piatok, 30. apríla 2010

Kráľ slávy

Zostúpil k zosnulým


Telo ležalo v zemi, ale kam odišla Pánova duša? Ustálilo sa podanie, ktoré, ako sa zdá, pozná aj svätý Pavol a ktoré spomína svätý Peter: po poslednom výkriku sa slobodná Ježišova duša neponáhľala k Otcovi, ale pokračovala vo svojej spasiteľskej úlohe, zostúpila do podsvetných oblastí, tam, kde starí ľudia žili pred Mesiášovým príchodom, odvždy čakali na svoje vyslobodenie.
Cirkev zachovala toto zvestovanie blahozvesti vo verši Apoštolského vyznania viery: 'Zostúpil k zosnulým'. Ako ľutujeme, že evanjelisti úplne pomlčali o tejto udalosti! Ak chceme aspoň trochu ukojiť svoju zvedavosť, musíme sa obrátiť na apokryfy, pravda, s potrebnou obozretnosťou a veľkou nedôverou.
V Nikodémovom evanjeliu čítame najpodivnejšie podrobnosti. Spisovateľ pripisuje opis dvom mlčanlivým tieňom, Carinovi a Leuciovi, synom svätého starca Simeona, ktorí boli už predtým zomreli a ktorí vraj boli vzkriesení počas podivných javov, sprevádzajúcich Kristovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie. Ide iba o literárny text bez akéjkoľvek dogmatickej ceny, no jeho podivnú krásu nemožno poprieť.


„Keď sme odpočívali spolu s otcami v tôni smrti, náhle nás obklopilo zlaté svetlo, podobné slnečnému. Ožiarila nás kráľovská jasnosť. A v tej chvíli Adam, otec ľudského pokolenia, zachvel sa od radosti spolu s patriarchami a prorokmi. Zvolali: 'Svetlo! To je sám pôvodca večného svetla, ktorý sľúbil svetlo bez západu a bez konca!' A všetci spravodliví Starého zákona sa radovali očakávajúc splnenie prisľúbenia. Ale podsvetie sa znepokojilo: knieža Tartaru sa obával, že uvidí zjav toho, ktorý už predtým otriasol jeho mocou, keď vzkriesil Lazára. - 'Keď som počul jeho mocné slová', povedal, 'chvel som sa. Nemohli sme Lazára udržať: rýchlosťou orlieho letu unikol spomedzi nás.'
Keď toto rozprával, zaznel hlas, podobný hlasu hromu, podobný hučaniu uragánu. - 'Brány, roztvorte sa! Otvorte sa dokorán, brány večnosti, a vstúpi Kráľ slávy!' Ale knieža podsvetia povedal svojim bezbožným sluhom: 'Zatvorte kovové brány, zatvorte ich na železné závory a bojujte udatne!'
Opäť zaznel hlas, podobný hromu: 'Brány, zdvihnite sa! Otvorte sa dokorán, brány večnosti, a vstúpi Kráľ slávy...' A zjavil sa Pán slávy v podobe človeka: ožiaril večnú tmu, zlomil putá a jeho nepremožiteľná podoba nás navštívila, nás všetkých, ktorí sme sedeli v tmavej priepasti svojich chýb, v smrteľnej tôni hriechu. Knieža Tartaru, Smrť, a všetky pekelné légie zachvátila hrôza: 'Kto si?' kričali na Ježiša. 'Odkiaľ prichádzaš?' No on im ani neodpovedal.
Vtedy Kráľ slávy majestátne rozšliapal Smrť svojimi nohami a zmocniac sa satana zbavil podsvetie jeho moci. Odviedol Adama do jasného svetla. A Pán povedal: 'Poďte ku mne, všetci moji svätí, vy všetci, ktorí ste boli mojím obrazom a mojou podobou.' Vtedy zhromaždení pod Božou ochranou spievali; všetci svätí mu spievali na slávu. Dávid, Habakuk a všetci proroci prednášali state svojich dávnych spevov, v ktorých tajomnými slovami predpovedali to, čo mal splniť tento deň. Vedení archanjelom svätým Michalom vošli do raja, kde ich očakávali Henoch a Eliáš, dvaja spravodliví, ktorí neboli podrobení smrti, a dobrý lotor, ktorý už nosil na svojich pleciach znak Kríža.“


Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
(Ž 24, 7-10)

Žiadne komentáre: