Uspokojiť sa
Strýko Karol mi povedal: „V liste Ježiškovi si písal, že by si chcel, aby bol na svete mier. Nestačil by ti horský bicykel?“
(Ľudovít, 7 rokov)
Sedliak chytil sokola a priviazal ho na humne za nohu. Sokol sa nezmieril so životom, aký má kadejaká kura. Povrazom, ktorým bol pripútaný k hrubej hrade kurína, začal mykať, šklbať a trhať. Upieral zrak k belasej oblohe a vyrážal k nej zo všetkých síl. Ale neúprosný povraz ho stále ťahal k zemi. Skúšal a skúšal to celé týždne, až si odral na nohe kožu a zničil krásne krídla. A napokon si zvykol. Po nejakom mesiaci sa mu zapáčilo aj zrno, čo hádzali sliepkam. A uspokojil sa s hrabaním.
A tak si ani nevšimol, že povraz, ktorým bol pripútaný k zemi, v jesenných dažďoch a pod snehom zhnil.
Stačilo slabé trhnutie a sokol, vládca neba, by sa bol vrátil na slobodu.
Ale už sa o to nepokúsil.
Stačí pár schodov, aby sa naše telo unavilo. Ale naša duša má krídla. A nebo je naše.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára