utorok, 10. júna 2008

Vassula Rydén hovorí o svojích začiatkoch

Boha som nepoznala


Do kostola som nechodila. Nemodlila som sa. Nikdy. Moja matka ma obvykle brávala do kostola na Veľkú Noc. Ale potom, keď som vyrástla a vydala sa, prestala som. Dokonca ani na Vianoce. Moje deti vyrastali ako ateisti. Boha nepoznali, pretože na ich školách sa Písmu Svätému neučilo. A o Bohu som doma nikdy nehovorila. V roku 1985, keď som bola na vrchole úspechu - bola som preborníčkou v tenise v Bangladéši, maliarkou a mala som výstavy obrazov, písalo sa o mne v novinách, viedla som úspešný spoločenský život, mala som mnoho priateľov, ako koníčka som taktiež robila manekýnku - po celú túto dobu som na Boha nikdy nepomyslela. A práve presne v tejto dobe ma Boh zavolal a prišiel ku mne. Nebola som pripravená. Veľmi ma to prekvapilo. Začal ku mne hovoriť môj anjel: Pociťovala som takú radosť! Povedal: "Boh je ti blízko a miluje ťa." Ale ja som Boha nepoznala. Ako by som mohla milovať niekoho, koho nepoznám? Behom nasledujúceho týždňa sa môj anjel vrátil a povedall: "Chcem, aby si čítala Bibliu." Ale ja som doma žiadnu nemala. Povedala som: "Žiadnu nemám." - "Ja viem," povedal. "Choď a zožeň si nejakú." Namietla som: "Kde? V Bangladéši? Je to moslimská zem. V obchodoch bibliu nemajú." On na to: "Choď do americkej školskej knižnice. Tam bibliu nájdeš." Tak som išla a získala som bibliu. A potom mi povedal, aby som ju čítala. Nevedela som, kde začať: Otvorila som ju teda v strede. A boli to žalmy. Čítala som. Bolo to anglicky! Anglicky rozumiem, ale keď som čítala bibliu, nerozumela som jej - ani slovo. A Boh mi dal pochopiť, že som v úplnej temnote, že som slepá, že nevidím. Pocítila som zrazu takú ľútosť, že som sa rozplakala. Neskôr mi anjel povedal: "Ukážem ti, čo si napáchala a ako si urážala Boha." Ukázal mi mnoho vecí, ktoré urážali Boha. Všetko, čo som videla, bolo hrozné. Malé hriechy mi vyvstávali ako veľmi veľké. Bolo to odporné. Videla som ich Božími očami. Videla som, ako Boh vidí naše hriechy. Nekradla som, nezabíjala, nerobila som žiadne veľké hriechy, iba malé. Ale všetky tie malé hriechy, pretože som nechodila ku spovedi, sa mi vŕšili nad hlavu a drtili ma. A videla som, ako hriechy urážajú Boha, pretože Boh bol predo mnou tak čistý a ten rozdiel bol tak veľký! Všetko, čo som videla, bolo ako oheň, ktorý ma pálil vnútri. Pokračovalo to celé tri týždne. Od rána do večera som plakala, nenávidela som seba samú. Pohŕdala som sebou. Chcela som umrieť. A povedala som: "Ani normálnu smrť si nezaslúžim. Som ako malomocná. Mali by ma rozsekať na kúsky a hodiť hyenám," až tak som si hnusila seba samú. To bolo očisťovanie!

A potom prehovoril Boh, náš Otec a Stvoriteľ. Prišiel s takou prostotou a jeho hlas bol tak nežný, tak plný lásky, tak otcovský, že Ho moja duša rozpoznala ako Otca: Moja duša rozpoznala milujúceho Otca. A hovorím vám, cítila som, že náš Stvoriteľ je náš skutočný Otec - pred naším otcom pozemským! Bol to veľký rozdiel: V tom okamžiku som vedela, že patrím Jemu a On patrí mne, že sme jedno. Všetko to bol okamžik - a cítila som sa u Neho tak slobodne! Keď teda začal hovoriť, povedal: "Ja som tvoj Otec a ty patríš mne. Máš svoj pôvod u Mňa, pochádzaš odo Mňa. Si Moja." Bola som tak šťastná! Zvolala som: "Konečne je Boh tu!" Hneď sa mi chcelo vziať Ho ku oknu a ukázať Mu, ako to vyzerá vonku. A povedala som: "Pohľaď! Pozeraj sa, čo sa z nás stalo." - pretože Bangladéš je veľmi chudobná zem. Bieda, skutočná bieda. Chcela som Bohu ukázať: "Pozri sa na tú biedu!" A On veľmi kľudne predniesol: "Myslíš, že môžem niečo urobiť?" Odpovedala som: "No áno! Veď si Boh. Ty môžeš niečo urobiť." Neodpovedal. Potom povedal: "Chcem, aby si sa ku Mne modlila Otče náš." Modlitbu "Otče náš, ktorý si na nebesiach..." Nuž, bola som rada, že som si ju pamätala zo školských rokov, a odriekala som Mu ju. Ale predtým som Mu odpovedala, ale namiesto, aby som odvetila: "Áno, Pane," som povedala: "Áno, Tati". Tu mi došlo: "Čo som to povedala - svojmu Stvoriteľovi?!" - pretože to slovo 'Tati' mi vykĺzlo z úst. Ale On povedal: "Dcéra! Neboj sa, lebo som tvoje slovo 'Tati' vzal do Svojích rúk ako klenot." A zamiloval si ho. A tak som sa modlila Otče náš. Keď som skončila, povedal: "Úplne zle, Vassula. Pomodli sa to znovu. Odriekala si to príliš rýchlo." Tak som sa to pomodlila znovu. A opäť mi povedal: "Úplne zle. Vrtela si sa pri tom. Začni znovu." Tak som sa to modlila znova. A opäť mi povedal: "Úplne zle. Začni znovu." Tak som sa modlila znovu. A odriekala som Otče náš možno osemdesiatkrát, možno stokrát, neviem, pretože vždy povedal: "Úplne zle." A modlila som sa celý deň, celučký deň. A tu mi začalo napadať, že Boh chce, aby som sa pomodlila všetky Otčenáše, ktoré som behom svojho života doteraz zanedbala; aby som to teraz dohonila za jediný deň. Ale nebolo tomu tak. Ja som sa totiž nemodlila celým SRDCOM. A až keď som si pred očami predstavila obraz Boha ako Niekoho, kto je Živý, kto má Božské BYTIE, kto je priamo predo mnou, kto je Boh, ktorý počuje, Boh, ktorý má SRDCE, a jeho Srdca sa môžeme dotýkať - vtedy som pochopila, ako s Ním mám hovoriť a nie len tak niečo odriekávať. A tak vtedy, keď som sa modlila tentokrát, hovorila som:

Otče náš - NÁŠ Otče!
Otče náš, ktorý si na nebesiach.
Posväť sa meno tvoje.
Príď kráľovstvo tvoje.
Buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako i my odpúštame naším viníkom.
A neuveď nás do pokušenia,
ALE ZBAV NÁS OD ZLÉHO.

Keď som Mu to povedala z celého srdca, ako nejakej osobe, ktorá stojí predo mnou živá, za každou vetou, ktorú som vyslovila, povedal: "Dobre." A bol spokojný. Prijal to. Tak si pamätujte, že až sa budete modliť nabudúce Otče náš, stačí ho povedať len jedenkrát, s plným porozumením, a bude to lepšie než stokrát, ako som sa ho modlila ja, keď neustále hovorill: "Úplne zle."

A to bol môj začiatok s Otcom.

A potom - pamätajte: Keď čítate to posolstvo, namiesto môjho mena dosaďte svoje meno. Ježiš ma požiadal, aby som vám to povedala, pretože keď hovorí, nehovorí iba ku mne, On hovorí i k vám. Keď Otec povedal: "Si moja", myslí tým i vás. Vy Mu náležíte. Vy od Neho pochádzate. Váš Otec, môj Otec a náš Otec je Kráľ - a predsa tak materský!

Tak vysvetľuje Otca sám Ježiš: "Môj Otec je Kráľ - a predsa tak materský! Môj Otec je Sudca - a predsa tak nežný a láskyplný. Môj Otec je Alfa a Omega, a predsa tak mierny a pokorný."
Tak taký je náš Otec.

Žiadne komentáre: