sobota, 3. septembra 2011

Bruno Ferrero

Bohatý a chudobný mních


V jednom meste boli dva kláštory. Jeden bol bohatý a druhý chudobný. Raz jeden z chudobných mníchov navštívil kláštor bohatých mníchov, aby pozdravil svojho priateľa.
„Tak, drahý priateľu, nejaký čas sa neuvidíme,“ povedal chudobný mních. „Rozhodol som sa odísť na dlhú púť. Chcel by som navštíviť sto veľkých svätýň. Sprevádzaj ma svojou modlitbou, lebo musím prejsť mnoho pohorí a prebrodiť veľa nebezpečných riek.“
„A čo si berieš so sebou na takú a nebezpečnú cestu?“ spýtal sa bohatý mních.
„Hrnček na vodu, šálku na ryžu a tvoje modlitby,“ usmial sa chudobný mních.
Bohatý mních sa začudoval a karhavo pozrel na chudobného mnícha.
„Milý môj, veľmi zjednodušuješ veci. Nemôžeš byť taký ľahkovážny a ísť bez prostriedkov. Aj ja sa chystám na púť. Aj ja chcem navštíviť sto svätýň, ale neodídem, kým si nebudem istý, že mám všetko, čo budem potrebovať.“
Po roku sa chudobný mních vrátil domov a ponáhľal sa za bohatým priateľom, aby mu vyrozprával všetky svoje duchovné zážitky z púšte. Bohatý mních dal najavo len tieň mrzutosti, keď musel priznať, že sa mu ešte nepodarilo pripraviť všetko na cestu.

Vo vlaku v kupé sedel so mnou jeden muž. Na každej stanici vstal a pozeral nepokojne von oknom, potom si sadol, zamrmlal meno stanice a zavzdychal.
Po štyroch alebo piatich zastávkach sa ho sused spýtal: „Niečo sa vám nepozdáva? Vyzeráte veľmi nervózne.“
Muž naňho pozrel a povedal: „Už dávnejšie som mal prestúpiť. Idem opačným smerom. Ale je tu tak príjemne a teplo...“

Žiadne komentáre: