Ruža
Nemecký básnik Rilke býval istý čas v Paríži. Každý deň, cestou na univerzitu, prechádzal spolu so svojou francúzskou priateľkou veľmi rušnou ulicou.
Na rohu tejto ulice sedávala žobráčka, nehybne ako nejaká socha. S vystretou rukou a s pohľadom upretým na zem prosila okoloidúcich o almužnu.
Rilke jej nikdy nič nedal, zatiaľ čo jeho spoločníčka jej občas podala nejakú mincu.
Raz sa ho mladá Francúzska spýtala: „Prečo tej chudere nikdy nič nedáš?“
Na druhý deň prišiel Rilke s nádhernou sotva rozvitou ružou. Vložil ju žobráčke do ruky a chystal sa odísť.
Vtom sa stalo čosi nečakané. Žobráčka zdvihla zrak, pozrela sa na básnika, namáhavo vstala, chytila ho za ruku a pobozkala mu ju. Potom si pritisla ružu k hrudi a odišla.
Celý týždeň ju nebolo vidieť. Na ôsmy deň sedela znova na svojom mieste, na rohu ulice, mlčanlivá a nehybná ako vždy.
„Z čoho celý ten čas žila, keď si nič nevyžobrala?“, pýtala sa mladá Francúzka.
„Z ruže“, odpovedal básnik.
„Existuje len jeden problém, jediný na zemi. Ako vrátiť ľudstvu dôležitosť duchovna, ako vzbudiť nepokoj srdca. Treba, aby bolo ľudstvo zavlažované zhora, aby naň zostúpilo čosi, čo sa podobá gregoriánskemu chorálu. Ako vidíte, nedá sa žiť ďalej a myslieť len na chladničky, politiku, rozpočty a krížovky. Tak sa ísť dopredu nedá,“ napísal Antoine de Saint-Exupéry.
Tieto malé príbehy nie sú dôležité. Chceli by ti len na chvíľku darovať vôňu ruže.
Na rohu tejto ulice sedávala žobráčka, nehybne ako nejaká socha. S vystretou rukou a s pohľadom upretým na zem prosila okoloidúcich o almužnu.
Rilke jej nikdy nič nedal, zatiaľ čo jeho spoločníčka jej občas podala nejakú mincu.
Raz sa ho mladá Francúzska spýtala: „Prečo tej chudere nikdy nič nedáš?“
Na druhý deň prišiel Rilke s nádhernou sotva rozvitou ružou. Vložil ju žobráčke do ruky a chystal sa odísť.
Vtom sa stalo čosi nečakané. Žobráčka zdvihla zrak, pozrela sa na básnika, namáhavo vstala, chytila ho za ruku a pobozkala mu ju. Potom si pritisla ružu k hrudi a odišla.
Celý týždeň ju nebolo vidieť. Na ôsmy deň sedela znova na svojom mieste, na rohu ulice, mlčanlivá a nehybná ako vždy.
„Z čoho celý ten čas žila, keď si nič nevyžobrala?“, pýtala sa mladá Francúzka.
„Z ruže“, odpovedal básnik.
„Existuje len jeden problém, jediný na zemi. Ako vrátiť ľudstvu dôležitosť duchovna, ako vzbudiť nepokoj srdca. Treba, aby bolo ľudstvo zavlažované zhora, aby naň zostúpilo čosi, čo sa podobá gregoriánskemu chorálu. Ako vidíte, nedá sa žiť ďalej a myslieť len na chladničky, politiku, rozpočty a krížovky. Tak sa ísť dopredu nedá,“ napísal Antoine de Saint-Exupéry.
Tieto malé príbehy nie sú dôležité. Chceli by ti len na chvíľku darovať vôňu ruže.
5 komentárov:
Prebuďte sa!.....http://www.abdrushin.sk/vo-svetle-pravdy/posolstvo-gralu-od-abdrushina-002.php
Antikrist:Nebylo pak také divu, že mohl proniknouti až k oltářům a že mu museli padnouti za oběť pozemští zástupci náboženství i křesťanských církví. Také oni očekávají Antikrista teprve před ohlášeným soudem. Veliké zjevení v bibli zůstalo v této věci jako v mnohých jiných dosud nepochopené.
Zjevení praví, že tento Antikrist před soudem pozdvihne svou hlavu! Nepraví, že teprve přijde! Bylo-li řečeno, že pozdvihne hlavu, pak to přece znamená, že zde již musí býti a ne že teprve přijde. Má se tím říci, že krátce před soudem dosáhne vrcholu své vlády!
http://www.abdrushin.sk/vo-svetle-pravdy/posolstvo-gralu-od-abdrushina-090.php
Premýšľajte ,oplatí sa !
http://www.exopolitika.cz/news/dopis-davidu-ickovi/
Zverejnenie komentára