Kruh radosti
Prednedávnom zabúchal akýsi dedinčan na kláštornú bránu. Keď brat vrátnik otvoril ťažké dubové vráta, dedinčan mu s úsmevom ukázal nádherný strapec hrozna.
„Brat vrátnik,“ povedal dedinčan, „vieš, komu chcem darovať tento najkrajší strapec z mojej vinice?“
„Azda opátovi alebo niektorému otcovi z kláštora.“
„Nie. Tebe!“
„Mne?“ brat vrátnik sa od radosti začervenal. „Ty ho chceš darovať naozaj mne?“
„Áno, tebe, lebo si sa ku mne vždy správal ako priateľ a pomohol si mi, keď som ťa o to požiadal. Preto chcem, aby ťa tento strapec trochu potešil.“
Jednoduchá, úprimná radosť, ktorá zažiarila na tvári brata, ožiarila aj dedinčana.
Brat vrátnik uložil strapec hrozna tak, aby ho mal stále pred očami, a obdivoval ho celé dopoludnie. Bol to skutočne nádherný strapec. Zrazu sa mu zrodila v hlave myšlienka: „Prečo by som ten strapec nezaniesol opátovi, aby som trochu potešil aj jeho?“
Vzal strapec a zaniesol ho opátovi.
Opát sa naozaj potešil. Spomenul si však, že v kláštore je starý chorý brat, a povedal si: „Zanesiem mu ho a určite sa mu trochu uľaví.“ A tak sa strapec opäť presťahoval. Ale neostal dlho ani v cele chorého brata. Chorý si myslel, že strapec môže urobiť radosť bratovi kuchárovi, ktorý sa denne potí pri šporáku, a tak mu ho poslal. Brat kuchár ho však dal bratovi kostolníkovi (aby urobil trochu radosti aj jemu) a kostolník ho daroval niekomu, kto si tiež myslel, že bude dobré dať ho ďalej. A tak strapec putoval od brata k bratovi, až sa vrátil k bratovi vrátnikovi (aby mu priniesol trochu radosti). Tak sa uzavrel kruh radosti.
Nečakaj, že začne niekto iný. Dnes si na rade ty, aby si otvoril takýto kruh radosti. Často stačí malá, maličká iskierka, aby vybuchla ohromná nálož. Stačí iskra dobra a svet sa začne meniť.
Láska je jediný poklad, ktorý narastá, keď sa rozdáva. Je to jediný dar, ktorý sa zväčšuje, čím viac z neho uberáš. Jediný podnik, v ktorom spolu s výdavkami narastá zisk. Daruj ho, odhoď ho, rozdaj na všetky strany, vytras všetko z vreciek, vysyp z taniera, prevráť pohár a zajtra budeš mať viac ako dnes.
„Brat vrátnik,“ povedal dedinčan, „vieš, komu chcem darovať tento najkrajší strapec z mojej vinice?“
„Azda opátovi alebo niektorému otcovi z kláštora.“
„Nie. Tebe!“
„Mne?“ brat vrátnik sa od radosti začervenal. „Ty ho chceš darovať naozaj mne?“
„Áno, tebe, lebo si sa ku mne vždy správal ako priateľ a pomohol si mi, keď som ťa o to požiadal. Preto chcem, aby ťa tento strapec trochu potešil.“
Jednoduchá, úprimná radosť, ktorá zažiarila na tvári brata, ožiarila aj dedinčana.
Brat vrátnik uložil strapec hrozna tak, aby ho mal stále pred očami, a obdivoval ho celé dopoludnie. Bol to skutočne nádherný strapec. Zrazu sa mu zrodila v hlave myšlienka: „Prečo by som ten strapec nezaniesol opátovi, aby som trochu potešil aj jeho?“
Vzal strapec a zaniesol ho opátovi.
Opát sa naozaj potešil. Spomenul si však, že v kláštore je starý chorý brat, a povedal si: „Zanesiem mu ho a určite sa mu trochu uľaví.“ A tak sa strapec opäť presťahoval. Ale neostal dlho ani v cele chorého brata. Chorý si myslel, že strapec môže urobiť radosť bratovi kuchárovi, ktorý sa denne potí pri šporáku, a tak mu ho poslal. Brat kuchár ho však dal bratovi kostolníkovi (aby urobil trochu radosti aj jemu) a kostolník ho daroval niekomu, kto si tiež myslel, že bude dobré dať ho ďalej. A tak strapec putoval od brata k bratovi, až sa vrátil k bratovi vrátnikovi (aby mu priniesol trochu radosti). Tak sa uzavrel kruh radosti.
Nečakaj, že začne niekto iný. Dnes si na rade ty, aby si otvoril takýto kruh radosti. Často stačí malá, maličká iskierka, aby vybuchla ohromná nálož. Stačí iskra dobra a svet sa začne meniť.
Láska je jediný poklad, ktorý narastá, keď sa rozdáva. Je to jediný dar, ktorý sa zväčšuje, čím viac z neho uberáš. Jediný podnik, v ktorom spolu s výdavkami narastá zisk. Daruj ho, odhoď ho, rozdaj na všetky strany, vytras všetko z vreciek, vysyp z taniera, prevráť pohár a zajtra budeš mať viac ako dnes.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára