nedeľa, 28. augusta 2011

Bruno Ferrero

Svrček a minca



Jeden indický mudrc mal dobrého priateľa, ktorý býval v Miláne. Spoznali sa v Indii, kam Talian prišiel s rodinou ako turista. Mudrc im robil sprievodcu a povodil ich po najcharakteristickejších kútoch svojej vlasti.
Vďačná milánsky priateľ ho potom pozval na návštevu. Chcel sa mu odvďačiť a ukázať svoje mesto. Ind sa spočiatku zdráhal, ale na naliehanie talianského priateľa ustúpil a jedného krásneho dňa vystúpil z lietadla na letisku Malpensa.
Na druhý deň navštívili centrum mesta. Ind svojou čokoládovou tvárou, čiernou bradou a žltým turbanom priťahoval pozornosť chodcov a Milánčan si hrdo vykračoval, že má takého exotického priateľa.
Na námestí San Babila sa zrazu mudrc zastavil a povedal: „Aj ty počuješ, čo počujem ja?“
Trochu prekvapený Milánčan natiahol uši viac ako mohol, a pripustil, že počuje iba mestský ruch.
„Tu niekde blízko spieva svrček,“ presvedčivo pokračoval Ind.
„Mýliš sa,“ odpovedal Milánčan. „Ja počujem len mestský hrmot. A potom, kde by sa tu v meste nabrali svrčky?“
„Nemýlim sa. Počujem tu svrčka,“ trval mudrc na svojom a odhodlane začal hľadať v lístí neduživých kríčkov. Po chvíli ukázal skeptickému priateľovi nádherného svrčka-speváka, ktorý sa skrýval a mumral, že ho vyrušujú v jeho koncertovaní.
„Videl si, že to bol svrček?“ pýtal sa Ind.
„Máš pravdu,“ pripustil Milánčan. „Vy Indovia máte lepší sluch ako my, bieli.“
„Teraz sa mýliš ty,“ usmial sa mudrc. „Dávaj pozor...“ Vytiahol z vrecka drobnú mincu a akoby nič, pustil ju na chodník.
Na ten cveng sa hneď obrátilo päť-šesť ľudí.
„Všimol si si? podotkol Ind. „Táto drobná minca zazvonila slabšie ako trilkovanie svrčka. A vidíš, koľko bielych to predsa počulo.“

Tieto malé príbehy, sú ako pieseň svrčka. Chcú ťa len požiadať, aby si chvíľu pozornosti venoval hlasom, ktoré sme zabudli počúvať. Hlasom a piesňam, ktoré máme vnútri a ktoré nám hovoria o azúrovom nebi a čistom vzduchu, o snoch a o búšení srdca, o túžbe objať niekoho a spolu s ním plakať, o znepokojujúcom Boh, ktorý nás prišiel požiadať, aby sme sa mu dali spasiť...

Žiadne komentáre: