sobota, 31. januára 2009

Posolstvá Najsvätejšieho Srdca Ježišovho svetu

Na úvod


V Starom zákone Boh vzbudzoval prorokov a iných veľkých vodcov, ktorí oživovali a objasňovali príchod prisľúbeného Vykupiteľa. Podobne aj vo svätej Cirkvi v priebehu storočí nedal Boh žiadne nové učenie pre vieru a mravy, ale iba zdôrazňoval tú alebo inú časť učenia svätej Cirkvi cez vyvolené duše. Od čias založenia Cirkvi hovoril Boh cez súkromné zjavenia v každom storočí ústami vyvoleného posla alebo posolkyne. Dva najznámejšie príklady sú svätá Bernadetta v Lurdoch a tri deti vo Fatime.

V 17. storočí svätá Margita Mária Alacoque, rehoľníčka z rádu Navštívenia Panny Márie v Paríži, mala skoro tie isté zjavenia ako Jozefína Menéndezová v dvadsiatom storočí. Teraz zas Božský Spasiteľ znovu oživil v mysliach veriacich prostredníctvom sestry Jozefíny na celom svete tú veľkú pravdu, že každý kresťan je laickým apoštolom a Božie kráľovstvo na zemi nerastie len z kresťansky uzavretých sobášov, ale tiež z modlitieb a obiet jednotlivých kresťanov akéhokoľvek veku a stavu. Niekedy povzbudzujúci príklad je prostriedkom, aby sa modlitba stala účinnou pre obrátenie.

Skoro hneď na začiatku návštev, ktoré konal Pán Ježiš alebo Panna Mária u sestry Jozefíny, sám Pán jej povedal, aby všetko, čo jej oznámi, povedala buď predstavenej alebo výpomocnej predstavenej v kláštore v Les Feuillants v Poitiers a svojmu duchovnému vodcovi, dominikánovi dp. Boyerovi.

Všetky oznámenia a posolstvá boli ihneď napísané, niektoré dokonca nadiktované a okamžite odovzdané predstaveným. Tieto posolstvá a úplný životopis sestry Jozefíny vydala v roku 1950 v anglickom jazyku spoločnosť The Newman Press, pod názvom „Cesta Božskej lásky.“

Už v roku 1926, po starostlivom preskúmaní zápiskov sestry Jozefíny, konzultor Posvätnej kongregácie pre boží kult a disciplínu sviatostí takto zakončil výsledok svojho skúmania: „Prosíme Boha, aby tieto veci boli zverejnené na slávu Božiu, k posilneniu nedôverčivých a obávajúcich sa duší a rehoľníčka Božského Srdca, ktorá ich napísala, bola oslávená.“

Posolstvo zverené Jozefíne je nadčasové. Je to priame posolstvo nášho Spasiteľa, ktoré nám poslal pre obetujúce sa duše. Pre iných Štefanov modliacich sa a trpiacich za iných Šavlov, aby sa obrátili. Ako sa zdá, teraz sme na vrchole prevratu svetových dejín, na vrchole snáh pyšných ľudí snažiacich sa už dlhšie, nielen v posledných štyroch storočiach prevrátiť Kristovo učenie: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko vám bude pridané“ (Mat. 6,32). Urobiť presný opak Kristovho učenia hlavnou snahou jednotlivcov i národov v tom zmysle, aby najprv hľadali všetko ostatné a Božie kráľovstvo i jeho spravodlivosť príde sama, ak vôbec za to stojí, aby boli pripočítané k pozemským rozkošiam a moci.

V posolstve, ktoré Spasiteľ oznámil Jozefíne, je vrhnuté svetlo na hodnotu životodarného spojenia s Kristom, ktorý premieňa aj tie naše najmenšie skutky, ak sú zlátené nadprirodzenosťou. Viackrát citlivým spôsobom ukázal Jozefíne, čo môže urobiť láska z najnepatrnejších skutkov, ak sa spoja s Ním a s Jeho zásluhami. Praje si tým oživiť v dušiach radosť, ktorú môžu mať z viery v to bohatstvo, ktoré môžu používať.

„Mnoho duší by nadobudlo zmužilosť,“ povedal Pán, „keby poznali výsledok svojej snahy. Aká veľká je cena jediného dňa božského života.“

Tu dosahujeme tú pravdu, ktorá sa zdá byť stredom tohto podivuhodného učenia o podieľaní sa na nekonečných zásluhách Ježiša Krista. Náš Pán stále pripomína Jozefíne tú moc, ktorá plynie z pokladov zásluh získaných jeho vykúpením, a ktorá je daná duši pri svätom krste. Ak ju žiada, aby doplnila na sebe to, čo chýba Jeho utrpeniu k náprave sveta a na zadosťučinenie spravodlivosti nebeského Otca, je to vždy s Ním, skrze Neho a v Ňom.

Najsvätejšie Srdce Ježišovo poverilo sestru Jozefínu, aby oznámila svetu výzvu Jeho lásky a milosrdenstva. Jedného dňa povedala Jozefína svojmu Pánovi: „Pane, ja neviem, čo je to za dielo, o ktorom mi stále hovoríš.“ On odpovedal: „To je láska... Chcem ťa použiť na to, aby som zjavil svetu milosrdenstvo a lásku môjho Srdca - viac, ako som kedy predtým urobil. Tie slová alebo túžby, ktoré dám svetu prostredníctvom teba, vzbudia horlivosť v mnohých dušiach a zabránia strate mnohých iných. Duše budú stále lepšie spoznávať, že milosrdenstvo môjho Srdca je nevyčerpateľné.“

Občas, pri iných príležitostiach povedal Pán: „Túžim urobiť novú výzvu lásky... Je síce pravda, že ťa nepotrebujem - ale, dovoľ mi požiadať ťa o lásku a ešte raz sa ukázať dušiam prostredníctvom teba.“

Tento veľký plán lásky, ktorý sám Pán nazval najväčším dielom lásky, bol zverený Jozefíne nebeskými rozhovormi konanými v posledných mesiacoch jej života. Ježiš sám volil deň alebo čas stretnutí v jej cele, kde jej tak často ukázal svoje Srdce a priniesol jej svoj kríž. Nemohla predvídať jeho návštevy. Niekedy chcel, aby sa pripravila k písaniu toho, čo jej bude diktovať niekoľko po sebe nasledujúcich dní. Inokedy jej nedával žiadne posolstvo aj niekoľko týždňov.

Ježiš si praje vládnuť v dušiach tým, že im dáva jasnejšie poznať svoju dobrotu, lásku a milosrdenstvo. Preto prišiel na svet, aby vydal svedectvo o svojom Otcovi, že Boh je Láska. Chce, aby tí, ktorí Ho nasledujú, poznali a dosvedčili to o Ňom. Týmto novým výlevom lásky chce získať pre seba ich vzájomnú lásku a úplnú dôveru, ktorú ešte viac oceňuje, lebo je dôkazom nežnejšej prítulnosti a žriedlom veľkomyseľnejšej lásky. Chce, aby vyvolené duše mali pocit istoty v Jeho lásku a očakáva od nich, že budú rozširovať poznanie o Ňom. Chce, aby jeho výzva zobudila spiace duše, pozdvihla padnuté, nasýtila žiadosť lačných a to všade, aj v najvzdialenejších končinách zeme. Zároveň však zdôrazňuje tú skutočnosť, že v poriadku Božskej Prozreteľnosti uskutočnenie jeho plánov čiastočne závisí na slobodnej spolupráci ľudí. Túto spoluprácu požaduje od všetkých, ktorí pochopili význam jeho zámerov a význam výkupných prostriedkov, ktoré používa.

Žiadne komentáre: