sobota, 24. septembra 2011

Bruno Ferrero

Zázračný prsteň


Jeden kráľ zavolal na dvor mágov z celého kráľovstva a povedal im: „Chcel by som byť pre svojich poddaných vždy príkladom. Byť silný a pevný, chladnokrvný, keď sa v živote niečo prihodí. Niekedy sa mi stáva, že som smutný alebo znechutený nejakou nepriaznivou udalosťou alebo očividným nešťastím. Inokedy ma nečakaná radosť alebo veľký úspech uvádzajú do stavu abnormálneho vzrušenia. A to sa mi nepáči. Cítim sa ako steblo zmietané vlnami osudu. Urobte mi amulet, ktorý ma uchráni pred týmito duševnými stavmi, pred týmito smutnými a veselými výkyvmi nálady.“
Mágovia jeden po druhom odmietali. Pre neskúsených ľudí, ktorí sa na nich obracali, vedeli vyrábať amulety všetkých druhov, ale oklamať kráľa nebolo ľahké. O to viac, že kráľ vyžadoval amulet s takým náročným účinkom.
Keď už kráľov hnev len-len že nevybuchol, predstúpil pred neho múdry starec, ktorý povedal: „Veličenstvo, zajtra ti prinesiem prsteň a kedykoľvek sa naň pozrieš a budeš smutný, rozveselíš sa, a keď budeš vzrušený, utíšiš sa. Bude stačiť, keď si prečítaš magickú vetu, ktorá na ňom bude napísaná.“
Na druhý deň sa múdry starec vrátil a v hrobovom tichu, lebo všetci boli zvedaví na magickú vetu, podal prsteň kráľovi.
Kráľ sa pozrel na prsteň a prečítal si na striebornom krúžku vyrytú vetu: „Aj toto prejde“.


Všetko má svoj čas a svoju chvíľu má každé úsilie pod nebom.

Svoj čas má narodiť sa, svoj čas má zomrieť,
svoj čas má vysádzať, svoj čas má sadenice vytrhať.

Svoj čas má zabíjať, svoj čas má liečiť.
Svoj čas má váľať, svoj čas má stavať.

Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa.
Svoj čas má zarmucovať sa, svoj čas má tancovať.

Svoj čas má rozhadzovať kamene, svoj čas má zbierať kamene.
Svoj čas má objímať sa, svoj čas má zdržovať sa objatia.

Svoj čas má niečo hľadať, svoj čas má niečo stratiť.
Svoj čas má niečo si uschovať, svoj čas má niečo odhodiť.

Svoj čas má trhať, svoj čas má zašívať.
Svoj čas má odmlčať sa, svoj čas má prehovoriť.

Svoj čas má milovať, svoj čas má nenávidieť.
Svoj čas má vojna, svoj čas má pokoj.

Boh dal zmysel všetkému,
každú vec dal na svoje miesto.
Boh vložil do ľudí túžbu
poznať tajomstvo sveta.
Aj toto som pochopil:
všetko, čo Boh robí, bude trvať stále.
Každá vec ostáva na svojom mieste.
Boh chce, aby sme si ho ctili.
To, čo sa stalo v minulosti,
stáva sa aj dnes,
a to, čo sa stane v budúcnosti,
stalo sa už v minulosti.
Všetko sa míňa, ale Bohu neunikne nič.
(porov. Kazateľ 3, 1 - 15)

Žiadne komentáre: