utorok, 9. júna 2009

Skutočný Život v Bohu

Vassulin príbeh

Keď Boh zasahuje, je to vtedy, keď sú časy veľmi zlé. A prečo? Není to tak, žeby nás Boh ťahal za ruku a hovoril: "Musíš veriť, pretože Ja existujem." Nie, keď On zasahuje, je to pre naše vlastné dobro. Pretože dnes sme tu, žijeme na tomto svete, ale zajtra, keď opustíme tento svet, ideme niekam inam a On chce, aby sme všetci prišli do neba. Nechce stratiť nikoho.
Viem, že sú skeptickí ľudia, ktorí hovoria, že nebo v skutočnosti neexistuje, že je to výmysel a o tom práve hovorím. To je to, prečo Boh zasahuje, kvôli tomuto druhu ľudí, ktorí stratili vieru.
Ja som bola jednou z nich, nie žeby som stratila vieru úplne, ale nechodila som do kostola, ani som Boha nehľadala. Nehovorila som, že neverím v Boha. Vedela som, že Boh existuje, vedela som, že je tam niekde hore vo svojej Sláve, poznala som ako väčšina ľudí príbeh o Ježišovi z Biblie, z doby keď som ešte chodila do školy.
Nemodlila som sa. Moja matka ma obvykle brávala do kostola na Veľkú Noc. Ale potom, keď som vyrástla a vydala sa, prestala som. Dokonca ani na Vianoce. Moje deti vyrastali ako ateisti. Boha nepoznali, pretože na ich školách sa Písmu svätému neučilo. A o Bohu som doma nikdy nehovorila.
V roku 1985, keď som bola na vrchole úspechu - bola som preborníčkou v tenise v Bangladéši, maliarkou a mala som výstavy obrazov, písalo sa o mne v novinách, viedla som úspešný spoločenský život, mala som mnoho priateľov, ako koníčka som taktiež robila manekýnku - po celú túto dobu som na Boha nikdy nepomyslela. A práve presne v tejto dobe ma Boh zavolal a prišiel ku mne. Nebola som pripravená. Veľmi ma to prekvapilo.

Keď som písala zoznam potravín pre sluhu, aby kúpil jedlo na kokteilovú večeru, takže som myslela len ďalšiu položku, ktorú tam napíšem, vtedy sa stal zázrak. Poviem vám, čo sa stalo. Uvidela som vnútorne, očami svojej duše, môjho anjela. A ja som cítila, akoby uchopil moju ruku a zatiaľ, čo som čakala a chcela napísať ďalšiu položku v zozname, on posunul moju ruku, aby napísala čo chce on.

Príchod môjho anjela
Jedna z prvých vecí, ktorú môj anjel napísal na papier, bola kresba srdiečka. Uprostred srdiečka nakreslil ružu, ktorá akoby z neho vyrastala. Potom sa mi jemne, i keď stále k môjmu veľkému úžasu, predstavil ako môj strážny anjel Daniel. Opustil ma zmätenú, ale súčasne s veľkou radosťou. Bola som taká šťastná, že som po dome takmer lietala, moje chodidla sa sotva dotýkali zeme a ja som hlasito opakovala: "Som tá najšťastnejšia osoba na zemi a možno jediná, ktorá mohla takýmto spôsobom komunikovať so svojím anjelom!"
Nasledujúci deň ku mne anjel znova prišiel. V komunikácii s ním som strávila dlhé radostné hodiny. Potom ďalší deň znova, ale tentokrát so sebou, k môjmu veľkému údivu, priviedol aj veľké množstvo iných anjelov rôznych chórov. Cítila som, že brány nebies sa náhle doširoka otvorili, pretože som ľahko mohla cítiť pohyb anjelov zhora. Všetci sa ukazovali nadšení a šťastní, tak ako keď sa očakáva, že sa stane niečo úžasného. Zo spôsobu, ako sa radovali, som poznala, že v nebi je oslava. Potom všetci anjeli jednohlasne spievali tieto slová: "Čoskoro sa stane šťastná udalosť!" Vedela som, že nech to bude akákoľvek udalosť, bude sa týkať priamo mňa, ale napriek tomu, že som sa veľmi namáhala, nemohla som uhádnuť, čo to bude. Tento zbor spieval po celý deň s niekoľko minútovými prestávkami. Vždy, keď sa nebo otvorilo, anjeli opakovali rovnakú pieseň.
Prvé slová, ktoré mi môj anjel povedal o Bohu, boli: "Boh je blízko teba a miluje ťa."
V tej chvíli som musela Pána veľmi raniť, pretože jeho slová na mňa neurobili žiadny dojem. Pamätám sa, že keď mi môj anjel povedal tieto slová, pomyslela som si, že je to pre anjelov úplne bežné, že hovoria takéto veci, pretože žijú v Božej blízkosti. Neodpovedala som a môj anjel už nič nedodal.
O niekoľko dní neskôr môj anjel náhle zmenil prístup ku mne a všimla som si, že bol veľmi smutný. Veľmi vážnym hlasom ma požiadal, aby som čítala Slovo. Predstierala som, že neviem čo tým mieni a opýtala som sa na to. Anjel ešte viac zosmutnel a povedal, že veľmi dobre viem, čo mal na mysli, viacmenej povedal, že je to Písmo sväté. Hneď som mala odpoveď na jazyku, povedala som, že žiadnu Bibliu doma nemám. Prela som sa ďalej a prehlásila, že chce nemožné, pretože v moslimskej zemi, v ktorej som žila (Bangladéš), žiadne Biblie v kníhkupectve nepredávali. Povedal, aby som išla do americkej školy, ktorú navštevoval môj syn a požičala si Bibliu v miestnej knižnici. Diskutovala som o tom, či ísť, alebo radšej ostať doma a odmietnuť. Ďalšia vec, ktorá ma zahanbovala, bolo pomyslenie, ako na toto všetko bude reagovať môj manžel a moji priatelia. Proste som si nebola schopná predstaviť, ako pred nimi stojím s Bibliou. Potom som začala premýšľať o mieste v byte, kam ju schovám, až ju prinesiem domov. Ale keď som videla smútok na tvári môjho anjela, rozhodla som sa ho poslúchnuť. Vybrala som sa do školy a našla niekoľko výtlačkov Biblie na polici knihovne. Jednu som si vybrala a priniesla ju domov. Otvorila som ju, aby som čítala, ako ma o to požiadal môj anjel. Moje oči hľadeli na žalmy: čítala som, ale nerozumela som ani jedinému slovu. Týmto znamením mi Boh ukazoval, aká slepá som bola.

Očisťovanie
Môj anjel sa ku mne vrátil stále veľmi smutný a vyčítal mi moje konkrétne skutky, ktoré som v živote urobila a ktoré veľmi zarmútili Boha. Potom mi taktiež vyčítal ako som Bohu hodila do tváre Jeho dary, dary, ktoré mi Boh dal, ale ja som si ich vôbec nevážila.
Takto mi začal pripomínať a ukazovať hriechy, z ktorých som sa nikdy nespovedala. Ukazoval mi ich ako na obrazovke. Pripomenul mi konkrétnu situáciu a taktiež mi ukázal, ako veľmi to urazilo Boha. Tie najtvrdšie výčitky sa však týkali odmietnutia Božích darov. Anjel povedal, že je ohromnou urážkou Boha odmietnuť a odhodiť Jeho dary. Dal mi pozrieť sa na moje hriechy Božími očami, spôsobom, ktorým sa pozerá Boh a nie my. Moje hriechy boli tak obludné, že som sebou pohŕdala a horko plakala. Ako som neskôr pochopila, tento môj stav bol milosťou Božou, aby som konala pokánie. Moje hriechy mi boli predvedené tak priezračne jasné a vyjavovali vnútro moje duše tak otvorene, že to bolo, akoby som sa obrátila naruby. Náhle som si uvedomila, ako sa museli cítiť Adam s Evou po svojom hriechu, keď k nim pristúpil Boh a vo svojom Svetle im bol tvárou tvár. Moja duša bola obnažená a vystavená, cítila som sa ako nahá, odporná a škaredá. Jediné, čo som mohla svojmu anjelovi medzi vzlykmi povedať, bolo, že si nezaslúžim bežnú smrť, ale bytosť ako ja, tak úplne skazená, by mala byť po smrti rozsekaná na kúsky a hodená hyenám.
Toto očisťovanie muselo trvať takmer celý týždeň. Cítila som to ako oheň, očistný oheň, ktorý očisťoval vnútro mojej duše a bola to veľmi bolestivá skúsenosť.

Náš Stvoriteľ ma naučil Otčenáš
Po tejto skúsenosti, keď som bola hlboko otrasená, sa mi zjavil sám Boh, náš Večný Otec. Nevidela som Ho očami svojej duše, ako som tomu bola zvyknutá u anjela, ale vedela som, že je to On a počula som Ho. Pamätám si, že som reagovala: "Ach, to je Boh a môže nám pomôcť!" A On sa ma opýtal: "Skutočne veríš, že vám môžem pomôcť?" Ja som Mu odpovedala: "Áno!" Potom si pamätám, ako som išla okolo okna a hovorila Mu: "Pozri, pozri, aký je svet!" Chcela som Mu ukázať, čo sa stalo so svetom. Otec na to nepovedal nič, ale požiadal ma, aby som sa k nemu pomodlila Otčenáš. Pomodlila som sa Otčenáš, zatiaľ čo bol so mnou a keď som skončila, tak mi povedal, že Ho netešil spôsob, akým som sa modlila, pretože som sa modlila príliš rýchlo. Tak som to celé zopakovala, pomalšie. Znova mi povedal, že nebol spokojný, pretože som sa pohybovala a požiadal ma, aby som sa pomodlila znovu. Modlila som sa teda znova, ale vždy mi Boh povedal, že není potešený. Rástla vo mne túžba vedieť či sa nemodlím všetky tieto Otčenáše v jednom dni za všetky tie roky, keď som sa vôbec nemodlila! Začala som ráno a teraz bola noc. Z ničoho nič bol spokojný s každou vetou, ktorú som povedala a hovoril s potešením: "Výborne!" Pokusím sa na príklade vysvetliť, čo sa skutočne stalo:
Keby vás jedného dňa navštívil príbuzný, ktorého ste nikdy predtým nevideli, pretože žil v cudzej zemi, na začiatku vášho rozhovoru by sa vám možno zdalo, že ste si cudzí a vaše stretnutie len formálne. Ale ako plynie čas, cítili by ste sa dôvernejšie ako na začiatku a nakoniec by ste spozorovali, že vo vás vyrástla náklonnosť.
Takto to bolo pri mojom prvom rozhovore s Bohom. Keď som sa k Bohu modlila Otčenáš, spočiatku som sa cítila vzdialená, ale jeho návšteva, ktorá trvala celý deň, ma zmenila, pretože keď som Mu hovorila túto modlitbu, tešila ma Jeho prítomnosť, a slová, ktoré som mu hovorila, naberali na význame. Bol tak otcovský, veľmi nežný a vrelý. Intonácia Jeho Hlasu ma tak upokojovala, že sa akosi stalo, že som Mu počas dňa začala odpovedať "Áno, otecko," namiesto "Áno, Pane." Neskôr som sa Bohu ospravedlňovala za to "Otecko", ale On povedal, že tie slová prijímal ako klenoty. Zdal sa veľmi potešený. A tak nakoniec som si takto uvedomila, že Boh cíti a chce, aby som sa k Nemu modlila SVOJÍM SRDCOM.

Útoky Satana
Po tomto prekrásnom dni, ktorý som strávila s naším Otcom v Nebi, sa z pekla vyhrnulo všetko zlo! Satan ma napádal veľmi krutým spôsobom. Keď som to začula po prvýkrát, znelo to skôr ako rev divokého zvieraťa než hlas. Zdalo sa mi, že ten rev hovorí: "Zmiiiiiizni!" Odhadovala som, že to "zmizni" malo znamenať, že sa mám prestať stretávať s mojím anjelom a s Bohom. Všetku svoju úzkosť som premenila na zúfalé pátranie po svojom anjelovi, ale zdalo sa, že ma Satan úplne obklopil a s ohromnou nenávisťou mi začal všemožne nadávať. Spôsoboval v mojej duši také muky a trýzeň, že by som bola zomrela, keby nemal so mnou Boh svoj plán. Nikdy predtým som nezažila také besnenie. Prikázala som mu, aby odišiel, ale zdalo sa, že ho to ešte viac rozbesnilo. Bolo to ako zúrivosť šialenca. Zbesilo riadil ako niekto, kto sa pomiatol a veľmi chrapčivo vrčal: "Čo? Tiahni odtiaľto ty..., tiahni, lebo inak tu všetko strávi pekelný oheň!" Počula som samú seba odpovedať:"Nie!" Tým "nie" som myslela, že neopustím prítomnosť Boha ani svojho anjela. Potom sa vymrštil, preklínal ma a nazýval ma všetkými možnými sprostými nadávkami.
Je veľmi obtiažne popísať muky, ktoré môže démon v duši vyvolať. Keď sa to stane, nie ste schopní sa kontrolovať, aj keď vám rozum hovorí, že nie ste šialení. Tieto muky na mňa prichádzali v určitých vlnách a ako by nestačil sám Satan, posielal ďalších démonov, aby na mňa taktiež útočili. Keď zaútočili, začalo vo mne rásť niečo veľmi desivého, nemalo to však nič spoločného s vonkajším strachom. Bol to pocit, ktorý som nebola schopná zapudiť.
Môj úbohý anjel mi v týchto príšerných chvíľach, keď som občas verila, že sa úplne zbláznim, mohol povedať len jediné slovo: "MODLI SA!" Modlila som sa a vrúcne som prosila svojho anjela, aby mi pomohol prekonať tieto stavy, pretože sa zdalo, že budú trvať navždy.

Bitka medzi mojím anjelom a Satanom
Akoby nestačilo, že ma Satan mučil vo dne, prichádzal i v noci. Nenechal ma spať. Vždy, keď som usínala, pokúšal sa ma udusiť. Niekedy sa mi zdalo, že je orol, ktorý mi vrazil svoj zobák do žalúdka a vymačkal zo mňa všetok dych. Cítila som okolo seba bitku, cítila som, že som akoby uprostred tejto bitky medzi mojím anjelom a démonom. Potom jedného dňa akoby nič, všetko prestalo. Satan prestal útočiť a ja som mala niekoľko dní pokoj. Celá táto skutočnosť spôsobila, že som bola zoslabnutá, ale viacej v spojení s mojím anjelom.
Môj strážny anjel sa mi stal všetkým a vyplňoval môj život. Lipla som na ňom takpovediac celým životom. Uvedomila som si, ako veľa nás naši strážni anjeli chránia, milujú, starajú sa o nás, vedú nás, plačú pre nás, trpia s nami a všetko s nami prežívajú. Bolesti i radosti zdieľajú.
K môjmu zdeseniu démon odhadol, čo mi Boh pripravuje a vrátil sa na scénu. Tentokrát veľmi mazane zmenil taktiku. Použil klasickú stratégiu a pokúšal sa ma podviesť, keď sa mi ukázal môj anjel. Zameral sa na to, ako mi vykresliť Boha. Pretože odhadolval, že Boh si ma vybral pre misiu, jeho cieľom bolo vzbudiť vo mne falošný strach z Boha, takže vždy, keď prišiel čas, aby Boh so mnou hovoril, utiekla som od Neho.
Pripúšťam, že spočiatku sa mu darilo ma podviesť a ja som verila tomu, čo o Bohu povedal, pretože využíval mojej nevedomosti, aby môj rozum naplnil falošnou predstavou o Bohu. Predstavil mi Boha ako prísneho sudcu, ktorý ma len malé pochopenie pre svoje tvory a ktorý nás tvrdo trestá za najmenšie chyby. To trvalo niekoľko dní.
Dostala som sa až do štádia, keď som nebola schopná rozlišovať, kto je kto. Nedokázala som povedať, či bol so mnou môj anjel, alebo to bol Zlý, ktorý ho napodobňoval. Nemala som nikoho, na koho by som sa obrátila alebo s kým by som sa poradila. Bola som celkom opustená. Taktiež som tieto zážitky nechcela zdieľať so svojím manželom, aby som ho nezarmucovala. Satan sa domnieval, že získava navrch a začal uťahovať sľučku. Prejavoval sa v rôznych znameniach, v zlých veciach, miatol ma. Aby všetko ešte zhoršil, každý deň so sebou privádzal viac a viac démonov, ktorí na mňa útočili, takže pre môjho anjela strážneho bolo veľmi ťažké ma chrániť. Raz mi Boh dovolil vypočuť si rozhovor, keď Satan dával pokyny svojím anjelom, aby na mňa útočili a ochromili ma. Títo padlí anjeli ma potom obkľúčili, vysmievali sa mi, klamali mi a zahrňovali ma všetkými možnými nadávkami. Taktiež ma posmešne prezývali "Pia". Boh toto všetko dovolil, pretože to tiež použil ku očisteniu mojej duše.

Moje očisťovanie pokračuje
Ubehlo niekoľko dní a potom ma môj anjel požiadal, aby som išla do seminára, našla kňaza a ukázala mu posolstvá. Urobila som všetko, čo mi povedal, ale bola som veľmi sklamaná. Mala som veľké očakávanie, ktoré sa však nenaplnilo. Ten kňaz sa domnieval, že prechádzam psychologickou krízou a že som na pokraji schizofrénie. Chcel si prehliadnúť moje ruky. Vzal ich a preskúmaval ich. Vedela som, o čo mu išlo, pokúšal sa na mojích rukách nájsť určité známky abnormality, ktoré sa vyskytujú pri konkrétnej mentálnej poruche. Bol presvedčený, že Boh mu zveril tento ťažký kríž, ktorým som bola ja. Ľutoval ma a povedal mi, že za ním môžem prísť, vždy keď budem chcieť. Prichádzala som za ním každý druhý alebo tretí deň. Spočiatku som za ním však nechodila rada, pretože so mnou zachádzal ako s duševne chorou. Tak to trvalo tri alebo štyri mesiace. Jediným dôvodom, prečo som stále pokračovala v návštevach, bolo, aby som mu dokázala, že nie som bláznivá. Nakoniec si po nejakom čase uvedomil, že som pri zmysloch. Jedného dňa dokonca povedal, že to, čo mám, môže byť charizma od Boha.
Medzitým ma môj strážny anjel stále viedol k Bohu a jedna z prvých lekcí, ktorú mi dal, sa týkala rozlišovania. Toto učenie rozlišovania rozbesnilo diabla ešte viac, pretože to znamenalo, že nech sa aj ukazoval ako anjel svetla, bola som schopná ho spoznať.
Môj anjel mi povedal, že ku mne príde Ježiš a že jeho anjelská misia sa chýli ku koncu. Keď som túto správu počula, bola som smutná. Nechcela som, aby ma môj anjel opustil. Pokúšal sa mi to odôvodniť a vysvetľoval mi, že jeho úlohou bolo priviesť ma bezpečne k Bohu. Ale to všetko bolo pre mňa ešte bolestnejšie. Nemohla som sa vyrovnať s tým, že zo dňa na deň už nebudem hovoriť so svojím anjelom.
Ako mi to môj anjel Daniel predpovedal, jedného dňa prišiel miesto neho Ježiš. Keď sa mi zjavil, opýtal sa ma: "Koho dom je dôležitejší, tvoj dom, alebo Môj Dom?" Odpovedala som Mu: "Tvoj Dom." Cítila som, že Ho moja odpoveď uspokojila, požehnal mi a zmizol.
Potom ku mne znova prišiel Pán namiesto anjela a povedal: "Ja Som to," a keď videl moje váhanie, zreteľne povedal: "Ja Som to, Boh." Namiesto toho, aby som sa radovala, bola som nešťastná. Strašne mi chýbal môj anjel. Hlboko som svojho anjela milovala a už obyčajná myšlienka, že už nepríde, pretože jeho miesto zaujal Boh, mi vadila. Na tomto mieste sa chcem zmieniť o tom, čo mi Pán povedal o mojej láske k môjmu strážnemu anjelovi. Povedal, že ešte nikto nemiloval svojho anjela ako ja a že dúfa, že mi jedného dňa bude môcť povedať tieto slová: "Žiadny človek tvojej epochy Mňa nemiloval toľko ako ty."
Teraz sa môj anjel držal v úzadí. Boh sa ma opýtal: "Miluješ Ma?" Povedala som, že áno. Nevinil ma z toho, že Ho nemilujem dosť, ale veľmi nežne povedal: "Miluj Ma viac."
Inokedy, keď sa mi Pán ukázal, povedal mi: "Oživ Môj Dom," a potom znova: "Oživ Môj Dom." Nepamätám si, čo som odpovedala, ale vedela som, že to, o čo ma žiada, bolo nemožné.
V ďalších dňoch som mala návštevy buď môjho anjela, alebo Ježiša, niekedy oboch súčasne. Môj anjel ma poučoval, žiadal ma, aby som sa zmierila s Bohom. Keď ma o to požiadal, bola som veľmi prekvapená a povedala som, že s Bohom nie som vo vojne, tak ako sa mám s Ním zmieriť?
Boh ma znova požiadal, aby som Ho milovala. Chcel, aby som ku Nemu bola tak dôverná ako ku svojmu anjelovi, aby som s Ním hovorila rovnako slobodne, ale ja som nemohla. Stále som Ho vnímala ako cudzinca a nie ako priateľa. Anjel mi stále pripomínal, že je len Boží služobník a že by som mala milovať Boha a oslavovať Ho. Čím viac sa ma snažil nasmerovať k Bohu, tým viac som panikarila zo strachu, že ma opustí. Hovoril mi, nech sa odovzdám Bohu, ale ja som to nerobila.

Medzitým sa nevzdával ani Satan a stále dúfal, že sa ma zmocní v mojej slabosti. Boh mi dovolil, aby som raz alebo dvakrát počula rozhovor medzi Ježišom a Satanom. Satan žiadal, aby ma mohol skúšať. Hovoril Ježišovi: "Uvidíme, čo tá tvoja Vassula... tvoja drahá Vassula ti nebude verná, padne a pre dobro týchto dní ju pre Teba môžem vyskúšať v dňoch pokušení." A tak Satanovi bolo dovolené vložiť na mňa všetky druhy pokušení. Neuveriteľné pokušenia! Vždy, keď som si uvedomila, že ide o pokušenie, a prekonala som ho, bolo na mňa položené iné, väčšie pokušenie. Keby som týmto pokušeniam podľahla, moja duša by prepadla peklu. Jeho útoky začínali stále znova. Napríklad striekol vriaci olej na môj prostredníček, o ktorý som si opierala pero. Hneď sa mi tam urobila vyrážka, ktorú som si musela prekryť, aby som bola schopná pri písaní udržať pero. Démon sa ma znova a ešte znova pokúšal zastaviť v komunikácií s Bohom a v písaní. Písala som s veľkou bolesťou. Vždy, keď sa mi prst zahojil, všetko sa znova opakovalo a ja som celé týždne písala s utrpením.
Keď som bola so svojou rodinou na dovolenke v Thajsku, išli sme v člne na ostrov. Na spiatočnej ceste sa čln rozhúpal a ja som stratila rovnováhu. Aby som nevypadla, chytila som sa prvej veci, ktorú som mala v dosahu, a to bola rozžeravená výfuková rúra lode. Popálila som si celú dlaň pravej ruky. Moja prvá myšlienka bola: "Ako budem písať?" Ruka mi napuchla, bola červená a bolestivá. Boli sme práve pol hodiny od hotela, ale v dobe, keď sme tam dorazili, opuch i bolesť zmizli. Po popálení nebolo ani stopy. Pán mi neskôr povedal, že nedovolil Satanovi zachádzať až tak ďaleko, a preto mi ruku uzdravil.
Démon skúšal ďalší spôsob, ako mi znemožniť písanie. Ukázal sa môjmu synovi v sne (vtedy mu bolo desať rokov). Ukázal sa v podobe starého muža, ktorý sedel u jeho postele a povedal mu: "Mal by si radšej povedať svojej matke, aby prestala s tým písaním. Ak neprestane, urobím ti to isté, čo som urobil jej, keď bola malá. Prídem, keď budeš ležať, zatiahnem ťa za hlavu a uškrtím ťa."
Toto som zažila, keď mi bolo asi šesť. Raz v noci, keď som bola v posteli, uvidela som pred sebou dve strašne škaredé starecké ruky. Potom som si uvedomila, že niečo tiahlo moju hlavu dozadu a naťahovalo mi to krk. Potom už nič. Ale triasla som sa strachom.
Satan ma prenasledoval od ranného veku, okolo šiestich rokov sa mi takmer každú noc ukazoval v snoch a desil ma v podobe veľkého čierneho psa. Bol to stále rovnaký sen. Prechádzala som temnou chodbou a na jej konci bol vrčiaci pes pripravený ku skoku, aby ma roztrhal na kusy a ja som vydesene utekala.
Keď mi bolo okolo desať, videla som vo sne Ježiša. Bol na konci podobnej chodby. Videla som iba Jeho podobizeň. Bol na nej iba do pásu. Usmieval sa a hovoril: "Poď, poď ku Mne." Potom sa ma zmocnila nejaká sila, ktorá ma k Nemu priťahovala bližšie a bližšie. Bála som sa tejto sily a Ježiš, ktorý si môjho strachu všimol, sa na mňa usmial. Tento prúd ma pritiahol k Ježišovi, až sa moja tvár pritiskla k Jeho.
Tiež asi okolo dvanásteho roku som mala ďalšiu mystickú skúsenosť. Bol to môj duchovný sobáš s Ježišom. Bolo to opäť vo sne, ja som bola oblečená ako nevesta a môj ženích bol Ježiš. Nevidela som Ho, ale vedela som, že tam je. Ľudia nás radostne zdravili palmovými ratolesťami v rukách. Hneď po uzatvorení manželstva som vstúpila do izby. Tam bola Panna Mária s Máriou Magdalénou a ďalšími dvoma svätými ženami. Naša požehnaná Matka bola veľmi šťastná a pristúpila ku mne, aby ma objala. Ihneď mi začala upravovať šaty a vlasy a ja som si uvedomila, že chce, aby som bola pre Jeho Syna čo najvhodnejšia.

Satan podniká ďalšie útoky
Diabol vedel ako sa strašne bojím švábov. Píšem to veľmi nerada, ale cítim, že musím, aby som ukázala, ako so mnou diabol bojoval. Raz som vychádzala z izby a zabuchla som za sebou dvere. Náhle som ucítila, ako mi na tvár strieka vlhká tekutina. Nechápala som, odkiaľ je. Potom som začula, ako sa mi diabol divoko vysmieva a poškľabuje sa mi: "Ja krstím takto. Takúto svätenú vodu si zaslúžiš!" Potom som si všimla, čo sa stalo. V ráme dverí som priškripla veľkého švába... skoro som umrela hnusom! Nerada sa rozpisujem o Satanových útokoch, ale rada by som ukázala, ako moc sa snažil zabrániť, aby bolo posolstvo zverejnené v mojej misií, ktorú mi Pán pripravoval.

Púšť, potom úplná odovzdanosť
Teraz Boh chcel, aby som sa na Neho spoliehala. Chcel ma so sebou zjednotiť a urobiť ma úplne svoju. Chcel ma formovať a premeniť. Pretože som sa však ešte stále na Boha nespoliehala tak, ako On túžil, musela som prejsť ďalším druhom očisťovania, aby som sa mu úplne odovzdala a bola s Ním v mieri. Stalo sa toto: Volala som k Bohu a k môjmu prekvapeniu sa mi nedostalo žiadnej odpovede. Spanikárila som, pozerala som sa po svojom anjelovi, ale ani jeho som nenašla. Namiesto toho som vôkol seba ucítila niekoľko duší, ktoré ku mne pristupovali ako žobráci. Prosili ma o modlitby, požehnania a o svätenú vodu. Išla som teda rovno do kostola a priniesla im vodu. Prosili ma, a tak som na nich striekala. Toto gesto ku mne privábilo ďalšie duše a hneď sa ich vôkol mňa tlačil veľký zástup. Bola som prekvapená, keď sa to stalo, že sa im uľavuje v bolestiach a majú ohromnú radosť. Jeden z nich ma požiadal, aby som sa za neho príležitostne modlila a raz mu požehnala. Nevedela som ako, a tak si povedal o jednoduchú modlitbu a požehnanie. Tak som to aj urobila. S radosťou mi poďakoval a tiež mi požehnal. Toto všetko bolo pre mňa nové, ale cítila som, že sa im uľavilo a boli potešení. Využila som príležitosti a opýtala som sa ich, či nevedia, kde je môj anjel, ktorého už milovalo moje srdce. Ale nedostalo sa mi žiadnej odpovede.
Každý deň tejto opustenosti sa zdal dlhý ako rok. Hľadala som pokoj, ale nemohla som ho nájsť. Mala som vôkol seba mnoho ľudí a priateľov, ale nikdy som sa necítila taká opustená a sama ako vtedy. Zdalo sa mi, akoby som prechádzala peklom. Mnohokrát som plakala, aby sa ku mne vrátil môj anjel, ale nič, zmizol! So svojím anjelom som sa míňala. Hľadala som ho, ale nenachádzala, volala som, ale nedostávala som žiadnu odpoveď. Celé tri týždne som sa potulovala po púšti viac mŕtva ako živá, ale už som to nemohla viacej znášať a tú strašnú noc, ktorú moja duša prechádzala, som plačlivo celým srdcom kričala k Jahvemu: "OTČE!!... Kde si?...Otče?... Prečo si ma opustil? Ó, Bože, príjmi ma a použi ako chceš Ty!... Očisti ma, nech ma môžeš použiť!"
Týmto prenikavým krikom, ktorý vychádzal z hlbín môjho srdca, sa nebo náhle otvorilo a Otcov hlas, ako hrmenie, plný dojatia, na mňa volal: "JA, BOH, ŤA MILUJEM!" Tieto slová boli ako balzam, ktorý sa vylieva na ony posvätné rany, ktoré moja duša utŕžila a ihneď ich zahojil. V týchto slovách, ktoré Boh predniesol, som cítila Jeho Nekonečnú Lásku.
Po týchto slovách lásky mi bolo, ako by som vyšla z tornáda do prekrásnej, pokojnej záhrady. Môj anjel zaceľoval a s veľkou nežnosťou obväzoval moje rany. Tie rany, ktoré som získala, keď som v noci prechádzala touto nekonečnou púšťou.
Potom ma Jahve požiadal, aby som otvorila Bibliu a čítala. Prvá časť, ktorú som prečítala, ma rozplakala a obrátila, pretože mi úžasným spôsobom vyjavovala Srdce Boha. V knihe Exodus 22, 26-27 som čítala tieto slová: "Ak vezmeš do zálohy plášť svojho blížneho, vrátiš mu ho do západu slnka! Veď je to jeho jediný odev, jeho jediná prikrývka na jeho telo. V čom by spal? Ak bude ku mne volať, vypočujem ho, lebo som milosrdný."
Boh mi nevysvetlil hneď, čo sa stalo v týchto troch týždňoch. V Jeho vlastnom záujme, ale až omnoho neskôr, mi dal toto vysvetlenie:
"...Moje Srdce, Priepasť Lásky, za tebou vykríklo. Spôsobila si Môjmu Srdcu trápenie za trápením, zradu za zradou. Zápasila si so Mnou, mrňavé stvorenie... ale vedel som, že tvoje srdce není rozdelené a že raz ho získam a ono sa stane úplne Mojím. Dieťa svojej doby, zápasila si so Mnou, ale Ja som ťa zvalil a zaviedol som ťa do prachu a do púšte a tam som ťa nechal úplne opustenú. Od počiatku tvojej existencie som ti dal tvojho strážneho anjela, aby ťa chránil, utešoval a sprevádzal. Ale Moja Múdrosť určila, aby ťa tvoj anjel opustil a nechal ťa samotnú zakúsiť púšť. Povedal som: "Budeš žiť navzdory svojej nahote!" (Stala som sa "nahou", hneď ako ma môj anjel opustil a celé Nebo sa ku mne otočilo chrbtom.) Pretože žiadny človek nie je schopný prežiť sám. (Keď ho opustí Nebo.) Satan by ťa úplne premohol a zabil. Taktiež on dostal Môj príkaz. Zakázal som mu sa ťa dotknúť. Potom si si na Mňa vo svojom zdesení spomenula, pohliadla si k nebu a zúfalo si Ma hľadala. Tvoj nárek a tvoje prosby náhle premenili smrteľné ticho vôkol teba a tvoj vydesený krik prenikol skrze nebesia a dosiahol až ku sluchu Svätej Trojice... "Moje dieťa!" Otcov hlas plný radosti sa rozoznel po celom nebi. (Potom prehovoril Syn.) Ach ...teraz ju nechám preniknúť do Mojich Rán a nechám ju jesť Moje Telo a piť Moju Krv. Zasnúbim si ju a ona bude Moja po celú večnosť. Ukážem jej Lásku, ktorú k nej mám a od tej chvíle budú jej pery žízniť po Mne a jej srdce sa stane Mojím odpočinkom. Horlivo sa bude denne odovzdávať Mojej Spravodlivosti a Ja spôsobím, že napodobní Moju Lásku a Moju Horlivosť. Ja a jedine Ja budem jej jedinou láskou a vášňou a pošlem ju so svojím posolstvom až na koniec sveta, aby získala bezbožný ľud a k ľudu, ktorý ani není jej ľud. Ona dobrovoľne ponesie Môj Kríž Pokoja a Lásky na Kalváriu. "A Ja, Duch Svätý, na ňu zostúpim, aby som jej zjavil Pravdu a Naše hlbiny. (Svätá Trojica.) Skrze ňu pripomeniem svetu, že najväčší zo všetkých darov je: LÁSKA." Potom budeme oslavovať. Nech oslavuje celé Nebo!"

1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

Verím tomu,
niektoré skutočnosti z toho som tiež prežil.
Pavol