Svätý Ján Maria Vianney o Kríži

Keď trpíme, musíme milovať

Je veľmi kruté musieť trpieť, poviete. Veru nie, nie je to kruté, kríž je plný sladkej útechy a svätej blaženosti. Keď však trpíme, musíme milovať. Viete, deti moje, na ceste kríža je najťažší ten prvý krok. Strach pred krížom je náš najťažší kríž... Ľudia vo svete sú zúfali, ak majú kríže; dobrí kresťania by mali byť zúfali bez kríža! Majú žiť uprostred krížov ako ryba vo vode. Cez kríž sa prichádza do neba. Choroby, pokušenia, utrpenia, to sú kríže, ktoré vedú do neba. To všetko raz pominie. Náš Pán je náš vzor. Vezmime svoj kríž a nasledujme ho! Robme ako Napoleonovi vojaci. Keď mali prejsť cez most pod spŕškou delových gúľ, nikto nemal odvahu. Tu Napoleon vzal zástavu, vykročil prvý a všetci išli za ním. Robme aj my takisto! Poďme za naším Pánom, ktorý nás predišiel... !
Kríž objíma svet. Je vztýčený vo všetkých končinách zeme. Na ceste k nebu sú kríže ako najkrajšie kamenné mosty. Bez kríža sa len ťažko možno stať svätým. Taký človek bude iba ako malá hviezdička na oblohe. Kto však pre Boha bojoval a trpel, ten bude žiariť ako krásne slnko...
Že trpieť je ťažké, čo na tom záleží? To trvá iba okamih. Kríž je dar, ktorým Boh obdarúva svojich priateľov. Aké je to krásne každé ráno sa darovať Pánu Bohu ako obeť! Musíme prosiť o lásku ku krížom a stanú sa nám sladkými.

Ja som to zakúsil počas veľa a veľa rokov. Osočovali ma, prenasledovali ma a sužovali. Ó, mal som veru kríže! Azda som ich mal viac, než som mohol uniesť. Ale veľmi úprimne som sa modlil za lásku ku krížu. Potom som sa cítil šťastný, a aký šťastný! Povedal som si: Skutočne, jestvuje len jedna blaženosť! Kríž! Nikdy sa nemusíme spytovať, odkiaľ prichádzajú kríže. Veď všetky prichádzajú od Boha. Vždy je to Boh, ktorý nám v nich dáva príležitosť, ako mu dokázať svoju lásku..

Vždy, keď pochybujem o Božej Prozreteľnosti, potrestá ma dobrý Pán Boh pre moje starosti tým, že mi pošle nečakanú pomoc.

Náš Pán je ako matka, ktorá nesie v náručí svoje dieťa. Dieťa je zlé, kope, hryzie a škriabe svoju matku, ale ona si to vôbec nevšíma. Vie, že keď ho opustí, spadne. Nedokáže kráčať samo. Hľa, aký je náš Pán: znáša od nás všetky trápenia, všetku našu aroganciu, odpúšťa nám všetky hlúposti, má s nami zľutovanie, ale my...

Nie všetci môžeme dávať veľké dary chudobným, stať sa rehoľníkmi, utiahnuť sa do kláštora či na púšť, ale všetci môžeme milovať dobrého Boha z hĺbky svojho srdca.

Hľadá ryba stromy a lúky?...Nie, hádže sa vo vode. Zdržiava sa vták na zemi? ...Nie, lieta vo vzduchu. A človek, ktorý je stvorený preto, aby miloval Boha, aby vlastnil Boha, nemiluje ho a pripútava sa ku iným veciam.

Milovať Boha neznamená pociťovať k nemu v každom okamihu citovú náklonnosť. Takého prežívania lásky nie sme schopní nepretržite.

Krížovú cestu je najťažšie začať.

Strach z krížov je našim veľkým krížom.

Vôbec nechápem, ako môže kresťan nemilovať kríž a utekať pred ním! Nie je to to isté, ako utiecť od Toho, ktorý na ňom visel a zomrel za nás?

Keď milujem svoj kríž, vôbec ho necítim, ale keď ho odmietam, rozdrví ma.

Ako dobre sa zomiera človeku, ktorý žil na kríži !

Mohli by sme byť aj svätí a dokonca robiť aj zázraky, ale ak nám chýba láska, neprídeme do neba.

Láska je vzácna cnosť, bez ktorej je naše náboženstvo len akýmsi prízrakom.

Bože môj, aký je slepý človek, keď si myslí, že je vôbec niečoho schopný!

Vlažnej duši vôbec nenapadne, aby vyšla zo svojej vlažnosti, pretože si myslí, že dobrý Boh je s ňou spokojný.

Nikdy nebol nikto zatratený, pretože spáchal príliš veľa zla..., ale zato, že nepríjma ponuku milosrdného Boha, ktorý mu chce odpustiť.

Duša neveriaceho vidí menej, ako duša slepca.

Tí, ktorí sú vedení Duchom Svätým, majú správne myšlienky. Preto je veľa nevzdelaných ľudí, ktorí sú múdrejší, ako vzdelaní.

Duch Svätý je ako záhradník, ktorý pestuje našu dušu. Je to tak jednoduché!! Stačí, keď povieme ,,áno" a necháme sa viesť.

Sviatosti, ktoré náš Pán ustanovil, by nás nespasili bez Ducha Svätého. Ba aj smrť nášho Pána by bola bez neho zbytočná.