utorok, 6. januára 2009

Bruno Ferrero

Retiazka a hrebienok

Bolo to dávno. V jednej dedinke žili manželia. Ich láska po svadbe stále rástla. Boli veľmi chudobní a každý vedel, že ten druhý nosí vo svojom srdci nesplnenú túžbu. On nosil vo vrecku zlaté hodinky, čo zdedil po otcovi, a sníval, že si k ním kúpi zlatú retiazku. Ona mala krásne dlhé hebké zlatisté vlasy a snívala o perleťovom hrebienku, že si ho vloží do vlasov ako kráľovskú ozdobu.
Roky utekali, ale vo svojom vnútri si ticho pestovali svoje nesplnené sny. Už dávno sa však o nich spolu nerozprávali.
A tak sa priblížilo desiate výročie ich svadby. Usmiata manželka pristúpila k svojmu manželovi bez svojich krásnych dlhých vlasov, ostrihaná skoro dohola.
"Miláčik, čo si to urobila?" pýtal sa začudovaný.
Žena otvorila ruku a na dlani jej žiarila zlatá retiazka.
"Predala som vlasy, aby som ti mala za čo kúpiť zlatú retiazku."
"Ach, ty môj poklad, čo si to len urobila?" povedal muž. Otvoril dlaň, v ktorej žiaril vzácny perleťový hrebienok. "A ja som predal hodinky, aby som ti mohol kúpiť ten hrebienok."
Objali sa. Nepotrebovali už nič. Jeden pre druhého boli tým najväčším bohatstvom.

"Na srdce si ma pritlač jak prsteň, sťa pečať na svoje rameno!
Lebo láska je mocná ako smrť a vášeň lásky tvrdá ako podsvetie.

Jej páľa - to ohňa plápoly, jej plamene, to Jahveho je žiar.

Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia.
A keby človek za lásku chcel dať všetky bohatstvá svojho domu,
len by sa opovrhlo ním." (Pies 8, 6-7)

V živote jestvuje len jedno šťastie:
milovať a byť milovaný.

Žiadne komentáre: