sobota, 30. apríla 2011

Zázrak v Jeruzaleme

Svätý oheň


Každý rok na Veľkú noc sa v Jeruzaleme, v Chráme Božieho Hrobu, zjavuje záhadný oheň, ako svedectvo víťazstva Spasiteľa nad hriechom a smrťou. Prichádza "odnikadiaľ". Vedci doteraz nie sú schopní objasniť podstatu zábleskov a svetiel, ktoré je možné pozorovať počas obradu Zostúpenia. Táto udalosť sa deje na Bielu sobotu pri zhasnutých sviečkach a lampách v chráme.

Chrám Božieho Hrobu v Jeruzaleme sa nachádza na Golgote. Bol postavený cisárom Konštantínom v 4. storočí. Predtým tu stál Afroditin chrám, ktorý tu nechal postaviť cisár Hadrián roku 135 a pri jeho stavbe bol celý priestor okolo Golgoty zasypaný. Keď Konštantín nechá Afroditin chrám zboriť, aj so základmi a odprace všetku navážku, objaví jaskyňu, v ktorej mal byť pochovaný Ježiš Kristus - priestor s kamennou lavicou, len jedným prázdnym hrobom, a to po pravej strane, ako presne udáva Písmo.
Chrám bol niekoľkokrát zničený a obnovený. Je symbolom rozštiepeného kresťanstva a často tu dochádza k nábožensky motivovaným útokom. I vybavenie  interiéru dnes odráža po stáročia prebiehajúci boj jednotlivých cirkví. Šesť cirkví tu má navzájom rozdelený priestor s presnosťou na centimetre. Ku všetkému je kľúč ku chrámu v rukách moslimov.


Pre jednotlivé kresťanské cirkvy je pochopiteľne najväčším sviatkom Veľká Noc, ktorú avšak obvykle slávia v rôznych termínoch, snáď aby sa príliš nepreli. Faktom ale je, že súčasťou pravoslávneho obradu sú i príslušníci ostatných cirkví a že Svätý oheň putuje i do moslimských mešít. V sobotu popoludní, deň pred pravoslávnou Paschou, teda sviatkom Vzkriesenia, sa tu koná veľkolepý obrad, pri ktorom sa dejú veci, nad ktorými ostáva rozum stáť. Pravoslávny patriarcha sa zavrie do Kuvuklie - kaplnky s  Božím Hrobom, ktorá stojí uprostred chrámu - a výjde von s ohňom, ktorý vraj vnútri vznikne bez škrtnutia jedinej zápalky. Počas samotného obradu Zostúpenia Svätého ohňa sa deje celá rada divov, paranormálnych javov, či chcete, zázrakov, ktoré vedci doposiaľ neobjasnili.

V priestore chrámu Božieho Hrobu sa pri obrade objavujú podivné záblesky a svetlá, ikony začnú myrotočiť - t.j. záhadne voňať, niekedy sa samy zapaľujú olejové lampy a oheň po nejaký čas vôbec nepáli a nespaľuje.


V roku 2003 je po prvý krát obrad živo prenášaný taktiež televíznymi kamerami ruskej televízie NTV, ktorá získala zvláštne povolenie jeruzalemských úradov. Kamery však dostávajú zabrať, niektoré sa vypínajú, u niektorých dochádza k poruchám farebnosti obrazu a zachytávajú akési podivné svetelné javy.

Po prvý krát je vraj svedkom Zostúpenia Svätého ohňa apoštol Peter niekedy okolo roku 34. Moslimský historik Al-Biruni zmieňuje, že raz bol patriarchovi podstrčený namiesto knôtu medený drôt, aby sa zázrak nemohol stať a svieca nevzplanula, ale tá napriek tomu vzplanula. Rovnako raz mali horieť lampy naplnené vodou namiesto oleja a rada historických príbehov hovorí o tom, ako sa niektorí neveriaci, mocnári a moslimovia chceli presvedčiť o podvodnom zázraku, ale Oheň sa i bez prítomnosti kňaza objavil. Celej sérii fantastických svedectiev a faktov z histórie dominuje príbeh, ktorý sa stal roku 1579 za sultána Murata IV. Arménski kňazi na čele so svojím patriarchom podplatia sultánovu ochranku Božieho Hrobu a zamknú sa v chráme, aby zlomili monopol pravoslávnych. Pravoslávny patriarcha Sofrony IV. tak ostáva stáť so svojím zástupom pred vchodom. V zúfalstve pokľakne pred ľavým stĺporadím a začne sa modliť. V tom sa jeden z týchto stĺpov zvislo rozštiepi a oheň sa zablýska po boku patriarchu. Rozštiepený stĺp tu stojí dodnes.


Zázrak Zostúpenia Svätého ohňa je v centre pozornosti všetkých cirkví a obyvateľov Jeruzalema. Séria historických udalostí ustanovila neodškriepiteľné právo na vykonanie obradu pravoslávnej cirkvy. Podľa tradície v ten deň či rok, keď nezostúpi Svätý oheň, bude posledný, a samotný chrám bude zničený. V rôznych rokoch trvalo očakávanie Svätého ohňa od 5 minút do niekoľko hodín. Roku 1102 Oheň zostúpil dokonca s jednodenným meškaním, keď najposvätnejšie miesta zabrali Frankovia a vysťahovali Grékov z kláštorov. Keď boli kňazi pripustení späť, Oheň zostúpil.

A ako onen zázrak vlastne prebieha? V sobotu ráno nastúpia do chrámu zástupcovia všetkých zainteresovaných inštitúcii vrátane konkurenčných cirkví a o desiatej hodine začína dôkladné prehľadávanie. To má zaistiť, aby v Kuvuklii teda kaplnke s jaskyňou Božieho Hrobu nebolo skutočne nič, čo by mohlo fyzicky vyvolať Oheň. Kontrola nie je nejaká symbolická, pretože cirkvy sú motivované možnosťou získať v prípade neúspechu pravoslávnych práva na obrad. Prehliadka končí v jedenásť hodín. Dvere sú následne zapečatené včelím voskom a jednotlivé autority doňho vtisknú svoje pečate.
Obrad začína presne napoludnie. Najprv prichádza procesia. Vnútorným vchodom chrámu apoštola Jakuba prichádza patriarcha na presbytérium a usadá na patriarchov trón. Predstavitelia Arménov, Arabov, Koptov a ostatných cirkví následne pristúpia k trónu a pobozkajú obradne jeho ruku. Pokiaľ by to neurobili, nemohli by dostať z patriarchovej ruky Oheň.
Svätá procesia potom trikrát obíde kaplnku Božieho Hrobu, než sa patriarcha zastaví pred jej hlavným vchodom. Kuviklia je rozpečatená a patriarcha si vyzlečie svoj posvätný odev, tak zostane len v bielom rúchu. Následne starosta Jeruzalema so šéfom polície, pred všetkými, patriarchu prehľadajú, aby overili, že so sebou nič nemá, čo by mohlo vydávať svetlo alebo rozpáliť Oheň. Jeruzalemský patriarcha dostane uhasené sviece a vstupuje s arménskym zástupcom dovnútra.
Všetky sviečky sú tu zhasnuté. Nič nehorí ani v jaskyni, ani inde v kaplnke. Všade je tma. Vnútri Božieho Hrobu patriarcha pokľakne na kolená a prevádza arcidiecéznu modlitbu. Prečíta zvláštne požehnanie a vyzýva Ježiša Krista, aby zoslal svoj posvätný Oheň a požehnal týmto darom ľudu. V absolútnom tichu počas patriarchovej modlitby sa vraj ozýva akési syčanie a takmer v rovnakej chvíli sa všade objavujú modro-biele záblesky Svätého ohňa, akoby milióny fotoaparátov blýskali a sviece sa samy zapaľujú.


Takto sa zapaľujú i sviece večného svetla, ktoré priniesol patriarcha. Súčasne s tým dav začína jasať a slzy šťastia a viery stekajú po tvárach ľudí. Na pár chvíľ nemá Svätý oheň normálne vlastnosti ohňa. Všetci sa Ohňom obmývajú, strkajú do neho ruky a krúžia sviečkami okolo tváre. Nechytia sa ani vlasy, ani chlpy. Hovorí sa, že ide o prvých 5-10 minút, keď patriarcha vystúpi z Kuvuklie a osobne ho rozdáva veriacim.




Pretože kamery, ani nikto iný, okrem patriarchu nemá právo vstúpiť do hrobky v čase zázraku, môžeme o tom, čo sa deje v Božom Hrobe, iba špekulovať. Pravoslavný patriarcha Diodor I. však vychádza vústretý so svojím autentickým popisom: "Vstúpim do hrobky a kľaknem v bohabojnosti pred miesto, kde Kristus po svojej smrti uľahol a kde znova vstal z mŕtvych... Nájdem si cestu temnotou k vnútornej komore, v ktorej padnem na kolená. Tu poviem určité modlitby, ktoré nám boli predané počas stáročii a keď ich poviem, čakám. Niekedy môžem čakať pár minút, ale normálne sa zázrak stáva okamžite potom, čo odriekam modlitby. Z jadra práve toho kameňa, na ktorom Ježiš ležal, začne žiariť nedefinovateľné svetlo. Obvykle má modrú farbu, ale farba sa môže zmeniť a získať mnoho rôznych odtieňov. Nedá  sa to popísať slovami. Svetlo stúpa z kameňa ako hmla z jazera – vyzerá to skoro, ako by ten kameň bol pokrytý vlhkým mrakom, ale je to svetlo. To svetlo sa každým rokom správa inak. Niekedy pokrýva iba ten kameň, inokedy ožiari celý hrob, takže ľudia, ktorí stoja vonku a pozrú sa dovnútra, ho uvidia plný svetla."

Prečo sa o tomto zázraku na Západe takmer nevie? V protestantských oblastiach je to do určitej miery pochopiteľné - chýba tu akákoľvek tradícia zázrakov, ľudia nevedia, ako ich chápať a v novinách sa o nich dočítate zriedka. V katolíckej tradícií je však o zázraky veľký záujem. Prečo sa teda  o ňom nevie? Odpoveď môže byť jediná. Katolícka cirkev nemá o jeho známosť záujem, pretože na obrade nemá žiadneho zástupcu - účastnia sa ho len pravoslávne cirkvy. A zázrak sa ku všetkému deje na pravoslávnu Veľkú noc.

Zázrak sa neobmedzuje len na cirkevného patriarchu a miesto hrobu v kaplnke, kam nikto nevidí. Tisíce pútnikov tvrdia, že sa im v chráme taktiež zapálila sviečka sama od seba, ešte skôr, než patriarcha vyšiel von. A sviece sa samé zapaľujú i predstaviteľom iných cirkví.



Za posledné roky, čo je obrad živo prenášaný taktiež televíziou, sa však podarilo nafilmovať a nafotiť celú radu svetelných úkazov, od akýchsi ohnivých obláčikov vysiacich vo vzduchu, cez modravé krivolaké záblesky pripomínajúce záblesky fotoaparátu až po celistvú modrú žiaru a záblesky.

Zázrak na hore Tábor
Takisto vedci nedokážu vysvetliť tajomstvo oblaku, ktorý každý rok zostúpi na vrch Tábor, na ktorom sa podľa Biblie premenil Kristus. Sergej Mirov, zorganizoval pracovnú skupinu pri Teologickej komisii Synody. Výskum bol vedený ruskými a izraelskými meteorológmi. Tieto informácie priniesol denník Komsomolskaya Pravda. Vedci prišli k záveru, že suchý vzduch a vysoká teplota aké sú na hore Tábor nemôžu generovať takúto hmlu. Mirov zdôraznil, že „zostupovanie požehnaného oblaku“ nastáva výlučne na pozemku ortodoxného kláštora a to v období ortodoxného termínu sviatku Premenenia Pána. Počas tohoto sviatku sa ponad veriacich prudko vyrúti nápadný oblak guľovitého tvaru a potom sa zjaví nad krížom, ktorý sa nachádza v kostole Premenenia. Tam naberie na objeme, opäť zostúpi na veriacich, zahalí ich a vypustí životodarnú vlhkosť priamo nad nimi.

Pavel Florensky, ruský akademik prírodných vied a vedúci pracovnej skupiny skúmajúcej nadprirodzené úkazy povedal, že jeho tím skúmal aj zjavovanie sa Svatého Ohňa v chráme Svatého Hrobu v Jeruzaleme na Veľkú noc a to najmodernejneším prístrojovým vybavením.
“Záver je jednoduchý: zjavenie sa ohňa je sprevádzané silným piezoelektrickým fenoménom v kostole a na priľahlých miestach podobne ako pri búrkach , ale žiadna búrka tu nenastáva. To znamená, že táto udalosť môže byť považovaná za zázračnú“, dodáva Florentsky.

Žiadne komentáre: