piatok, 24. apríla 2009

Imeldin príbeh

Patrónka prvoprijímajúcich

Imelda Lambertini sa narodila roku 1321 v Bologni v bohatej šľachtickej rodine Lambertiniovcov. Ako desaťročná si od rodičov prosbami a plačom vymohla povolenie vstúpiť do kláštora augustiniánok (neskôr prijali rehoľné pravidlá svätého Dominika). Tam vynikala v skromnosti, mlčanlivosti a poslušnosti. Ale najviac sa vyznamenala úctou k Najsvätejšej sviatosti. Celé hodiny trávila pred svätostánkom. Z jej skrytého života vystupuje do popredia túžba prijať Ježiša. Pochopila, že spojenie s Ježišom najviac pomáha úsiliu pripodobniť sa mu. Ale v tej dobe bolo povolené pristúpiť na prvé sväté prijímanie až okolo štrnásteho-pätnásteho roku. Rada sa rozprávala s rehoľnými sestrami, ktoré boli na svätom prijímaní. Predzvesťou jej smrti bola otázka, ktorú vraj raz položila sestre idúcej od prijímania: "Sestra, povedzte mi, ako je možné prijať Ježiša a nezomrieť od šťastia?"
Po prvom svätom prijímaní na sviatok Nanebovstúpenia Pána roku 1333 zavrela oči a sklonila sa na zem ako vo vytŕžení. Keď ju sestry po čase pozdvihli, bola mŕtva. Zomrela z lásky k Pánu Ježišovi hneď po svätom prijímaní. Jej život bol naplnený detskou nevinnosťou a silnejúcou túžbou po Pánu Ježišovi.

Telesné ostatky Imeldy sa tešia veľkej úcte v kostole svätého Žigmunda v Bologni. Imeldu vyhlásil za blahoslavenú pápež Lev XII. roku 1826. Lev XIII ju ustanovil za patrónku prvoprijímajúcich detí. Blahoslavená Imelda je vzorom lásky k Pánu Ježišovi a túžby po ňom.

Žiadne komentáre: