Ako duchovne rásť?

Päť rád

Je povzbudzujúce uvedomiť si, že z Božej perspektívy je každý z nás dielo vo vývoji. Je veľmi potešujúce vedieť, že Boh chce vidieť, ako robíme ten najväčší možný pokrok a že urobí všetko pre to, aby nám v tom pomohol. On nám pomôže natoľko, nakoľko mu dovolíme.
„Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej.” (Jeremiáš 29, 11)

Päť rád, ktoré nám pomôžu duchovne rásť a dospievať:

1. Zapojte Boha do svojich rozhodnutí.
Už od útleho detstva sa učíme prostredníctvom rodičovských pokynov. Presne tak i duchovne rastieme, keď sa učíme poslúchať Božie príkazy, keď sa k nemu obraciame vo svojich modlitbách a vo svojich rozhodnutiach uplatňujeme jeho princípy.

2. Cvičte sa vo viere.
Podobne ako sa učíme zo skúseností: trpíme v dôsledku zlých rozhodnutí a získavame odmenu za dobré rozhodnutia tak i duchovne rastieme, ak je naša viera skúšaná. Vieme, že tak sa učíme riešiť životné problémy.

3. Dávajte zo seba.
Keď zabudneme na seba a zameriame sa na potreby iných a na ich šťastie, staneme sa sprostredkovateľmi Božej lásky k týmto ľuďom. Keď vyprázdnime seba, naplní nás Boh.

"Niekto /priam/ rozhadzuje, a /predsa/ mu stále pribúda. … Človek, čo žehná /rád druhým, sám/ zbohatne, ten však, kto /iných/ preklína, aj sám bude prekliaty.” (Kniha prísloví 11, 24a. 25)
"Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.” (Lukáš 6, 38)

4. Priznajte si svoje slabosti a pracujte na nich.
Všetci sa máme v čom polepšiť. Tento fakt je taký všeobecný, že ho dokážeme prijať bez problémov. Ťažšie to prijímame, ak ide o naše slabé stránky, ak sa v tom angažujú aj iní ľudia. Ponižuje nás priznanie si našich slabostí, dokonca aj pred sebou samými i pred Bohom. Ale ak si ich pred inými pokorne priznáme a preukážeme otvorenosť k ich pomoci, radám, pripomienkam a modlitbám, ocitneme sa na rýchlej ceste k duchovnému pokroku.

5. Prijmite nové výzvy.
Prejavom ľudskej povahy, hlavne keď starneme, je hovoriť: "Ja som už taký” alebo: "Toto môžem urobiť, ale tamto nie.” Ak tak robíme, prestávame rásť. Keď sa uzatvárame pred novými informáciami a ideami, prestávame rásť intelektuálne. Ak sa uzatvárame pred inými ľuďmi, prestávame rásť citovo. Ak sa však uzatvárame pred novými výzvami, prestávame rásť intelektuálne, citovo i duchovne. Teda každý z nás je dielom vo vývoji. Robíme pokrok a postupujeme dopredu, keď prijímame nové výzvy.

Boh vám chce v tomto prichádzajúcom roku pomáhať, aby ste sa stali viac sebou samými.Pán môže v skutočnosti urobiť oveľa viac! Môže vám pomôcť stať sa oveľa väčšími, takými, akých vás On chce mať.
Ak urobíte svoj diel práce, Boh vám to umožní, pretože vás miluje.