Žaba v hrnci
Bola raz jedna žaba, ktorá veselo poskakovala medzi mlákami a sýtozelenými listami lekna. Naháňala niekoľko bzučiacich poletujúcich mušiek, a tak prišla skok za skokom na dvor. Pri plote objavila hrniec. Zvedavo vyskočila na okraj a zistila, že hrniec je plný priezračnej a čerstvej vody.
„To je nádherná plaváreň a celá len pre mňa!“ pomyslela si žaba.
Urobila elegantnú piruetu a ponorila sa do vody. Vyskúšala všetky plavecké štýly, v ktorých vynikala, a začala sa čľapkať vo vode. Bola šťastná a nič ju netrápilo.
Nejaká ruka však pod hrncom zapálila oheň. Voda sa pomaličky začala zohrievať. O chvíľu bola vlažná. Pre žabu to bolo veľmi príjemné: „Z dobrého k lepšiemu! Plaváreň je vyhrievaná,“ pomyslela si a plávala ďalej.
Teplota stúpala.
Voda bola teplá, trochu teplejšia, ako by sa žabe páčilo, ale neznepokojovala sa, lebo teplo ju začalo unavovať a omamovať.
Teraz už bola voda naozaj horúca. Žabe sa to prestalo páčiť, ale bola taká zoslabnutá, že už nedokázala nič urobiť.
Teplota vody prudko stúpala, až sa žaba uvarila a zomrela skôr, než by sa stihla dostať z hrnca.
Keby táto žaba skočila do hrnca s vodou zohriatou na päťdesiat stupňov, okamžite by sa zachránila výskokom v olympijskom rekorde.
Hmota ponechaná sama na seba sa riadi zákonom entropie. Všetko, o čo sa nik nestará, čo je ponechané samo na seba, ochabuje a upadá, je jedno, či ide o telo, o vzťah, o záhradu, o sociálny systém štátu. Všetko si vyžaduje starostlivosť, bdenie, námahu. Naše svedomie je otupené nadmernými zmyslovými podnetmi a zaspáva. Naša myseľ je otupená, lebo je preplnená zbytočnými informáciami. Zbavení hodnôt nemáme pevné východisko. Sme zavalení materializmom a konzumizmom, preto naše ideály vädnú a zomierajú. Ani sa nenazdáme a sme uvarení.
Niektoré zdravotné problémy sa vyvinú po desiatich, dvadsiatich alebo aj tridsiatich rokoch. Telo a duša sa postupne presýtia toxínmi, napätiami, blokmi, nevyslovenými postrehmi, zábranami.
Zanedbanie, nepochopenie a nenávisť sa hromadia bez toho, aby sme to spozorovali, bez toho, aby sme o nich hovorili alebo aby sme hľadali spoločné riešenie. „Bdejte!“ prikazuje Ježiš v evanjeliu.
Zobuďte sa! Voda už začína byť nebezpečne horúca...
„To je nádherná plaváreň a celá len pre mňa!“ pomyslela si žaba.
Urobila elegantnú piruetu a ponorila sa do vody. Vyskúšala všetky plavecké štýly, v ktorých vynikala, a začala sa čľapkať vo vode. Bola šťastná a nič ju netrápilo.
Nejaká ruka však pod hrncom zapálila oheň. Voda sa pomaličky začala zohrievať. O chvíľu bola vlažná. Pre žabu to bolo veľmi príjemné: „Z dobrého k lepšiemu! Plaváreň je vyhrievaná,“ pomyslela si a plávala ďalej.
Teplota stúpala.
Voda bola teplá, trochu teplejšia, ako by sa žabe páčilo, ale neznepokojovala sa, lebo teplo ju začalo unavovať a omamovať.
Teraz už bola voda naozaj horúca. Žabe sa to prestalo páčiť, ale bola taká zoslabnutá, že už nedokázala nič urobiť.
Teplota vody prudko stúpala, až sa žaba uvarila a zomrela skôr, než by sa stihla dostať z hrnca.
Keby táto žaba skočila do hrnca s vodou zohriatou na päťdesiat stupňov, okamžite by sa zachránila výskokom v olympijskom rekorde.
Hmota ponechaná sama na seba sa riadi zákonom entropie. Všetko, o čo sa nik nestará, čo je ponechané samo na seba, ochabuje a upadá, je jedno, či ide o telo, o vzťah, o záhradu, o sociálny systém štátu. Všetko si vyžaduje starostlivosť, bdenie, námahu. Naše svedomie je otupené nadmernými zmyslovými podnetmi a zaspáva. Naša myseľ je otupená, lebo je preplnená zbytočnými informáciami. Zbavení hodnôt nemáme pevné východisko. Sme zavalení materializmom a konzumizmom, preto naše ideály vädnú a zomierajú. Ani sa nenazdáme a sme uvarení.
Niektoré zdravotné problémy sa vyvinú po desiatich, dvadsiatich alebo aj tridsiatich rokoch. Telo a duša sa postupne presýtia toxínmi, napätiami, blokmi, nevyslovenými postrehmi, zábranami.
Zanedbanie, nepochopenie a nenávisť sa hromadia bez toho, aby sme to spozorovali, bez toho, aby sme o nich hovorili alebo aby sme hľadali spoločné riešenie. „Bdejte!“ prikazuje Ježiš v evanjeliu.
Zobuďte sa! Voda už začína byť nebezpečne horúca...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára