Myška
Budhistický láma našiel raz v mrazivej zimnej noci na prahu svojich dverí od zimy skrehnutú, skoro mŕtvu myšku. Láma myšku vzal, posilnil ju a pýtal sa jej, či chce uňho ostať a robiť mu spoločnosť. Myške sa takýto život zapáčil. A predsa nebola šťastná. Lámu to znepokojilo. „Čo ti je, priateľka moja?“ pýtal sa.
„Ty si ku mne veľmi dobrý. So všetkým som v tvojom dome spokojná. Ale je tu kocúr...“
Láma sa usmial. Na domáceho kocúra nemyslel, kocúra, ktorý bol príliš múdry a dobre vypasený, aby sa mu uráčilo chytať myši. Láma zvolal: „Ten pekný kocúrik ti určite neublíži, priateľka moja! Nikdy by myške neublížil. Nemusíš sa báť, uisťujem ťa.“
„Verím ti, ale je silnejší ako ja,“ fňukala myška. „Veľmi sa toho kocúra bojím. Tvoja moc je veľká. Premeň ma na kocúra, aby som sa už toho hrozného kocúriska nemusela báť.“
Láma potriasol hlavou. Nepozdávalo sa mu to... Ale myška prosíkala ďalej, a tak povedal: „Nech sa stane, ako chceš, priateľka moja.“
A myška sa hneď premenila na veľkého kocúra.
Keď noc umierala a rodil sa nový deň, z lámovej izby vyšiel poriadny kocúrisko. Len čo zbadal kocúra domáceho, kocúr-myška sa utekal schovať do lámovej izby a skryl sa pod posteľ.
„Čo sa stalo, malá priateľka?“ pýtal sa prekvapený láma. „Ešte sa bojíš kocúra?“
Myška-kocúr sa veľmi hanbila. A zaprosíkala: „Prosím ťa, premeň ma na psa, na veľkého psa s ostrými tesákmi, ktorý silno šteká...“
„Buď pokojná, už sa tak stalo.“
Keď umieral deň a zažíhali sa olejové lampy, veľký čierny pes vyšiel z lámovej izby. Pes prešiel až na prah domu a stretol kocúra domáceho, ako vychádza z kuchyne. Keď kocúr zbadal psa, skoro zamdlel. Ale pes mal ešte väčší strach. Bolestne zakňučal a utekal sa schovať do lámovej izby. Mudrc sa pozrel na trasúceho sa psa a spýtal sa:
„Čo sa ti stalo? Stretol si azda iného psa?“
Pes-myška od hanby len-len že neumrel. Poprosil: „Premeň ma na tigra, prosím ťa, na veľkého strašného tigra!“
Láma ho upokojil a na druhý deň ohromný tiger s divokými očami vyšiel z lámovej izby. Tiger sa prechádzal po celom dome, naháňal všetkým strach a vyšiel do záhrady a tu stretol kocúra, ktorý vychádzal z kuchyne. Keď zbadal tigra, naľakaný vyskočil na strom, zatvoril oči a povedal: „Som mŕtvy kocúr!“
Keď tiger zbadal kocúra, bolestne zamraučal, ušiel ešte rýchlejšie ako kocúr a bežal sa schovať do kúta lámovej izby.
„S akou strašnou beštiou si sa stretol?“ pýtal sa láma.
„Ja... strašne sa bojím... kocúra!“ zajachtal tiger.
Láma sa rozosmial. „Uvedom si, malá priateľka, že zovňajšok neznamená nič. Navonok vyzeráš ako hrozný tiger, ale bojíš sa kocúra, lebo ti ostalo myšacie srdce.“
Začínať treba vždy od srdca.
„Ty si ku mne veľmi dobrý. So všetkým som v tvojom dome spokojná. Ale je tu kocúr...“
Láma sa usmial. Na domáceho kocúra nemyslel, kocúra, ktorý bol príliš múdry a dobre vypasený, aby sa mu uráčilo chytať myši. Láma zvolal: „Ten pekný kocúrik ti určite neublíži, priateľka moja! Nikdy by myške neublížil. Nemusíš sa báť, uisťujem ťa.“
„Verím ti, ale je silnejší ako ja,“ fňukala myška. „Veľmi sa toho kocúra bojím. Tvoja moc je veľká. Premeň ma na kocúra, aby som sa už toho hrozného kocúriska nemusela báť.“
Láma potriasol hlavou. Nepozdávalo sa mu to... Ale myška prosíkala ďalej, a tak povedal: „Nech sa stane, ako chceš, priateľka moja.“
A myška sa hneď premenila na veľkého kocúra.
Keď noc umierala a rodil sa nový deň, z lámovej izby vyšiel poriadny kocúrisko. Len čo zbadal kocúra domáceho, kocúr-myška sa utekal schovať do lámovej izby a skryl sa pod posteľ.
„Čo sa stalo, malá priateľka?“ pýtal sa prekvapený láma. „Ešte sa bojíš kocúra?“
Myška-kocúr sa veľmi hanbila. A zaprosíkala: „Prosím ťa, premeň ma na psa, na veľkého psa s ostrými tesákmi, ktorý silno šteká...“
„Buď pokojná, už sa tak stalo.“
Keď umieral deň a zažíhali sa olejové lampy, veľký čierny pes vyšiel z lámovej izby. Pes prešiel až na prah domu a stretol kocúra domáceho, ako vychádza z kuchyne. Keď kocúr zbadal psa, skoro zamdlel. Ale pes mal ešte väčší strach. Bolestne zakňučal a utekal sa schovať do lámovej izby. Mudrc sa pozrel na trasúceho sa psa a spýtal sa:
„Čo sa ti stalo? Stretol si azda iného psa?“
Pes-myška od hanby len-len že neumrel. Poprosil: „Premeň ma na tigra, prosím ťa, na veľkého strašného tigra!“
Láma ho upokojil a na druhý deň ohromný tiger s divokými očami vyšiel z lámovej izby. Tiger sa prechádzal po celom dome, naháňal všetkým strach a vyšiel do záhrady a tu stretol kocúra, ktorý vychádzal z kuchyne. Keď zbadal tigra, naľakaný vyskočil na strom, zatvoril oči a povedal: „Som mŕtvy kocúr!“
Keď tiger zbadal kocúra, bolestne zamraučal, ušiel ešte rýchlejšie ako kocúr a bežal sa schovať do kúta lámovej izby.
„S akou strašnou beštiou si sa stretol?“ pýtal sa láma.
„Ja... strašne sa bojím... kocúra!“ zajachtal tiger.
Láma sa rozosmial. „Uvedom si, malá priateľka, že zovňajšok neznamená nič. Navonok vyzeráš ako hrozný tiger, ale bojíš sa kocúra, lebo ti ostalo myšacie srdce.“
Začínať treba vždy od srdca.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára