Poistka
Žil raz jeden dobrý človek. Volal sa Romeletto a býval v domci na brehu Tiberu. Jedného jarného rána Romeletto videl, že Tiber mu omýva dvere domu. Stále pršalo, rieka sa vzdúvala a korytom sa hrozivo valila kalná voda.
Vyľakalo ho rádio: „Všetci, ktorí bývajú v blízkosti Tiberu, nech ihneď opustia svoje príbytky. Blíži sa záplava.“
Romeletto bol veľmi nábožný a dôveroval Pánu Bohu. Kľakol si a začal sa modliť.
„Pane, zachráň ma!“
Vtom počul zhora hlas:
„Neboj sa Romeletto. Myslím na teba.“ Bol to hlas Pána.
Romeletto celý naradostený vstal a dal sa do každodennej práce, akoby sa nič nedialo. O jedenástej bolo v dome už plno vody a Romeletto sa uchýlil na poschodie. Práve tade prechádzali požiarnici. Jeden ho zbadal a zakričal: „Rýchlo poď s nami! Hrozí nebezpečenstvo!“
„Kdeže! Je mám predsa poistenie zhora,“ odpovedal Romeletto a ukázal na nebo.
O tretej bolo vody už po pás a Romeletto sa uchýlil do podkrovia. Práve okolo plával záchranný čln a ktosi naňho zavolal: „Rýchlo nastúp! Tiber bude stúpať ďalej!“
Romeletto odmietol: „Ja mám svoju záchranku.“
O piatej voda vystúpila nad odkvapové žľaby a Romeletto vyliezol na strechu. Plával tadiaľ záchranný čln, ktorý zbieral posledných nešťastníkov. Márne sa usilovali Romeletta odviezť. Držal sa komína ako kliešť. „Nepotrebujem vás. Mám svojho záchrancu!“
Voda stúpala ďalej a desať minút pred šiestou sa Romeletto utopil.
Len čo sa ocitol v raji, strašne sa nahneval. Predstúpil pred Pána a zaprotestoval: „Povedal si, že sa o mňa postaráš. A ja som kvôli tomu umrel.“
Pán sa naňho milo pozrel.
„Ale ja som na teba stále myslel, Romeletto. Poslal som ti tri člny.“
Bol jeden bedár. Život ho stále tĺkol. Ale stále sa modlil. „Pane, prosím ťa, daj mi aspoň vyhrať v lotérii.“
Mal sa čím ďalej tým horšie, ale modliť sa neprestával: „Pane, podaj mi ruku, pomôž mi a daj mi vyhrať v lotérii.“
Jeho modlitba denne stúpala do neba: „Pane, podaj mi ruku... daj mi vyhrať v lotérii.“
Raz v noci ho prebudil Boží hlas: „Ty mi podaj ruku a kúp si aspoň žreb.“
Vyľakalo ho rádio: „Všetci, ktorí bývajú v blízkosti Tiberu, nech ihneď opustia svoje príbytky. Blíži sa záplava.“
Romeletto bol veľmi nábožný a dôveroval Pánu Bohu. Kľakol si a začal sa modliť.
„Pane, zachráň ma!“
Vtom počul zhora hlas:
„Neboj sa Romeletto. Myslím na teba.“ Bol to hlas Pána.
Romeletto celý naradostený vstal a dal sa do každodennej práce, akoby sa nič nedialo. O jedenástej bolo v dome už plno vody a Romeletto sa uchýlil na poschodie. Práve tade prechádzali požiarnici. Jeden ho zbadal a zakričal: „Rýchlo poď s nami! Hrozí nebezpečenstvo!“
„Kdeže! Je mám predsa poistenie zhora,“ odpovedal Romeletto a ukázal na nebo.
O tretej bolo vody už po pás a Romeletto sa uchýlil do podkrovia. Práve okolo plával záchranný čln a ktosi naňho zavolal: „Rýchlo nastúp! Tiber bude stúpať ďalej!“
Romeletto odmietol: „Ja mám svoju záchranku.“
O piatej voda vystúpila nad odkvapové žľaby a Romeletto vyliezol na strechu. Plával tadiaľ záchranný čln, ktorý zbieral posledných nešťastníkov. Márne sa usilovali Romeletta odviezť. Držal sa komína ako kliešť. „Nepotrebujem vás. Mám svojho záchrancu!“
Voda stúpala ďalej a desať minút pred šiestou sa Romeletto utopil.
Len čo sa ocitol v raji, strašne sa nahneval. Predstúpil pred Pána a zaprotestoval: „Povedal si, že sa o mňa postaráš. A ja som kvôli tomu umrel.“
Pán sa naňho milo pozrel.
„Ale ja som na teba stále myslel, Romeletto. Poslal som ti tri člny.“
Bol jeden bedár. Život ho stále tĺkol. Ale stále sa modlil. „Pane, prosím ťa, daj mi aspoň vyhrať v lotérii.“
Mal sa čím ďalej tým horšie, ale modliť sa neprestával: „Pane, podaj mi ruku, pomôž mi a daj mi vyhrať v lotérii.“
Jeho modlitba denne stúpala do neba: „Pane, podaj mi ruku... daj mi vyhrať v lotérii.“
Raz v noci ho prebudil Boží hlas: „Ty mi podaj ruku a kúp si aspoň žreb.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára