Zaľúbený kráľ
Jeden kráľ sa raz šialene zaľúbil do chudobnej, ale peknej sedliačky. Dal si ju priviesť do paláca. Chcel sa s ňou oženiť a urobiť z nej kráľovnú.
Lenže dievčina záhadne ochorela práve v ten deň, keď vkročila do kráľovského paláca. Jej stav sa rýchlo zhoršoval.
Kráľ dal zvolať najlepších lekárov a liečiteľov z celého kráľovstva, no nikomu z nich sa nepodarilo dievčinu vyliečiť. Úbohá dievčina sa potácala medzi životom a smrťou. Zúfalý kráľ ponúkol polovicu svojho kráľovstva tomu, kto by ju vedel vyliečiť. Neprihlásil sa však nik.
Jedného dňa sa do paláca dostavil múdry starec. Poprosil, aby ho nechali porozprávať sa s dievčinou osamote. Po rozhovore ho netrpezlivo očakával kráľ.
„Veličenstvo,“ prehovoril starec, „viem, ako spoľahlivo vyliečiť vašu snúbenicu. Poznám liek. Ten však spôsobí veľkú bolesť... nie dievčaťu, ale vášmu veličenstvu.“
„Povedz mi, aký je to liek!“ zvolal kráľ. „Dostane ho, nech to stojí čokoľvek!“
Múdry starec uprel zrak na kráľa a riekol: „Dievčina je zaľúbená do jedného z vašich vojakov. Dovoľte jej vydať sa zaňho a čoskoro sa uzdraví.“
Kráľ onemel. Dievčinu miloval tak veľmi, že nechcel, aby zomrela. Nachystal teda veľkú svadbu pre dievča a vojaka.
Dievčina sa, samozrejme, uzdravila. No kráľ bol zo dňa na deň smutnejší, chradol, až sa ocitol na prahu smrti. Vtedy dali znovu zavolať múdreho starca, ktorý kedysi vyliečil dievčinu. Starec prišiel ku kráľovmu lôžku, no potom smutne zvesil hlavu a zašepkal: „Úbohý kráľ! Preňho niet lieku. Nikto ho nemiluje tak, ako miluje on.“
Z toho istého dôvodu musel na zemi zomrieť Boh. Nikto ho nemiluje tak, ako miluje On.
Lenže dievčina záhadne ochorela práve v ten deň, keď vkročila do kráľovského paláca. Jej stav sa rýchlo zhoršoval.
Kráľ dal zvolať najlepších lekárov a liečiteľov z celého kráľovstva, no nikomu z nich sa nepodarilo dievčinu vyliečiť. Úbohá dievčina sa potácala medzi životom a smrťou. Zúfalý kráľ ponúkol polovicu svojho kráľovstva tomu, kto by ju vedel vyliečiť. Neprihlásil sa však nik.
Jedného dňa sa do paláca dostavil múdry starec. Poprosil, aby ho nechali porozprávať sa s dievčinou osamote. Po rozhovore ho netrpezlivo očakával kráľ.
„Veličenstvo,“ prehovoril starec, „viem, ako spoľahlivo vyliečiť vašu snúbenicu. Poznám liek. Ten však spôsobí veľkú bolesť... nie dievčaťu, ale vášmu veličenstvu.“
„Povedz mi, aký je to liek!“ zvolal kráľ. „Dostane ho, nech to stojí čokoľvek!“
Múdry starec uprel zrak na kráľa a riekol: „Dievčina je zaľúbená do jedného z vašich vojakov. Dovoľte jej vydať sa zaňho a čoskoro sa uzdraví.“
Kráľ onemel. Dievčinu miloval tak veľmi, že nechcel, aby zomrela. Nachystal teda veľkú svadbu pre dievča a vojaka.
Dievčina sa, samozrejme, uzdravila. No kráľ bol zo dňa na deň smutnejší, chradol, až sa ocitol na prahu smrti. Vtedy dali znovu zavolať múdreho starca, ktorý kedysi vyliečil dievčinu. Starec prišiel ku kráľovmu lôžku, no potom smutne zvesil hlavu a zašepkal: „Úbohý kráľ! Preňho niet lieku. Nikto ho nemiluje tak, ako miluje on.“
Z toho istého dôvodu musel na zemi zomrieť Boh. Nikto ho nemiluje tak, ako miluje On.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára