nedeľa 18. decembra 2011

Bruno Ferrero

Opice a svätojánska muška


Istý druh opíc žil v džungli blízko roľníckej dediny. Ich zvedavosť najviac priťahoval oheň. Celé hodiny pozorovali červené plamene, ako tancujú v domoch a na dvoroch, a dedinčanov, ako sa pri nich zohrievajú s blaženou spokojnosťou, ktorá im vyžarovala z tvárí.
V jeden studený večer opice zbadali v lístí na kríčku svätojánsku mušku. Hneď si mysleli, že je to iskra z tej zázračnej veci, ktorá zohrievala ľudí, a začali sa o ňu starať. Zakryli ju suchou trávou a vetvičkami, naťahovali k nej ruky, prejavovali svoju spokojnosť a mysleli si, že sa zohrievajú. Jedna opica začala na svätojánsku mušku fúkať, ako to viackrát videla robiť ľudí.
Akýsi vtáčik so zlatými krídelkami to všetko pozoroval z konára, na ktorom sedel. Zo súcitu zletel ku nim a povedal im: „Priateľky, mýlite sa, to nie je oheň. To je iba svätojánska muška!“
Ale namrzené opice ho zahnali a začali fúkať ešte silnejšie.
„Mýlite sa,“ stále im opakoval vtáčik so zlatými krídelkami a poletoval okolo opíc: „Choďte sa schovať.“
Jedna nahnevaná opica vtáčika so zlatými krídelkami chytila a zabila. Potom začali fúkať všetky spolu.
A do rána od zimy všetky pomreli.

„Hoci Ježiš pred nimi robil také znamenia, neverili v neho; aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: ‚Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a srdcom nechápali a neobrátili sa - aby ich nemohol uzdraviť.‘“
(Jn 12,40)
Preto mnohí okolo nás umierajú od zimy.

Žiadne komentáre: