Podivný mládenec
Majiteľ veľkého hospodárstva potreboval pomocníka, ktorý by sa mu staral o maštale a seno. Ako to už býva zvykom, vydal sa ho hľadať vo sviatočný deň. Všimol si mládenca, ktorý sa potĺkal medzi šopami. Bol vysoký, chudý a nevyzeral veľmi silný.
„Ako sa voláš, chlapče?“
„Alfréd, pane.“
„Hľadám niekoho, kto by chcel pracovať na mojom hospodárstve. Vyznáš sa v roľníckej robote?“
„Áno, pane. Viem spať aj vo veternej noci.“
„Čo to má znamenať?“ spýtal sa prekvapený sedliak.
„Viem spať vo veternej noci.“
Sedliak potriasol hlavou a odišiel.
Večer znova stretol Alfréda a znova mu predložil návrh. Mládenec odpovedal tak isto: „Viem spať vo veternej noci.“
Sedliak potreboval pomocníka, a nie mládenca, ktorý sa chvasce, že vie spať vo veternej noci.
Hľadal ďalej, ale nenašiel nikoho, kto by bol ochotný pracovať na jeho hospodárstve. Tak sa rozhodol prijať Alfréda, ktorý mu opakoval: „Pane, buďte pokojný, viem spať aj vo veternej noci.“
„Súhlasím. Uvidíme, čo vieš robiť.“
Alfréd pracoval na hospodárstve niekoľko týždňov. Sedliak mal iné starosti a nevenoval pozornosť, čo mládenec robil.
Raz v noci ho prebudil silný vietor. Vietor zavíjal medzi stromami, burácal v konároch a narážal do okien. Sedliak vyskočil z postele. Víchrica by mohla vytrhnúť na maštali dvere, vyplašiť kone a kravy, rozhádzať seno a slamu a narobiť všelijaké nepríjemnosti.
Utekal zabúchať Alfrédovi na dvere, ale nik sa nehlásil. Zabúchal ešte silnejšie.
„Alfréd, vstávaj! Poď a pomôž mi, prv než vietor všetko zničí.“
Ale Alfréd spal ďalej.
Sedliak nemohol strácať čas. Zbehol schodmi, preletel ako blesk humnom až k hospodárskym budovám.
Čakalo ho tam milé prekvapenie. Maštaľné dvere a okná boli pevne zatvorené. Seno a slama boli prikryté a zviazané, že ich nemohlo odviať. Kone boli v bezpečí a prasce i sliepky boli pokojné. Vonku vystrájal vietor. Vnútri boli pokojné zvieratá a všetko bolo v bezpečí.
Zrazu sa sedliak poriadne rozosmial. Pochopil, čo chcel Alfréd povedať, keď tvrdil, že vie spať aj vo veternej noci.
Mládenec si každý deň svoju robotu urobil dobre. Staral sa, aby bolo všetko v poriadku. Dôkladne zatváral dvere a okná a staral sa o zvieratá. Každý deň sa pripravoval na víchricu. Preto sa ničoho nebál.
Aj ty vieš spať v dlhej veternej noci, ktorou je tvoj život?
„Ako sa voláš, chlapče?“
„Alfréd, pane.“
„Hľadám niekoho, kto by chcel pracovať na mojom hospodárstve. Vyznáš sa v roľníckej robote?“
„Áno, pane. Viem spať aj vo veternej noci.“
„Čo to má znamenať?“ spýtal sa prekvapený sedliak.
„Viem spať vo veternej noci.“
Sedliak potriasol hlavou a odišiel.
Večer znova stretol Alfréda a znova mu predložil návrh. Mládenec odpovedal tak isto: „Viem spať vo veternej noci.“
Sedliak potreboval pomocníka, a nie mládenca, ktorý sa chvasce, že vie spať vo veternej noci.
Hľadal ďalej, ale nenašiel nikoho, kto by bol ochotný pracovať na jeho hospodárstve. Tak sa rozhodol prijať Alfréda, ktorý mu opakoval: „Pane, buďte pokojný, viem spať aj vo veternej noci.“
„Súhlasím. Uvidíme, čo vieš robiť.“
Alfréd pracoval na hospodárstve niekoľko týždňov. Sedliak mal iné starosti a nevenoval pozornosť, čo mládenec robil.
Raz v noci ho prebudil silný vietor. Vietor zavíjal medzi stromami, burácal v konároch a narážal do okien. Sedliak vyskočil z postele. Víchrica by mohla vytrhnúť na maštali dvere, vyplašiť kone a kravy, rozhádzať seno a slamu a narobiť všelijaké nepríjemnosti.
Utekal zabúchať Alfrédovi na dvere, ale nik sa nehlásil. Zabúchal ešte silnejšie.
„Alfréd, vstávaj! Poď a pomôž mi, prv než vietor všetko zničí.“
Ale Alfréd spal ďalej.
Sedliak nemohol strácať čas. Zbehol schodmi, preletel ako blesk humnom až k hospodárskym budovám.
Čakalo ho tam milé prekvapenie. Maštaľné dvere a okná boli pevne zatvorené. Seno a slama boli prikryté a zviazané, že ich nemohlo odviať. Kone boli v bezpečí a prasce i sliepky boli pokojné. Vonku vystrájal vietor. Vnútri boli pokojné zvieratá a všetko bolo v bezpečí.
Zrazu sa sedliak poriadne rozosmial. Pochopil, čo chcel Alfréd povedať, keď tvrdil, že vie spať aj vo veternej noci.
Mládenec si každý deň svoju robotu urobil dobre. Staral sa, aby bolo všetko v poriadku. Dôkladne zatváral dvere a okná a staral sa o zvieratá. Každý deň sa pripravoval na víchricu. Preto sa ničoho nebál.
Aj ty vieš spať v dlhej veternej noci, ktorou je tvoj život?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára