je rad na nás!
V roku 1984 tento pápež zasvätil svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a to je brána, ktorá otvárala dvere pre milosť Božiu, pre pád komunizmu. To je to, čo Panna Mária povedala Lucii v roku 1929, keď už jej vyčítavo hovorí, urobia to, ale už bude neskoro. že bolo neskoro, to môžeme dnes všetci svedčiť. Komunizmus v roku 1989 padol vďaka tomu, že pápež Ján Pavol II. to zasvätenie urobil, ale nepadol celkom. Veď vieme veľmi dobre, ako to bolo a aké sú jeho následky ešte dnes vo svete. A preto pápež v jubilejnom roku 2000 prináša z Fatimy sochu Panny Márie, povoláva všetkých biskupov a využíva túto príležitosť, pretože tam bola požiadavka: pápež zjednotený so všetkými biskupmi. Ale nevieme, nakoľko boli všetci biskupi zjednotení v zasvätení sveta so Svätým Otcom ...
Následky toho, čo satan spôsobil vo svete, budeme ešte dlho všetci znášať. Musíme urobiť dostatočné zadosťučinenie za tú neposlušnosť, musíme priniesť ešte veľmi veľa modlitieb, obiet, aby sme odčinili to zlo, ktoré celá generácia spôsobila. Príklad Portugalska nám ukazuje, čoho všetkého sme mohli byť aj my uchránení, keby boli prijali všetci biskupi výzvu svätého Otca a zasvätili svoje diecézy i celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Ale každý z nás môže prispieť k zasväteniu celého sveta: predovšetkým sám sa zveriť Panne Márii, zasvätiť svoju rodinu, pričiniť sa o zasvätenie farnosti, mesta, dediny ... Pápeži vykonali, čo od nich Panna Mária žiadala, teraz je rad na nás!
Tretia časť fatimského tajomstva
Toto tajomstvo bolo Luciou napísané v roku 1944 a zapečatené bolo odovzdané pápežovi. Všetci pápeži poznali tento spis, ale nepovažovali za vhodné ho zverejniť. Tretie tajomstvo, ktoré Panna Mária dala, bolo zjavené až pápežom Jánom Pavlom II. 26. júna 2000. K tomu bol daný komentár. Panna Mária v Modrej knihe v roku 1982 jasne povedala: "Toto je pápež môjho srdca, toto je pápež môjho tajomstva vo Fatime." Keď Luciu požiadali, aby dala nejaký komentár k tomu tajomstvu, Lucia povedala, že to jej neprislúcha, ale Cirkvi. Preto k tomu tajomstvu bol vydaný komentár, ktorý dala Kongregácia pre náuku viery a podpísal ho kardinál Ratzinger, terajší sv. otec pápež Benedikt XVI.. Dnes, po smrti sv. otca Jána Pavla II., vidno, aké bolo pravdivé stanovisko. Vidíme, ako skutočne Duch Svätý viedol a vedie svoju Cirkev napriek tomu všetkému zlu a útokom, ktorým je ona vystavená. Tu vidno tú neomylnosť úradu pápeža.
Text 3. časti fatimského tajomstva
Posolstvo trom pastierikom je z 13. júla 1917: "Po dvoch častiach, ktoré som už vysvetlila, videli sme po ľavej strane Našej Pani tak trochu vyššie anjela, ktorý mal v ľavej ruke ohnivý meč. Šľahali z neho ohne a zdalo sa, že tieto plamene by mali podpáliť svet. Ohne však hasli, keď prišli do styku s jasom, ktorý vychádzal z pravej ruky Našej Pani, ktorú mala obrátenú smerom k anjelovi. Anjel s pravou rukou ukazoval na zem a silným hlasom povedal: "Pokánie, pokánie, pokánie!"
Potom sme videli v obrovskom svetle, žiariacom z Boha - bolo to niečo podobné, ako keď vidíme osoby v zrkadle, ktoré pred ním prechádzajú - biskupa, oblečeného v bielom. Mysleli sme si, že by to mohol byť Svätý Otec. Rozliční ďalší biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmú horu, na vrchole ktorej bol veľký kríž z neotesaných kmeňov, akoby z korkového duba. Svätý Otec predtým, než tam prišiel, prešiel mestom, ktoré bolo spolovice zničené, a veľmi trasľavým krokom, zničený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvol, ktoré ležali na ceste. Keď prišiel na vrchol hory, kľakol si pod tým veľkým krížom. Vtom ho zabila skupina vojakov, ktorí naňho strieľali z pušiek i šípmi. Takisto zahynuli jedni po druhých aj ďalší kňazi, rehoľníci a rehoľné sestry, rôzni laici, muži a ženy rozličných skupín a postavenia. Pod obidvomi ramenami kríža stáli dvaja anjeli. Každý z nich mal v ruke krištáľovú nádobu, do ktorej zberali krv mučeníkov a kropili ňou duše, ktoré sa približovali k Bohu."
Potom sme videli v obrovskom svetle, žiariacom z Boha - bolo to niečo podobné, ako keď vidíme osoby v zrkadle, ktoré pred ním prechádzajú - biskupa, oblečeného v bielom. Mysleli sme si, že by to mohol byť Svätý Otec. Rozliční ďalší biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmú horu, na vrchole ktorej bol veľký kríž z neotesaných kmeňov, akoby z korkového duba. Svätý Otec predtým, než tam prišiel, prešiel mestom, ktoré bolo spolovice zničené, a veľmi trasľavým krokom, zničený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvol, ktoré ležali na ceste. Keď prišiel na vrchol hory, kľakol si pod tým veľkým krížom. Vtom ho zabila skupina vojakov, ktorí naňho strieľali z pušiek i šípmi. Takisto zahynuli jedni po druhých aj ďalší kňazi, rehoľníci a rehoľné sestry, rôzni laici, muži a ženy rozličných skupín a postavenia. Pod obidvomi ramenami kríža stáli dvaja anjeli. Každý z nich mal v ruke krištáľovú nádobu, do ktorej zberali krv mučeníkov a kropili ňou duše, ktoré sa približovali k Bohu."
Výňatok z teologického komentára
(Kardinál Jozef Ratzinger, prefekt Kongregácie pre náuku a vieru)
Vysvetlenie bolo sestre Lucii predložené najprv osobne. "Vysvetlenie," povedala, "neprináleží vizionárovi, ale Cirkvi." Avšak po prečítaní textu povedala, že toto vysvetlenie odpovedá tomu, čo ona zakúsila a že zo svojej strany si myslí, že vysvetlenie je správne. Preto v tom, čo nasleduje, môžeme sa len pokúsiť získať hlbší základ pre toto vysvetlenie.
Kľúčovým slovom tejto tretej časti je trojité zvolanie: Pokánie! Pokánie! Pokánie!
Dovoľte mi tu pridať osobnú úvahu: sestra Lucia v rozhovore so mnou povedala, že je jej ešte viac jasné, že dôvodom všetkých zjavení je pomôcť ľuďom rasť viac a viac vo viere, nádeji a láske, všetko ostatné je s úmyslom viesť k tomuto.
Skúmajme teraz bližšie jednotlivé obrazy. Anjel s plamenným mečom na ľavej strane od Božej Matky nám pripomína podobné obrazy v Knihe Zjavení. Predstavuje to hrozbu súdu, ktorý visí nad svetom. Dnes sa už viac nezdá byť púhou fantáziou možnosť, že svet môže byť zničený na popol morom ohňa. Človek sám svojimi vynálezmi rozpaľuje plamenný meč. Vízia potom ukazuje silu, ktorá stojí v protive s mocou zničenia - žiaru Matky Božej, a určitým spôsobom z toho vyplývajúca výzva k pokániu. Týmto spôsobom je zdôraznená dôležitosť ľudskej slobody: budúcnosť vlastne nie je nezmeniteľné stanovená a obraz, ktorý deti videli, nie je riadnym spôsobom nejaký filmový prehľad budúcnosti, na ktorej nič nemôže byť zmenené.
Hora a mesto symbolizujú arénu ľudskej histórie: histórie ako snaživého výstupu na vrchol, histórie ako arény ľudskej tvorivosti a sociálnej harmónie, ale súčasne miesto ničenia, kde človek vlastne ničí ovocie svojej vlastnej práce. Mesto môže byt miestom spoločenstva a napredovania, ale tiež nebezpečenstva a najväčšej hrozby. Na hore stojí kríž - cieľ a vodca histórie. Kríž premieňa zničenie na spásu. Stojí ako znamenie úbohosti histórie, ale tiež ako prísľub histórie.
Zdá sa, že pápež predchádza ostatných, chvejúc sa a trpiac. V tomto obraze možno vidieť históriu celého storočia.
Tu by bolo namieste spomenúť frázu z listu, ktorý sestra Lucia písala Svätému Otcovi 12. mája 1982: "Tretia časť tajomstva sa vzťahuje na slová Panny Márie: Ak nie, [Rusko] rozšíri svoje omyly po celom svete, spôsobiac vojny a prenasledovania Cirkvi. Dobrí budú umučení, Svätý Otec bude musieť veľa trpieť, rozličné národy budú zničene."
Vo vízii je aj pápež zabitý spolu s mučeníkmi. Keď po pokuse o atentát 13. mája 1981 priniesli Svätému Otcovi text tretej časti fatimského "tajomstva", čí nevidel v tom nevyhnutne svoj vlastný osud? Bol veľmi blízko smrti a on sám vysvetľuje svoje prežitie nasledujúcimi slovami: "Bola to Matkina ruka, ktorá riadila cestu guľky, a vo svojej agónii sa pápež zastavil na prahu smrti" (13. máj 1994). že "Matkina ruka" tu odklonila osudnú guľku, to len znova ukazuje na to, že nejestvuje nezmeniteľný osud, že viera a modlitba sú sily, ktoré môžu ovplyvniť históriu a že konečne modlitba je mocnejšia než guľky a viera silnejšia než armády.
A tak prichádzame ku konečnej otázke: Čo znamená fatimské "tajomstvo" ako celok (vo svojich troch častiach)? Čo nám hovorí? Predovšetkým chceme uistiť: "Udalosti, o ktorých sa tretia časť fatimského "tajomstva" zmieňuje, zdá sa, že teraz sú časťou minulosti." Pokiaľ ide o opis jednotlivých udalostí, tie patria minulosti.
Myslím si, že nik nemôže namietať proti tomu, ak sa niekto pridržiava mienky, že viaceré spomenuté udalosti v treťom fatimskom "tajomstve" sa tykajú ešte len budúcnosti (alebo aj prítomnosti), zvlášť keď nám to vysvetlenia z Kongregácie svojím opakovaným "zdá sa" povoľujú.
Kľúčovým slovom tejto tretej časti je trojité zvolanie: Pokánie! Pokánie! Pokánie!
Dovoľte mi tu pridať osobnú úvahu: sestra Lucia v rozhovore so mnou povedala, že je jej ešte viac jasné, že dôvodom všetkých zjavení je pomôcť ľuďom rasť viac a viac vo viere, nádeji a láske, všetko ostatné je s úmyslom viesť k tomuto.
Skúmajme teraz bližšie jednotlivé obrazy. Anjel s plamenným mečom na ľavej strane od Božej Matky nám pripomína podobné obrazy v Knihe Zjavení. Predstavuje to hrozbu súdu, ktorý visí nad svetom. Dnes sa už viac nezdá byť púhou fantáziou možnosť, že svet môže byť zničený na popol morom ohňa. Človek sám svojimi vynálezmi rozpaľuje plamenný meč. Vízia potom ukazuje silu, ktorá stojí v protive s mocou zničenia - žiaru Matky Božej, a určitým spôsobom z toho vyplývajúca výzva k pokániu. Týmto spôsobom je zdôraznená dôležitosť ľudskej slobody: budúcnosť vlastne nie je nezmeniteľné stanovená a obraz, ktorý deti videli, nie je riadnym spôsobom nejaký filmový prehľad budúcnosti, na ktorej nič nemôže byť zmenené.
Hora a mesto symbolizujú arénu ľudskej histórie: histórie ako snaživého výstupu na vrchol, histórie ako arény ľudskej tvorivosti a sociálnej harmónie, ale súčasne miesto ničenia, kde človek vlastne ničí ovocie svojej vlastnej práce. Mesto môže byt miestom spoločenstva a napredovania, ale tiež nebezpečenstva a najväčšej hrozby. Na hore stojí kríž - cieľ a vodca histórie. Kríž premieňa zničenie na spásu. Stojí ako znamenie úbohosti histórie, ale tiež ako prísľub histórie.
Zdá sa, že pápež predchádza ostatných, chvejúc sa a trpiac. V tomto obraze možno vidieť históriu celého storočia.
Tu by bolo namieste spomenúť frázu z listu, ktorý sestra Lucia písala Svätému Otcovi 12. mája 1982: "Tretia časť tajomstva sa vzťahuje na slová Panny Márie: Ak nie, [Rusko] rozšíri svoje omyly po celom svete, spôsobiac vojny a prenasledovania Cirkvi. Dobrí budú umučení, Svätý Otec bude musieť veľa trpieť, rozličné národy budú zničene."
Vo vízii je aj pápež zabitý spolu s mučeníkmi. Keď po pokuse o atentát 13. mája 1981 priniesli Svätému Otcovi text tretej časti fatimského "tajomstva", čí nevidel v tom nevyhnutne svoj vlastný osud? Bol veľmi blízko smrti a on sám vysvetľuje svoje prežitie nasledujúcimi slovami: "Bola to Matkina ruka, ktorá riadila cestu guľky, a vo svojej agónii sa pápež zastavil na prahu smrti" (13. máj 1994). že "Matkina ruka" tu odklonila osudnú guľku, to len znova ukazuje na to, že nejestvuje nezmeniteľný osud, že viera a modlitba sú sily, ktoré môžu ovplyvniť históriu a že konečne modlitba je mocnejšia než guľky a viera silnejšia než armády.
A tak prichádzame ku konečnej otázke: Čo znamená fatimské "tajomstvo" ako celok (vo svojich troch častiach)? Čo nám hovorí? Predovšetkým chceme uistiť: "Udalosti, o ktorých sa tretia časť fatimského "tajomstva" zmieňuje, zdá sa, že teraz sú časťou minulosti." Pokiaľ ide o opis jednotlivých udalostí, tie patria minulosti.
Myslím si, že nik nemôže namietať proti tomu, ak sa niekto pridržiava mienky, že viaceré spomenuté udalosti v treťom fatimskom "tajomstve" sa tykajú ešte len budúcnosti (alebo aj prítomnosti), zvlášť keď nám to vysvetlenia z Kongregácie svojím opakovaným "zdá sa" povoľujú.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára