23 minút v pekle
Ako som už povedal, máme normálnu prácu, toto nerobíme pre obživu alebo pre peniaze. Vieme len, že nám Boh povedal, aby sme išli a povedali svetu o jeho láske a mieste, kam nechce, aby žiadne z jeho stvorení išlo. Takže to je dôvod prečo sme tu.
Po prvé by som sa chcel zamerať na pár vecí, otázok, ktoré môžu byť vo vašej mysli. Ako môžeš vedieť, že to všetko nebol iba sen? Zlý sen? Takže po prvé: Opustil som telo. Videl som svoje telo ležať na podlahe keď som sa vracal, takže viem určite, že som bol mimo tela. Nejakí kresťania môžu povedať: Kresťan nemôže opustiť svoje telo. Ale to nie je pravda. V 2 Kor 12, 2 Pavol hovorí o tom, že vie o nejakom človekovi, ktorý bol uchvátený až do tretieho neba. „Či už v tele, či mimo tela, neviem, Boh to vie.“ Takže ak nevie, tak to znamená, že je to možné. A taktiež vo verši jedna hovorí, že to bolo zjavenie. Takže toto, verím, spadá pod klasifikáciu zjavenia. V Jóbovi 7, 14 sa píše: „vtedy ma snami desíš a strašíš vidinami.“ Takže toto je presne to, čo Boh urobil. Zdesil ma skrze zjavenie. Ďalej, trvalo mi takmer rok, než som sa úplne upokojil a bol opäť ako každý normálny človek. Bolo to tak rozrušujúce a traumatizujúce, že to úplne zmenilo môj pohľad na svedectvá druhých ľudí a na to, ako veľa si treba ceniť, od čoho nás Boh zachránil. Požiadal som svoju ženu, či by s vami zdieľala to, ako ma našla v obývačke, pretože ja si túto časť nepamätám.
Jeho žena: Bolo to okolo 3:23 ráno, keď som sa prebudila. Pamätám si to, pretože som sa pozrela na naše digitálne hodiny a Bill nebol vedľa mňa. Počula som krik, ktorý prichádzal z našej obývačky, a tak som sa rozhodla, že sa tam pôjdem pozrieť a našla som Billa v pozícií, v ktorej som ho ešte nevidela. Ten, kto pozná Billa vie, že je od prírody konzervatívny a veľmi tichý. Nie je ten typ, čo sa rýchlo vzruší a je veľmi emocionálny. Videla som ho tam zdeseného, doslova zdeseného, ako si drží hlavu medzi rukami a kričí. Nevedela som čo robiť. Myslela som si, že má infarkt. Tak som sa začala modliť a on plakal a hovoril: „Modli sa, nech to Boh vezme z mojej hlavy, Boh ma vzal do pekla. Cítim sa, ako by som umieral. Nemôžem to vydržať!“ Tak som sa za neho začala modliť a asi po dvadsiatich minútach sa začal upokojovať. Bol ako niekto, kto prežil vážnu autonehodu, nie ako niekto, kto mal iba zlý sen a prebudil sa.
Bill: Keď som sa vrátil späť, tak som chcel zistiť, či je niekto v Biblii, kto zažil peklo, takže som začal svoje hľadanie, rozprával som sa s Chuckom Misslerom, Billom Scallerom a on povedal, že Jonáš zažil peklo. V Jonášovi 2, 7 sa píše: “Pri základoch vrchov. Zostúpil som do krajiny, ktorej závory sa za mnou zavreli naveky. Ty si však vytiahol môj život z jamy, Hospodin, Bože môj.“ Takže v Biblii je minimálne jeden človek, ktorý zažil peklo. Začal som hľadať a našiel som okolo 400 veršov, ktoré popisujú to, čo som videl, počul, cítil. Všetko, čo vám hovorím je zapísané v Biblii. Budem citovať pár z nich ako pôjdeme ďalej, ale nemôžem citovať všetky. Taktiež som zistil, že je ďalších 14 ľudí, ktorí zažili nejakú časť pekla. Väčšina z nich boli v klinickej smrti, ľudia v nemocnici, ľudia, ktorí umreli a potom sa vrátili späť.
Takže poďme priamo k veci. Moja žena a ja sme boli na nedeľných modlitbách, na ktoré pravidelne chodíme, vrátili sme sa domov ako vždy a išli spať. Okolo troch hodín ráno som bol vzatý. Nevedel som ako som sa tam dostal, až do tej chvíle než som sa vrátil a Pán mi to vysvetlil. Zrazu som sa ocitol vo väzenskej cele. Úplne normálna cela, akú by ste si predstavovali. S kamennými múrmi a závorou na dverách. V tej chvíli som nevedel, kde som. Jediné, čo som vedel, že tam bolo extrémne, strašné teplo. V tej cele bolo tak teplo, že som neveril, že som nažive. Nemohol som sa vôbec hýbať kvôli tomu teplu, ale bol som stále nažive. Na chvíľku tam bolo svetlo, verím, že Božia prítomnosť tam bola kvôli mne, aby som mohol vidieť vzhľad tej cely. Ale asi po minúte nastala tma. V Izaiášovi 24, 22 stojí: „Spolu budú zhromaždení ako väzni v jame, zavretí pod zámkom a po mnohých dňoch potrestaní.“ Príslovia 7, 27: „Jej dom je cesta do podsvetia, čo zostupuje do komnát smrti.“
Takže časť pekla má miestnosti. Jób 17, 16: “Zostúpi k závorám podsvetia, keď si spolu odpočinieme v prachu.“ Takže opäť, všetko čo som videl je už v Biblii.
Ocitol som sa teda v cele spolu s ďalšími štvormi bytosťami. Nevedel som v tej chvíli, že to sú démoni, pretože som tam bol ako nespasená osoba. Boh vzal z mojej mysle, že som kresťan. Nevedel som prečo, ale vysvetlil mi to na ceste späť. Nevedel som, čo sú zač, ale boli obrovské. Okolo 3-4 metrov vysoké. Ľudia, ktorí zažili podobné veci, videli rovnakých démonov ako ja. Pokúsim sa ich popísať. Boli celí šupinatí, s gigantickými čeľusťami, obrovskými vyčnievajúcimi zubami. Ten druhý bol pokrytý niečim ako plutvami, ostrými ako strúhadlo, mal dlhé ruky bez nejakého pomeru a všetko bolo deformované, skrútené a bez symetrie. Jedna ruka dlhá, druhá krátka. Hrozne vyzerajúce bytosti. A celý čas sa rúhali Bohu. A mňa zaujímalo, prečo celú dobu preklínajú Boha? Prečo ho tak nenávidia? A potom obrátili svoju pozornosť ku mne a ja som cítil, že rovnakú nenávisť, čo majú k Bohu, majú aj ku mne. A zase. Prečo ma tak nenávidia? Nič som im neurobil. Nenávideli ma nenávisťou, akú som na zemi nikdy nezažil. Ďaleko za hranicou ako môže človek nenávidieť. A ja som vedel, že boli poslaní ku mne, aby ma mučili.
Chcel by som povedať, že tam boli veci, ktoré neviem ako som vedel. Je to, ako keby boli vaše zmysly v pekle bystrejšie. Bol som si vedomý viacerých vecí ako vo svojom fyzickom tele. Bol som si vedomý vzdialenosti, času atď. Mnoho viacej, než tu. A jedna z vecí, ktorú som vedel, že sú poslaní, aby ma naveky trápili. Tak som tam tak ležal a nemal som vôbec žiadnu silu v mojom tele. A hovoril som si: Ako to, že sa môžem s ťažkosťou hýbať? Čo sa so mnou stalo?
A jeden ten démon ma zdvihol a hodil ma do steny, ako by hodil s pohárom. Taký bol silný. A každá kosť v mojom tele praskla. Cítil som ako praskla. A cítil som bolesť. Ležal som na zemi a prosil o zľutovanie. Ale tieto bytosti nemajú žiadne zľutovanie. Vôbec žiadne zľutovanie. Ten druhý s tými ostrými plutvami ma zdvihol a rozrezal moje telo. Bola to tak intenzívna bolesť, že som sa pýtal sám seba: prečo som ešte nažive, prečo musím toto prežiť? Nerozumel som prečo nie som mŕtvy. Mäso na mne viselo v zdrapoch a nebola tam žiadna voda ani krv. Iba visiace mäso, pretože život je v krvi a v pekle nie je žiadny život, žiadna voda. Izaiáš 14, 9: „Zospodu sa podsvetie znepokojí kvôli tebe a vyjde ti v ústrety, keď prídeš, kvôli tebe zobudí tiene všetkých mocnárov zeme, zdvihne z trónov všetkých kráľov národov.“ Žalm 88, 4-5: „Moja duša sa presýtila trápením, môj život sa už dotkol ríše mŕtvych. Počítajú ma k tým, čo zostupujú do hrobu, som ako muž bez sily.“
Lukáš 8, 27-33: „Nohy mu spútavali okovami aj reťazami a strážili ho. Ale on putá roztrhal.“ Taktiež som vnímal, že majú asi tisíckrát väčšiu silu ako ľudia, takže i keby som mal svoju normálnu silu, nemohol by som proti ním obstáť. Nemajú žiadne zľutovanie.
A ten zápach z tých démonov bol taký hrozný, že ho nemôžem opísať. Ale pokúsim sa. Bol to smrad ako spáleného mäsa, skysnutého mlieka, skazených vajec a všetkého čo si len dokážete predstaviť. Ako keby ste si vzali toto, vynásobili tisíc a dali si to k nosu a vdychli to. Bolo to tak toxické, že by vás to tu zabilo. Opäť som si hovoril: Prečo toto musím prežiť? Ten smrad je tak hrozný. Ale nemôžeš umrieť. Musíš to vytrpieť. To mučenie je popísané v Deuteronómiu 32, 22-24: „Mojím hnevom vzplanul oheň a šľahá až do hlbín ríše mŕtvych, zožiera zem a jej plody, spaľuje aj základy vrchov. Nakopím na nich pohromy, svoje šípy vystrieľam na nich, budú umierať hladom, hynúť nákazou a zhubnou horúčkou. Pustím na nich dravú zver, usmrtí ich hadí jed.“ V pekle nie je žiadna milosť. Milosť je v nebi.
Ďalšia vec je, že Boh urobil človeka najvyššou formou stvorenia. A démoni sú najnižšou. Ako ľudia sa snažíme vylepšiť naše životy. Učíme sa... Ale v pekle sú démoni, stvorenia s nulovým IQ, absolútne ignorantské bytosti. Všetko, čo poznajú je nenávisť voči Bohu a ľuďom. A títo démoni riadia peklo, rozhodujú o tvojom živote a ty s tým nič neurobíš. Izaiáš 5, 14: „Preto podsvetie otvorí svoje hrdlo, naplno roztvorí svoju tlamu a zostúpia doň vznešení i pospolitý ľud, tí, čo sú hluční a jasajú.“ Ezechiel 32, 24: „Tam je Élam i celý jeho dav je okolo jeho hrobu. Všetci sú pobití, padli mečom. Zostúpili neobrezaní do najspodnejšej časti zeme, ktorí šírili pred sebou strach v krajine živých. Znášajú svoju potupu s tými, čo zostúpili do hrobu.“
Ležal som v tej cele a zrazu nastala tma. Čierno-čierna tma. Temnota, akú som nikdy predtým necítil a to som bol v jaskyniach a železných doloch. Bola tam temnota akú si človek nedokáže predstaviť. Nejako sa mi podarilo sa vyplaziť von. Nechali ma ísť a ja som si pamätal kde boli dvere. Dostal som sa von a pozrel som sa jedným smerom a všetko bolo čierne. Jediné, čo som počul, bol krik. Ľudia, milióny ľudí, ktorí tam kričali. Bolo to tak hlasité. Pokiaľ ste niekoho počuli jačať, tak viete, aké je to otravné. A keď tu jačia miliardy ľudí, ani si neviete predstaviť, aký to má dopad na vašu myseľ. Nedá sa to vydržať. Chceš si rukami zapchať uši, ale je to tak hlasité a ty sa nemôžeš dostať od toho kriku. A ten strach, čo ťa zachvacuje je tak neuveriteľný. Pretože tam dominuje strach, nie je tam žiadna Božia prítomnosť. Musíš proste vydržať ten strach a mučenie v naprostej tme. Nič nevidíš a nevieš, čo príde ďalej. Nejaké verše hovoria o temnote. Žalm 88, 6-7: „Mám miesto medzi mŕtvymi, zabitými, čo ležia v hrobe, na ktorých si už nespomenieš, ktorí sú ti vytrhnutí z ruky. Vrhol si ma do najhlbšej jamy, do najtemnejších hlbín.“ Je tam temnota, ktorá sa dá cítiť. Exodus 10, 21: „Hospodin povedal Mojžišovi: Vystri ruku k nebu a na Egypt doľahne taká hustá tma, že sa bude dať nahmatať.“ Môžeš cítiť tú temnotu.
Ten strach bol taký mocný, že ťa úplne zovrie. Je to ako, keď sa dívate na nejaký horor a zrazu niečo vyskočí a ty sa zľakneš. Tak vezmi to “Oh“ v tú sekundu a vynásob to aspoň tisíckrát. Tak tam ostávaš po celý čas. A ja viem niečo o strachu. Keď som bol menší, tak som jazdil surfovať. Boli sme v Coco na Floride. A raz, keď sme boli na vode sa zrazu okolo nás objavila skupina žralokov. Jeden z tých žralokov sa mi zakúsil do dosky presne v polovičke, chytil ma za nohu a zhodil ma do vody. Mal som nohu v čeľustiach toho žraloka. To som ešte nebol kresťanom, ale zrazu ma ten žralok pustil. Viem, že Boh nechal toho žraloka otvoriť tlamu, ale ten strach, čo máš v tej chvíli je absolútne ohromujúci. Neviem, kto z vás niekedy videl film Čeľuste, ale to je úplne nič, v porovnaní s tým, čím človek v tú chvíľu prechádza. Ten strach bol strašný. Tomu chlapíkovi, ktorý bol vedľa mňa, jeden žralok odkúsol kus nohy. Vytiahli ho na pláž. Všade bola krv a on kričal. Takže ja viem, čo je to strach, ale tento strach je nič v porovnaní so strachom, ktorý som cítil v pekle a to si myslím, že som zažil jeden z najhorších strachov, čo idú na Zemi zažiť. Izaiáš 24, 17-18: „Strach, jama a pasca na teba, obyvateľ zeme. Kto by unikol tomu strachu, padne do jamy, kto by vyšiel z jamy, chytí sa do pasce. Otvoria sa priepusty na výsosti a základy zeme sa zatrasú.“ Jeden muž navštívil jedno väzenie a strávil tam noc. Nemohol pochopiť, ako hlasité to bolo. Nemohol vôbec spať. Ľudia tam kričali zo spánku a plakali. Celú noc. O čo viac v pekle. Jób 18, 14: „Vytrhnú ho z bezpečia jeho stanu a poženú ku kráľovi hrôz.“ Diabol je rozhodne Kráľ hrôzy.
Teraz som bol von z cely a keď som sa pozrel na druhú stranu, videl som plamene ohňa asi 15 km odo mňa a vedel som, že to má asi 5 km naprieč. Tie plamene osvecovali kúsok toho priestoru, takže som mohol vidieť trochu povrchu pekla tým smerom. Tá temnota bola taká ťažká, že pohltila všetko svetlo. Bolo ale možné vidieť trochu tým smerom. Všetko bolo hnedé. Tým myslím žiadny zelený list, žiadny život v akejkoľvek podobe. Len kamene, prach, čierne nebo a smog vo vzduchu. Deuteronómium 29, 22: „Celá zem je síra, soľ a spálenisko, takže sa neseje, nič sa nerodí, nijaká bylina nerastie, je ako zrúcaniny Sodomy a Gomory, Admy a Cebójimu, ktoré vo svojom hneve a rozhorčení zničil Hospodin.“ Je to tak strašne divné byť v zemi, kde nie je život. Všetko je tam mŕtve.
To teplo bolo tak intenzívne, že sa to nedá ani opísať. Júd 1, 7: „Rovnako ako Sodoma a Gomora, a okolité mestá, ktoré sa podobným spôsobom oddali smilstvu a náhlili sa za iným telom, znášajú trest vo večnom ohni a sú výstrahou.“
Žalm 11, 6: „Dážď žeravého uhlia a síry spustí na bezbožníkov, horúci vietor bude ich údelom.“ Všetky tieto veci by ťa normálne zabili, ale ty nezomrieš. Musíš to všetko vydržať. Chcel som mať konečne pokoj v mysli, dostať sa preč od toho jakotu. Ako keď máš ťažký deň, vrátiš sa večer domov a tvoj mozog potrebuje trochu pokoja. Ale tu to musíš znášať. Nikdy sa od toho kriku nedostaneš. Izaiáš 57, 21: „Niet pokoja pre bezbožných, hovorí môj Boh.“ Ďalšia vec je, že si nahý. Musíš vydržať hanbu. Ezechiel 32, 24: „Tam je Élam i celý jeho dav je okolo jeho hrobu. Všetci sú pobití, padli mečom. Zostúpili neobrezaní do najspodnejšej časti zeme, ktorí šírili pred sebou strach v krajine živých. Znášajú svoju potupu s tými, čo zostúpili do hrobu.“ Jób 26, 6: „Pred ním je podsvetie obnažené a miesto skazy nie je prikryté.“ Boh môže vidieť do pekla. Je to pre neho možné.
V pekle nie je žiadna voda. Žiadna vlhkosť vzduchu. Je tam tak sucho, že zúfalo túžiš po kvapke vody. Len po jedinej. Lukáš 16, 19-31: „Bol bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvostne hodoval. Pri jeho bráne líhaval akýsi chudák menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy. Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. Potom v pekle v mukách pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim. No Abrahám odpovedal: Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zasa zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik — čo ako by chcel — nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám. Tu povedal: Prosím ťa, otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov. Nech im vydá svedectvo, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk. Abrahám mu odpovedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. Ale on povedal: Nie, otec Abrahám. Ale ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať. Odpovedal mu: Ak neposlúchajú Mojžiša a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.“
Chcel iba namočiť konček prsta vo vode, kvôli jedinej kvapke. Bola by drahocenná. Jediná kvapka. Ale ty nikdy nedostaneš ani jednu kvapku. Je ťažké si predstaviť, aké sucho máš v ústach. Je to ako keby si bežal maratón skrz Death Valley a bol tam niekoľko dní bez vody. Niečo takého. Ďalšia vec, keď videl ten boháč Abraháma, ako ho mohol spoznať? V živote ho nevidel. V pekle sú určité veci, ktoré proste viete.
Jeden z démonov ma chytil, hodil ma späť do cely a všetko to mučenie začalo znova. Začal mi drtiť lebku. Kričal som a prosil o milosť. Žiadna milosť. Každý z nich ma chytil a chceli mi odtrhnúť ruky a nohy. A ja som si myslel: Toto nemôžem vydržať. A zrazu ma niečo chytilo a vytiahlo ma z tej cely. Viem, že to bol Pán, ale vtedy som to nevedel. Bol som tam ako nespasená osoba.
Zrazu som sa ocitol vedľa ohňa. Stál som pozdĺž priepasti, ako keby pod dutinou, niečo ako jaskyňa alebo tunel, ktorý ide hore. Bol som u toho ohňa a skrze plamene som mohol vidieť telá ľudí, kričiacich, kričiacich a prosiacich o milosť. Horeli tam. A ja som vedel, že tam nechcem. Tá bolesť, ktorú som si už prežil mi stačila, ale to teplo a plamene boli horšie. A títo ľudia prosili o to, dostať sa von. A okolo okraja tej priepasti stáli obrovské bytosti a keď sa ľudia snažili dostať von, hodili ich naspäť do ohňa. To miesto je tak otrasné, všetky tieto veci cítiš naraz: máš smäd, hlad, si vyčerpaný a nikdy nezaspíš. Zjavenie Jánovo 14, 11: „Dym ich múk vystupuje na veky vekov a nemajú odpočinku vo dne ani v noci tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto prijme znak jej mena.“ Nikdy sa tam nevyspíš. Len si predstav, aké to je, nikdy neísť spať.
Vedel som, že umiestnenie pekla je v strede Zeme. 6 000 km hlboko a my vieme, že priemer Zeme je asi 12 800 km. Takže to je tak nejak v prostriedku. Numeri 16, 32-33: „Zem otvorila svoje ústa a zhltla ich s príbytkami spolu so všetkými tými, čo boli pri Kórachovi aj s ich majetkom. Zaživa zostúpili do ríše mŕtvych so všetkým, čo mali, a zem sa nad nimi zavrela; tak zmizli spomedzi zhromaždenia.“ Teraz je peklo tam, neskôr bude peklo a smrť premiestnené do okolitej temnoty. To bude po súdnom dni. Teraz je peklo v strede Zeme.
Takže som stál vedľa tej priepasti a videl som všetkých tých démonov rôznej veľkosti a tvarov. Všetky druhy deformovaných škaredých bytostí, ktoré si len dokážete predstaviť. Veľké pavúky, obrovské krysy, hady a červy. Izaiáš 14, 11: „Do podsvetia je zvrhnutá tvoja hrdosť za zvuku tvojich hárf. Pod tebou lezie chrobač a červy sú tvojou prikrývkou.“ Stáli v rade okolo steny a zdalo sa mi, že sú pripútaní reťazami. A ja som si hovoril: prečo sú pripútaní ku stene? Júd 1, 6: „Anjelov však, ktorí si nezachovali svoju pôvodnú hodnosť, ale opustili svoj vlastný príbytok, drží v tme vo večných putách, pre súd veľkého dňa.“ Možno, že toto je to, čo som videl. Neviem. Ale bol som rád, že boli pripútaní. Nechcel som, aby sa ku mne dostali. Všetci ma nenávideli.
Začal som stúpať hore tým tunelom, opustil som tie plamene, takže bolo temnejšie. Videl som všetky tie bytosti pozdĺž stien. Mali naozaj veľkú silu. A ja som si pomyslel: Kto by mohol bojovať s tými bytosťami? Ten strach z nich bol ohromujúci.
Tá najhoršia vec v pekle, horšia ako mučenie a všetko ostatné je: Po prvé, vedel som, že celú tú dobu je hore na Zemi život a že ľudia hore nemajú ani tušenie o tom, že tento svet tu dole existuje. Sú tu milióny ľudí, ktorí trpia a prosia o jedinú príležitosť, aby sa odtiaľ dostali. Ale nedostanú ju. A sú šialenosťou bez seba, kvôli tomu, že mali príležitosť uveriť v Ježiša, ale teraz tam musia ostať naveky. To je tá najhoršia vec v pekle, že tam nie je absolútne žiadna nádej dostať sa von. Rozumel som tam večnosti. Tu si len ťažko uvedomíte, čo to znamená naveky, ale tam som to chápal. Vedel som, že tam budem naveky, naveky, naveky a nebudem mať šancu sa odtiaľ dostať. Myslel som na svoju ženu. Keď sme sa brali, sľúbil som jej, že nás nič nerozdelí. Že budem stále s ňou. Ale ja som sa k nej nemohol dostať. Už som ju nikdy nemohol vidieť a ona nemala ani tušenia, kde som bol. A táto myšlienka ma absolútne zrazila. Pochop tomu. Už sa nikdy odtiaľ nedostaneš. Nikdy! Tu na Zemi máme vždy nejakú nádej. I ľudia v koncentračnom tábore mali nádej, že sa odtiaľ dostanú, alebo prinajmenšom zomrú. Nikdy si nezažil absolútnu beznádej. Izaiáš 38, 18: „Veď podsvetie ťa nebude velebiť ani smrť ťa nebude chváliť a tí, čo zostupujú do hrobu, už nedúfajú v tvoju vernosť.“ Žiadna nádej pre pravdu. A tá pravda je Ježiš.
Takže ja som stúpal hore tým tunelom, mal som strach a náhle, úplne náhle sa zjavil Ježiš. Jasné svetlo osvetlilo toto miesto. Mohol som len vidieť Jeho obrys. Obrys človeka. Nevidel som Mu do tváre. Pozrel som sa do toho svetla a proste padol na kolená. Nemohol som urobiť nič iného, než Ho uctievať. Bolo to tak úžasné. Jednu sekundu som bol stratený na veky a teraz, som z toho preč, pretože som už poznal Ježiša. Títo ľudia sa odtiaľ nemôžu dostať, ale ja som bol už spasený. Už som poznal Ježiša. Vedel som, že nie je žiadna cesta z tohto miesta. Ježiš je tá jediná cesta, ktorá ťa môže chrániť pred tým, aby si sa tam dostal. Zjavenie Jánovo 1, 14-15. 17: „Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, a oči ako plameň ohňa. Nohy mal podobné lesklému kovu rozžeravenému v peci, jeho hlas bol ako hučanie mnohých vôd. Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný.“ To isté sa stalo i mne. Padol som k Jeho nohám ako mŕtvy. A teraz si myslíte, že som sa Ho musel opýtať na milión otázok, ale keď ste tam, nemôžete inak, než Ho uctievať a ďakovať Mu za to, od čoho vás zachránil.
Keď som sa upokojil aspoň natoľko, aby som bol schopný formovať myšlienky, opýtal som sa: Pane, prečo si mňa poslal na toto miesto?
A On odpovedal: „Pretože ľudia neveria, že toto miesto existuje. Dokonca niektorí z mojich vlastných ľudí neverí, že existuje.“
Bol som šokovaný. Každý kresťan by mal veriť v peklo. Ale nie každý verí v doslova „horiace peklo“. Opýtal som sa: Pane, prečo si si vybral mňa? A On mi neodpovedal. Nemám tušenia prečo si vybral práve mňa. Moja žena a ja nenávidíme kruté filmy, nemám rád leto a vôbec nie teplo. Ale neodpovedal mi.
Povedal: „Choď a hovor, že nenávidím toto miesto a že nie je Moje prianie, aby jedno z Mojich stvorení išlo na toto miesto. Ani jedno. Nikdy som toto miesto nestvoril pre človeka. Bolo stvorené pre diabla a jeho anjelov. Musíš ísť a povedať im to.“
A ja som si myslel pre seba: Pane, oni mi neuveria, budú si myslieť, že som sa zbláznil alebo mal zlý sen, nemyslíš?
Pán odpovedal: „Nie je tvoja práca ich usvedčiť. To je práca Ducha Svätého. Ty len choď a povedz im to.“ Povedal som: Áno Pane, pôjdem.
Nemusíš premýšľať, čo si o tebe budú ľudia myslieť, len choď a Boh urobí zvyšok. A opýtal som sa: Pane, prečo ma tak nenávidia?
„Pretože si stvorený k Môjmu obrazu a oni Ma nenávidia.“ Diabol nemôže urobiť nič proti Bohu, ale môže zraniť jeho stvorenie. Preto diabol nenávidí človeka, podvádza ho, chce ho dostať do pekla a posiela na neho choroby. Čokoľvek, aby človeku ublížil.
V tej chvíli ma Boh zaplavoval Jeho myšlienkami. Dovolil mi dotknúť sa časti Jeho Srdca. To, ako moc miluje človeka je neuveriteľné. Nemohol som to pochopiť v tomto tele. My milujeme svoju ženu, deti, ale táto láska sa vôbec nedá porovnať s tým, ako veľmi Boh miluje nás. Jeho láska je nekonečne väčšia ako tá naša. Efezským 3, 19: „A poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie.“ Nemohol som uveriť tomu, ako veľmi miluje človeka, že by zomrel, len aby jeden človek nešiel do pekla. A tak ho to zraňuje, keď vidí jedno svoje stvorenie tam ísť. Bolí ho to a plače, keď vidí jednu osobu ako ide do pekla.
Musím ísť a svedčiť. Zobrať posledný dych a povedať svetu o Ježišovi. Aký je dobrý. Myslím tým, že my máme evanjelium a to je dobrá správa. Svet ju nepozná. Niekto im to musí povedať. Ľudia majú nedostatok vedomostí o tomto mieste. Boh chce, aby sme šírili to, ako je dobrý a ako nenávidí toto miesto.
Povedal mi tiež: „ Povedz im, že prídem veľmi, veľmi skoro.“ A znova: „Povedz im, že prídem veľmi, veľmi skoro.“ Teraz si hovorím, prečo som sa neopýtal: A čo je u Teba skoro? Ale keď ste vedľa Neho, chcete Ho len uctievať. Ten pokoj a láska, ktorý vás naplňuje, keď ste vedľa Neho je neopísateľný. Bol som na mnohých požehnaných zhromaždeniach, ale toto sa nedá porovnať.
Keď som sa pozrel hore, videl som tých démonov pripútaných ku stene. Boli takí malí. Vyzerali ako mravce. Boli stále veľkí, ale s Božou mocou vedľa vás vyzerali ako mravce.
Povedal mi: „Ty ich máš zväzovať a vyháňať v Mojom mene“. Oh, tá moc, ktorú nám dal. Povstala vo mne trúfalosť. Ty obluda, ty čo si ma mučila, teraz si príď... Asi trocha starého „ja“ sa prebralo.
Opustili sme peklo a smerovali nad povrch Zeme. Hore. Potom som sa otočil a pozrel sa na Zem. Bolo to úžasné pozerať sa na Zem. A ja viem, že to Boh urobil pre mňa. Mohli sme peklo opustiť inou cestou. Vedel, že som už ako malé dieťa chcel vidieť Zem z vesmíru. Možno som sa pozeral veľa na Star Trek. Vidieť ju, ako visí na ničom. Jób 26, 7: „On rozprestiera sever nad priepastnou prázdnotou, zem zavesil nad ničím.“ A ja som sa opýtal: Čo ju drží hore? Boh to všetko tak perfektne riadi. Nespadne ti ani vlas, aby o tom On nevedel.
Keď sme zostupovali dole, prechádzali sme vzdušným obalom Zeme. A ja som si hovoril: Som zvedavý, ako to preletíme? Ale preleteli sme. Žiadny problém. Ježiš musel určite privrieť oči. „Musím to s ním vydržať“. Blížili sme sa rýchlo ku Kalifornii, k môjmu domu a prešli sme strechou. Videl som seba, ako ležím na podlahe. A to ma skutočne zarazilo. Hovoril som si: To nemôžem byť ja. Ja som tu. Toto je moje pravé ja. V Biblii Pavol hovorí, že sme iba stan. Skutočne ma to zarazilo. Je to iba stan. V podstate to nič nie je. Je to len dočasné. Toto som pravý ja. Ten život, čo tu žijeme vyprchá ako para. Sto rokov, to je ako nič. Máme žiť pre Boha. To, čo robíme tu na Zemi sa počíta do večnosti. Musíme vyjsť von a svedčiť.
Zachraňovať stratených. Nemusíme sa starať o tie maličkosti, o ktoré sa stále staráme a visíme na nich. Potrebujeme ísť a kázať tú dobrú správu, pretože ten čas rýchlo skončí.
Videl som svoje telo. Je to ako keď vystúpite z auta, pozriete sa späť na svoje auto. Nie si to ty. Je to tvoje auto. Povedal som: Pane, neodchádzaj, chcem byť s tebou ešte chvíľku. Ale On odišiel. Niečo ma chytilo a vtiahlo do môjho tela. Práve vtedy, keď odišiel, sa mi všetok ten strach a utrpenie vrátili do mysle. V Biblii sa píše, že dokonalá láska vyháňa strach a celý ten čas som bol vedľa dokonalej lásky. Keď odišiel, všetko sa vrátilo a ja som to nemohol vydržať. Kričal som a bol som v agónii. Vedel som, že toto telo nemohlo ustáť tento druh strachu. Nemôže vydržať taký tlak.
Bol som schopný sa modliť: Pane, zober to z mojej mysle. Normálne by ste museli prechádzať všetkým možným psychologickým liečením, aby ste sa dostali z tejto traumy, ale Boh nechal spomienky a vzal traumu.
Ak ty, čo toto čítaš, nepoznáš Ježiša, musíš si položiť otázku: Verím tomuto chlapíkovi? Tomu čo videl? Alebo ešte viac: Tomu, čo hovorí Biblia o tom mieste? Chceš to risknúť a povedať: Nie, ja tomu neverím. Neverím, že je to skutočné. Hodiť stranou všetko Božie Slovo. Skutočne to chceš risknúť? Ide o večnosť. Mne by to pripadalo skutočne bláznivé. Nenechaj diabla, aby ťa stále podvádzal. Tie bytosti tam dole sa smiali a rovnako sa bude smiať diabol tebe, pretože ty si mal príležitosť uveriť v Ježiša, ale zmeškal si to. Ale ak si raz tam, nie je cesty späť. Absolútne žiadna možnosť dostať sa odtiaľ. Bol by si stratený naveky.
Môžeš si povedať: „Ja žijem celkom dobre, nezaslúžim si toto miesto.“ A ty pravdepodobne žiješ celkom dobre v porovnaní s ostatnými. Ale to nie je to, s čím sa máš porovnávať. Musíš sa porovnávať s Božími štandardmi a tie sú omnoho vyššie. Vo svojom Slove hovorí: Ak si raz v živote klamal, to z teba robí klamára. Ak si raz v živote niečo ukradol. Len jednu, napríklad len kancelársku sponku, to z teba robí zlodeja. Ak si bol bezdôvodne rozzúrený, ak si neodpustil niekomu, kto ti urobil niečo zlé, ak si pozeral žiadostivo po ženách, to z teba robí hriešnika a nemôžeš sa dostať do neba. Nemôžeš sa do neba dostať svojimi vlastnými skutkami. Je to nemožné.
Záleží na tom, s čím sa porovnávaš. Je to ako, keď sa raz večer jedna žena pozerala na kopec, na ktorom sa pásli ovce. A hovorila si. Tie ovce sú tak krásne biele. Cez noc napadol sneh a keď sa tá žena ráno išla pozrieť na tie ovce, boli úplne šedé, v porovnaní s tým snehom.
Nemôžeme sa do neba dostať svojimi skutkami. Potrebujeme niekoho, kto to urobí za nás. Boh to pre nás urobil ako darček zdarma. Ján 14, 6: „Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa.“ On je tá jediná cesta, ako sa vyhnúť tomuto miestu.
Bolo by ale divné, rozhodnúť sa iba zo strachu z pekla. Preto ti chcem povedať: Boh poslal Svojho jediného Syna, aby zomrel, bol mučený, ponížený a mnoho ďalších vecí, iba preto, aby si ty mohol byť s Ním v nebi. Toľko mu na tebe záležalo. A Ježiš išiel do toho dobrovoľne. Vedel dopredu, čo ho čaká. Vedel, že bude musieť veľa pretrpieť, ale nepovedal NIE. Obetoval všetko, aby ty si mohol všetko získať. Daj mu šancu.
Na svete sú milióny ľudí, ktorí každý deň prežívajú aké je úžasné byť s Bohom. Taktiež museli urobiť v minulosti ten krok viery a povedať: Bože, ak si, daj sa mi prosím spoznať. A On odpovedal. Boh sľubuje, že kto ho bude z celého srdca hľadať a bude ho úprimne chcieť spoznať, tak tomu sa dá spoznať. Nie je to o tom, že niekto slepo verí, je to o tom, že osobne pozná Boha.
Ak sa chceš dnes rozhodnúť, že do toho pôjdeš, že chceš byť s Bohom, pomodli sa nahlas túto modlitbu. Je to len vzor pre tých, ktorí nevedia čo povedať:
Bože, zistil som, že som hriešnik.
Je mi tak ľúto tých všetkých vecí, ktoré som v živote urobil zle. Prosím ťa, odpusti mi to. Je mi to skutočne ľúto.
Zistil som, že keď sa rozhodujem o svojom živote sám, tak to nikam nevedie. Dávam ti teraz svoj život. Nechcem si ho riadiť už sám.
Príď a veď ma.
Ďakujem ti, že si ma zachránil a že som teraz tvoje dieťa. Ďakujem za to, že mojim domovom je teraz nebo.
Amen.
Po prvé by som sa chcel zamerať na pár vecí, otázok, ktoré môžu byť vo vašej mysli. Ako môžeš vedieť, že to všetko nebol iba sen? Zlý sen? Takže po prvé: Opustil som telo. Videl som svoje telo ležať na podlahe keď som sa vracal, takže viem určite, že som bol mimo tela. Nejakí kresťania môžu povedať: Kresťan nemôže opustiť svoje telo. Ale to nie je pravda. V 2 Kor 12, 2 Pavol hovorí o tom, že vie o nejakom človekovi, ktorý bol uchvátený až do tretieho neba. „Či už v tele, či mimo tela, neviem, Boh to vie.“ Takže ak nevie, tak to znamená, že je to možné. A taktiež vo verši jedna hovorí, že to bolo zjavenie. Takže toto, verím, spadá pod klasifikáciu zjavenia. V Jóbovi 7, 14 sa píše: „vtedy ma snami desíš a strašíš vidinami.“ Takže toto je presne to, čo Boh urobil. Zdesil ma skrze zjavenie. Ďalej, trvalo mi takmer rok, než som sa úplne upokojil a bol opäť ako každý normálny človek. Bolo to tak rozrušujúce a traumatizujúce, že to úplne zmenilo môj pohľad na svedectvá druhých ľudí a na to, ako veľa si treba ceniť, od čoho nás Boh zachránil. Požiadal som svoju ženu, či by s vami zdieľala to, ako ma našla v obývačke, pretože ja si túto časť nepamätám.
Jeho žena: Bolo to okolo 3:23 ráno, keď som sa prebudila. Pamätám si to, pretože som sa pozrela na naše digitálne hodiny a Bill nebol vedľa mňa. Počula som krik, ktorý prichádzal z našej obývačky, a tak som sa rozhodla, že sa tam pôjdem pozrieť a našla som Billa v pozícií, v ktorej som ho ešte nevidela. Ten, kto pozná Billa vie, že je od prírody konzervatívny a veľmi tichý. Nie je ten typ, čo sa rýchlo vzruší a je veľmi emocionálny. Videla som ho tam zdeseného, doslova zdeseného, ako si drží hlavu medzi rukami a kričí. Nevedela som čo robiť. Myslela som si, že má infarkt. Tak som sa začala modliť a on plakal a hovoril: „Modli sa, nech to Boh vezme z mojej hlavy, Boh ma vzal do pekla. Cítim sa, ako by som umieral. Nemôžem to vydržať!“ Tak som sa za neho začala modliť a asi po dvadsiatich minútach sa začal upokojovať. Bol ako niekto, kto prežil vážnu autonehodu, nie ako niekto, kto mal iba zlý sen a prebudil sa.
Bill: Keď som sa vrátil späť, tak som chcel zistiť, či je niekto v Biblii, kto zažil peklo, takže som začal svoje hľadanie, rozprával som sa s Chuckom Misslerom, Billom Scallerom a on povedal, že Jonáš zažil peklo. V Jonášovi 2, 7 sa píše: “Pri základoch vrchov. Zostúpil som do krajiny, ktorej závory sa za mnou zavreli naveky. Ty si však vytiahol môj život z jamy, Hospodin, Bože môj.“ Takže v Biblii je minimálne jeden človek, ktorý zažil peklo. Začal som hľadať a našiel som okolo 400 veršov, ktoré popisujú to, čo som videl, počul, cítil. Všetko, čo vám hovorím je zapísané v Biblii. Budem citovať pár z nich ako pôjdeme ďalej, ale nemôžem citovať všetky. Taktiež som zistil, že je ďalších 14 ľudí, ktorí zažili nejakú časť pekla. Väčšina z nich boli v klinickej smrti, ľudia v nemocnici, ľudia, ktorí umreli a potom sa vrátili späť.
Takže poďme priamo k veci. Moja žena a ja sme boli na nedeľných modlitbách, na ktoré pravidelne chodíme, vrátili sme sa domov ako vždy a išli spať. Okolo troch hodín ráno som bol vzatý. Nevedel som ako som sa tam dostal, až do tej chvíle než som sa vrátil a Pán mi to vysvetlil. Zrazu som sa ocitol vo väzenskej cele. Úplne normálna cela, akú by ste si predstavovali. S kamennými múrmi a závorou na dverách. V tej chvíli som nevedel, kde som. Jediné, čo som vedel, že tam bolo extrémne, strašné teplo. V tej cele bolo tak teplo, že som neveril, že som nažive. Nemohol som sa vôbec hýbať kvôli tomu teplu, ale bol som stále nažive. Na chvíľku tam bolo svetlo, verím, že Božia prítomnosť tam bola kvôli mne, aby som mohol vidieť vzhľad tej cely. Ale asi po minúte nastala tma. V Izaiášovi 24, 22 stojí: „Spolu budú zhromaždení ako väzni v jame, zavretí pod zámkom a po mnohých dňoch potrestaní.“ Príslovia 7, 27: „Jej dom je cesta do podsvetia, čo zostupuje do komnát smrti.“
Takže časť pekla má miestnosti. Jób 17, 16: “Zostúpi k závorám podsvetia, keď si spolu odpočinieme v prachu.“ Takže opäť, všetko čo som videl je už v Biblii.
Ocitol som sa teda v cele spolu s ďalšími štvormi bytosťami. Nevedel som v tej chvíli, že to sú démoni, pretože som tam bol ako nespasená osoba. Boh vzal z mojej mysle, že som kresťan. Nevedel som prečo, ale vysvetlil mi to na ceste späť. Nevedel som, čo sú zač, ale boli obrovské. Okolo 3-4 metrov vysoké. Ľudia, ktorí zažili podobné veci, videli rovnakých démonov ako ja. Pokúsim sa ich popísať. Boli celí šupinatí, s gigantickými čeľusťami, obrovskými vyčnievajúcimi zubami. Ten druhý bol pokrytý niečim ako plutvami, ostrými ako strúhadlo, mal dlhé ruky bez nejakého pomeru a všetko bolo deformované, skrútené a bez symetrie. Jedna ruka dlhá, druhá krátka. Hrozne vyzerajúce bytosti. A celý čas sa rúhali Bohu. A mňa zaujímalo, prečo celú dobu preklínajú Boha? Prečo ho tak nenávidia? A potom obrátili svoju pozornosť ku mne a ja som cítil, že rovnakú nenávisť, čo majú k Bohu, majú aj ku mne. A zase. Prečo ma tak nenávidia? Nič som im neurobil. Nenávideli ma nenávisťou, akú som na zemi nikdy nezažil. Ďaleko za hranicou ako môže človek nenávidieť. A ja som vedel, že boli poslaní ku mne, aby ma mučili.
Chcel by som povedať, že tam boli veci, ktoré neviem ako som vedel. Je to, ako keby boli vaše zmysly v pekle bystrejšie. Bol som si vedomý viacerých vecí ako vo svojom fyzickom tele. Bol som si vedomý vzdialenosti, času atď. Mnoho viacej, než tu. A jedna z vecí, ktorú som vedel, že sú poslaní, aby ma naveky trápili. Tak som tam tak ležal a nemal som vôbec žiadnu silu v mojom tele. A hovoril som si: Ako to, že sa môžem s ťažkosťou hýbať? Čo sa so mnou stalo?
A jeden ten démon ma zdvihol a hodil ma do steny, ako by hodil s pohárom. Taký bol silný. A každá kosť v mojom tele praskla. Cítil som ako praskla. A cítil som bolesť. Ležal som na zemi a prosil o zľutovanie. Ale tieto bytosti nemajú žiadne zľutovanie. Vôbec žiadne zľutovanie. Ten druhý s tými ostrými plutvami ma zdvihol a rozrezal moje telo. Bola to tak intenzívna bolesť, že som sa pýtal sám seba: prečo som ešte nažive, prečo musím toto prežiť? Nerozumel som prečo nie som mŕtvy. Mäso na mne viselo v zdrapoch a nebola tam žiadna voda ani krv. Iba visiace mäso, pretože život je v krvi a v pekle nie je žiadny život, žiadna voda. Izaiáš 14, 9: „Zospodu sa podsvetie znepokojí kvôli tebe a vyjde ti v ústrety, keď prídeš, kvôli tebe zobudí tiene všetkých mocnárov zeme, zdvihne z trónov všetkých kráľov národov.“ Žalm 88, 4-5: „Moja duša sa presýtila trápením, môj život sa už dotkol ríše mŕtvych. Počítajú ma k tým, čo zostupujú do hrobu, som ako muž bez sily.“
Lukáš 8, 27-33: „Nohy mu spútavali okovami aj reťazami a strážili ho. Ale on putá roztrhal.“ Taktiež som vnímal, že majú asi tisíckrát väčšiu silu ako ľudia, takže i keby som mal svoju normálnu silu, nemohol by som proti ním obstáť. Nemajú žiadne zľutovanie.
A ten zápach z tých démonov bol taký hrozný, že ho nemôžem opísať. Ale pokúsim sa. Bol to smrad ako spáleného mäsa, skysnutého mlieka, skazených vajec a všetkého čo si len dokážete predstaviť. Ako keby ste si vzali toto, vynásobili tisíc a dali si to k nosu a vdychli to. Bolo to tak toxické, že by vás to tu zabilo. Opäť som si hovoril: Prečo toto musím prežiť? Ten smrad je tak hrozný. Ale nemôžeš umrieť. Musíš to vytrpieť. To mučenie je popísané v Deuteronómiu 32, 22-24: „Mojím hnevom vzplanul oheň a šľahá až do hlbín ríše mŕtvych, zožiera zem a jej plody, spaľuje aj základy vrchov. Nakopím na nich pohromy, svoje šípy vystrieľam na nich, budú umierať hladom, hynúť nákazou a zhubnou horúčkou. Pustím na nich dravú zver, usmrtí ich hadí jed.“ V pekle nie je žiadna milosť. Milosť je v nebi.
Ďalšia vec je, že Boh urobil človeka najvyššou formou stvorenia. A démoni sú najnižšou. Ako ľudia sa snažíme vylepšiť naše životy. Učíme sa... Ale v pekle sú démoni, stvorenia s nulovým IQ, absolútne ignorantské bytosti. Všetko, čo poznajú je nenávisť voči Bohu a ľuďom. A títo démoni riadia peklo, rozhodujú o tvojom živote a ty s tým nič neurobíš. Izaiáš 5, 14: „Preto podsvetie otvorí svoje hrdlo, naplno roztvorí svoju tlamu a zostúpia doň vznešení i pospolitý ľud, tí, čo sú hluční a jasajú.“ Ezechiel 32, 24: „Tam je Élam i celý jeho dav je okolo jeho hrobu. Všetci sú pobití, padli mečom. Zostúpili neobrezaní do najspodnejšej časti zeme, ktorí šírili pred sebou strach v krajine živých. Znášajú svoju potupu s tými, čo zostúpili do hrobu.“
Ležal som v tej cele a zrazu nastala tma. Čierno-čierna tma. Temnota, akú som nikdy predtým necítil a to som bol v jaskyniach a železných doloch. Bola tam temnota akú si človek nedokáže predstaviť. Nejako sa mi podarilo sa vyplaziť von. Nechali ma ísť a ja som si pamätal kde boli dvere. Dostal som sa von a pozrel som sa jedným smerom a všetko bolo čierne. Jediné, čo som počul, bol krik. Ľudia, milióny ľudí, ktorí tam kričali. Bolo to tak hlasité. Pokiaľ ste niekoho počuli jačať, tak viete, aké je to otravné. A keď tu jačia miliardy ľudí, ani si neviete predstaviť, aký to má dopad na vašu myseľ. Nedá sa to vydržať. Chceš si rukami zapchať uši, ale je to tak hlasité a ty sa nemôžeš dostať od toho kriku. A ten strach, čo ťa zachvacuje je tak neuveriteľný. Pretože tam dominuje strach, nie je tam žiadna Božia prítomnosť. Musíš proste vydržať ten strach a mučenie v naprostej tme. Nič nevidíš a nevieš, čo príde ďalej. Nejaké verše hovoria o temnote. Žalm 88, 6-7: „Mám miesto medzi mŕtvymi, zabitými, čo ležia v hrobe, na ktorých si už nespomenieš, ktorí sú ti vytrhnutí z ruky. Vrhol si ma do najhlbšej jamy, do najtemnejších hlbín.“ Je tam temnota, ktorá sa dá cítiť. Exodus 10, 21: „Hospodin povedal Mojžišovi: Vystri ruku k nebu a na Egypt doľahne taká hustá tma, že sa bude dať nahmatať.“ Môžeš cítiť tú temnotu.
Ten strach bol taký mocný, že ťa úplne zovrie. Je to ako, keď sa dívate na nejaký horor a zrazu niečo vyskočí a ty sa zľakneš. Tak vezmi to “Oh“ v tú sekundu a vynásob to aspoň tisíckrát. Tak tam ostávaš po celý čas. A ja viem niečo o strachu. Keď som bol menší, tak som jazdil surfovať. Boli sme v Coco na Floride. A raz, keď sme boli na vode sa zrazu okolo nás objavila skupina žralokov. Jeden z tých žralokov sa mi zakúsil do dosky presne v polovičke, chytil ma za nohu a zhodil ma do vody. Mal som nohu v čeľustiach toho žraloka. To som ešte nebol kresťanom, ale zrazu ma ten žralok pustil. Viem, že Boh nechal toho žraloka otvoriť tlamu, ale ten strach, čo máš v tej chvíli je absolútne ohromujúci. Neviem, kto z vás niekedy videl film Čeľuste, ale to je úplne nič, v porovnaní s tým, čím človek v tú chvíľu prechádza. Ten strach bol strašný. Tomu chlapíkovi, ktorý bol vedľa mňa, jeden žralok odkúsol kus nohy. Vytiahli ho na pláž. Všade bola krv a on kričal. Takže ja viem, čo je to strach, ale tento strach je nič v porovnaní so strachom, ktorý som cítil v pekle a to si myslím, že som zažil jeden z najhorších strachov, čo idú na Zemi zažiť. Izaiáš 24, 17-18: „Strach, jama a pasca na teba, obyvateľ zeme. Kto by unikol tomu strachu, padne do jamy, kto by vyšiel z jamy, chytí sa do pasce. Otvoria sa priepusty na výsosti a základy zeme sa zatrasú.“ Jeden muž navštívil jedno väzenie a strávil tam noc. Nemohol pochopiť, ako hlasité to bolo. Nemohol vôbec spať. Ľudia tam kričali zo spánku a plakali. Celú noc. O čo viac v pekle. Jób 18, 14: „Vytrhnú ho z bezpečia jeho stanu a poženú ku kráľovi hrôz.“ Diabol je rozhodne Kráľ hrôzy.
Teraz som bol von z cely a keď som sa pozrel na druhú stranu, videl som plamene ohňa asi 15 km odo mňa a vedel som, že to má asi 5 km naprieč. Tie plamene osvecovali kúsok toho priestoru, takže som mohol vidieť trochu povrchu pekla tým smerom. Tá temnota bola taká ťažká, že pohltila všetko svetlo. Bolo ale možné vidieť trochu tým smerom. Všetko bolo hnedé. Tým myslím žiadny zelený list, žiadny život v akejkoľvek podobe. Len kamene, prach, čierne nebo a smog vo vzduchu. Deuteronómium 29, 22: „Celá zem je síra, soľ a spálenisko, takže sa neseje, nič sa nerodí, nijaká bylina nerastie, je ako zrúcaniny Sodomy a Gomory, Admy a Cebójimu, ktoré vo svojom hneve a rozhorčení zničil Hospodin.“ Je to tak strašne divné byť v zemi, kde nie je život. Všetko je tam mŕtve.
To teplo bolo tak intenzívne, že sa to nedá ani opísať. Júd 1, 7: „Rovnako ako Sodoma a Gomora, a okolité mestá, ktoré sa podobným spôsobom oddali smilstvu a náhlili sa za iným telom, znášajú trest vo večnom ohni a sú výstrahou.“
Žalm 11, 6: „Dážď žeravého uhlia a síry spustí na bezbožníkov, horúci vietor bude ich údelom.“ Všetky tieto veci by ťa normálne zabili, ale ty nezomrieš. Musíš to všetko vydržať. Chcel som mať konečne pokoj v mysli, dostať sa preč od toho jakotu. Ako keď máš ťažký deň, vrátiš sa večer domov a tvoj mozog potrebuje trochu pokoja. Ale tu to musíš znášať. Nikdy sa od toho kriku nedostaneš. Izaiáš 57, 21: „Niet pokoja pre bezbožných, hovorí môj Boh.“ Ďalšia vec je, že si nahý. Musíš vydržať hanbu. Ezechiel 32, 24: „Tam je Élam i celý jeho dav je okolo jeho hrobu. Všetci sú pobití, padli mečom. Zostúpili neobrezaní do najspodnejšej časti zeme, ktorí šírili pred sebou strach v krajine živých. Znášajú svoju potupu s tými, čo zostúpili do hrobu.“ Jób 26, 6: „Pred ním je podsvetie obnažené a miesto skazy nie je prikryté.“ Boh môže vidieť do pekla. Je to pre neho možné.
V pekle nie je žiadna voda. Žiadna vlhkosť vzduchu. Je tam tak sucho, že zúfalo túžiš po kvapke vody. Len po jedinej. Lukáš 16, 19-31: „Bol bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvostne hodoval. Pri jeho bráne líhaval akýsi chudák menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy. Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. Potom v pekle v mukách pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim. No Abrahám odpovedal: Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zasa zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik — čo ako by chcel — nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám. Tu povedal: Prosím ťa, otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov. Nech im vydá svedectvo, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk. Abrahám mu odpovedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. Ale on povedal: Nie, otec Abrahám. Ale ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať. Odpovedal mu: Ak neposlúchajú Mojžiša a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.“
Chcel iba namočiť konček prsta vo vode, kvôli jedinej kvapke. Bola by drahocenná. Jediná kvapka. Ale ty nikdy nedostaneš ani jednu kvapku. Je ťažké si predstaviť, aké sucho máš v ústach. Je to ako keby si bežal maratón skrz Death Valley a bol tam niekoľko dní bez vody. Niečo takého. Ďalšia vec, keď videl ten boháč Abraháma, ako ho mohol spoznať? V živote ho nevidel. V pekle sú určité veci, ktoré proste viete.
Jeden z démonov ma chytil, hodil ma späť do cely a všetko to mučenie začalo znova. Začal mi drtiť lebku. Kričal som a prosil o milosť. Žiadna milosť. Každý z nich ma chytil a chceli mi odtrhnúť ruky a nohy. A ja som si myslel: Toto nemôžem vydržať. A zrazu ma niečo chytilo a vytiahlo ma z tej cely. Viem, že to bol Pán, ale vtedy som to nevedel. Bol som tam ako nespasená osoba.
Zrazu som sa ocitol vedľa ohňa. Stál som pozdĺž priepasti, ako keby pod dutinou, niečo ako jaskyňa alebo tunel, ktorý ide hore. Bol som u toho ohňa a skrze plamene som mohol vidieť telá ľudí, kričiacich, kričiacich a prosiacich o milosť. Horeli tam. A ja som vedel, že tam nechcem. Tá bolesť, ktorú som si už prežil mi stačila, ale to teplo a plamene boli horšie. A títo ľudia prosili o to, dostať sa von. A okolo okraja tej priepasti stáli obrovské bytosti a keď sa ľudia snažili dostať von, hodili ich naspäť do ohňa. To miesto je tak otrasné, všetky tieto veci cítiš naraz: máš smäd, hlad, si vyčerpaný a nikdy nezaspíš. Zjavenie Jánovo 14, 11: „Dym ich múk vystupuje na veky vekov a nemajú odpočinku vo dne ani v noci tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto prijme znak jej mena.“ Nikdy sa tam nevyspíš. Len si predstav, aké to je, nikdy neísť spať.
Vedel som, že umiestnenie pekla je v strede Zeme. 6 000 km hlboko a my vieme, že priemer Zeme je asi 12 800 km. Takže to je tak nejak v prostriedku. Numeri 16, 32-33: „Zem otvorila svoje ústa a zhltla ich s príbytkami spolu so všetkými tými, čo boli pri Kórachovi aj s ich majetkom. Zaživa zostúpili do ríše mŕtvych so všetkým, čo mali, a zem sa nad nimi zavrela; tak zmizli spomedzi zhromaždenia.“ Teraz je peklo tam, neskôr bude peklo a smrť premiestnené do okolitej temnoty. To bude po súdnom dni. Teraz je peklo v strede Zeme.
Takže som stál vedľa tej priepasti a videl som všetkých tých démonov rôznej veľkosti a tvarov. Všetky druhy deformovaných škaredých bytostí, ktoré si len dokážete predstaviť. Veľké pavúky, obrovské krysy, hady a červy. Izaiáš 14, 11: „Do podsvetia je zvrhnutá tvoja hrdosť za zvuku tvojich hárf. Pod tebou lezie chrobač a červy sú tvojou prikrývkou.“ Stáli v rade okolo steny a zdalo sa mi, že sú pripútaní reťazami. A ja som si hovoril: prečo sú pripútaní ku stene? Júd 1, 6: „Anjelov však, ktorí si nezachovali svoju pôvodnú hodnosť, ale opustili svoj vlastný príbytok, drží v tme vo večných putách, pre súd veľkého dňa.“ Možno, že toto je to, čo som videl. Neviem. Ale bol som rád, že boli pripútaní. Nechcel som, aby sa ku mne dostali. Všetci ma nenávideli.
Začal som stúpať hore tým tunelom, opustil som tie plamene, takže bolo temnejšie. Videl som všetky tie bytosti pozdĺž stien. Mali naozaj veľkú silu. A ja som si pomyslel: Kto by mohol bojovať s tými bytosťami? Ten strach z nich bol ohromujúci.
Tá najhoršia vec v pekle, horšia ako mučenie a všetko ostatné je: Po prvé, vedel som, že celú tú dobu je hore na Zemi život a že ľudia hore nemajú ani tušenie o tom, že tento svet tu dole existuje. Sú tu milióny ľudí, ktorí trpia a prosia o jedinú príležitosť, aby sa odtiaľ dostali. Ale nedostanú ju. A sú šialenosťou bez seba, kvôli tomu, že mali príležitosť uveriť v Ježiša, ale teraz tam musia ostať naveky. To je tá najhoršia vec v pekle, že tam nie je absolútne žiadna nádej dostať sa von. Rozumel som tam večnosti. Tu si len ťažko uvedomíte, čo to znamená naveky, ale tam som to chápal. Vedel som, že tam budem naveky, naveky, naveky a nebudem mať šancu sa odtiaľ dostať. Myslel som na svoju ženu. Keď sme sa brali, sľúbil som jej, že nás nič nerozdelí. Že budem stále s ňou. Ale ja som sa k nej nemohol dostať. Už som ju nikdy nemohol vidieť a ona nemala ani tušenia, kde som bol. A táto myšlienka ma absolútne zrazila. Pochop tomu. Už sa nikdy odtiaľ nedostaneš. Nikdy! Tu na Zemi máme vždy nejakú nádej. I ľudia v koncentračnom tábore mali nádej, že sa odtiaľ dostanú, alebo prinajmenšom zomrú. Nikdy si nezažil absolútnu beznádej. Izaiáš 38, 18: „Veď podsvetie ťa nebude velebiť ani smrť ťa nebude chváliť a tí, čo zostupujú do hrobu, už nedúfajú v tvoju vernosť.“ Žiadna nádej pre pravdu. A tá pravda je Ježiš.
Takže ja som stúpal hore tým tunelom, mal som strach a náhle, úplne náhle sa zjavil Ježiš. Jasné svetlo osvetlilo toto miesto. Mohol som len vidieť Jeho obrys. Obrys človeka. Nevidel som Mu do tváre. Pozrel som sa do toho svetla a proste padol na kolená. Nemohol som urobiť nič iného, než Ho uctievať. Bolo to tak úžasné. Jednu sekundu som bol stratený na veky a teraz, som z toho preč, pretože som už poznal Ježiša. Títo ľudia sa odtiaľ nemôžu dostať, ale ja som bol už spasený. Už som poznal Ježiša. Vedel som, že nie je žiadna cesta z tohto miesta. Ježiš je tá jediná cesta, ktorá ťa môže chrániť pred tým, aby si sa tam dostal. Zjavenie Jánovo 1, 14-15. 17: „Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, a oči ako plameň ohňa. Nohy mal podobné lesklému kovu rozžeravenému v peci, jeho hlas bol ako hučanie mnohých vôd. Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný.“ To isté sa stalo i mne. Padol som k Jeho nohám ako mŕtvy. A teraz si myslíte, že som sa Ho musel opýtať na milión otázok, ale keď ste tam, nemôžete inak, než Ho uctievať a ďakovať Mu za to, od čoho vás zachránil.
Keď som sa upokojil aspoň natoľko, aby som bol schopný formovať myšlienky, opýtal som sa: Pane, prečo si mňa poslal na toto miesto?
A On odpovedal: „Pretože ľudia neveria, že toto miesto existuje. Dokonca niektorí z mojich vlastných ľudí neverí, že existuje.“
Bol som šokovaný. Každý kresťan by mal veriť v peklo. Ale nie každý verí v doslova „horiace peklo“. Opýtal som sa: Pane, prečo si si vybral mňa? A On mi neodpovedal. Nemám tušenia prečo si vybral práve mňa. Moja žena a ja nenávidíme kruté filmy, nemám rád leto a vôbec nie teplo. Ale neodpovedal mi.
Povedal: „Choď a hovor, že nenávidím toto miesto a že nie je Moje prianie, aby jedno z Mojich stvorení išlo na toto miesto. Ani jedno. Nikdy som toto miesto nestvoril pre človeka. Bolo stvorené pre diabla a jeho anjelov. Musíš ísť a povedať im to.“
A ja som si myslel pre seba: Pane, oni mi neuveria, budú si myslieť, že som sa zbláznil alebo mal zlý sen, nemyslíš?
Pán odpovedal: „Nie je tvoja práca ich usvedčiť. To je práca Ducha Svätého. Ty len choď a povedz im to.“ Povedal som: Áno Pane, pôjdem.
Nemusíš premýšľať, čo si o tebe budú ľudia myslieť, len choď a Boh urobí zvyšok. A opýtal som sa: Pane, prečo ma tak nenávidia?
„Pretože si stvorený k Môjmu obrazu a oni Ma nenávidia.“ Diabol nemôže urobiť nič proti Bohu, ale môže zraniť jeho stvorenie. Preto diabol nenávidí človeka, podvádza ho, chce ho dostať do pekla a posiela na neho choroby. Čokoľvek, aby človeku ublížil.
V tej chvíli ma Boh zaplavoval Jeho myšlienkami. Dovolil mi dotknúť sa časti Jeho Srdca. To, ako moc miluje človeka je neuveriteľné. Nemohol som to pochopiť v tomto tele. My milujeme svoju ženu, deti, ale táto láska sa vôbec nedá porovnať s tým, ako veľmi Boh miluje nás. Jeho láska je nekonečne väčšia ako tá naša. Efezským 3, 19: „A poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie.“ Nemohol som uveriť tomu, ako veľmi miluje človeka, že by zomrel, len aby jeden človek nešiel do pekla. A tak ho to zraňuje, keď vidí jedno svoje stvorenie tam ísť. Bolí ho to a plače, keď vidí jednu osobu ako ide do pekla.
Musím ísť a svedčiť. Zobrať posledný dych a povedať svetu o Ježišovi. Aký je dobrý. Myslím tým, že my máme evanjelium a to je dobrá správa. Svet ju nepozná. Niekto im to musí povedať. Ľudia majú nedostatok vedomostí o tomto mieste. Boh chce, aby sme šírili to, ako je dobrý a ako nenávidí toto miesto.
Povedal mi tiež: „ Povedz im, že prídem veľmi, veľmi skoro.“ A znova: „Povedz im, že prídem veľmi, veľmi skoro.“ Teraz si hovorím, prečo som sa neopýtal: A čo je u Teba skoro? Ale keď ste vedľa Neho, chcete Ho len uctievať. Ten pokoj a láska, ktorý vás naplňuje, keď ste vedľa Neho je neopísateľný. Bol som na mnohých požehnaných zhromaždeniach, ale toto sa nedá porovnať.
Keď som sa pozrel hore, videl som tých démonov pripútaných ku stene. Boli takí malí. Vyzerali ako mravce. Boli stále veľkí, ale s Božou mocou vedľa vás vyzerali ako mravce.
Povedal mi: „Ty ich máš zväzovať a vyháňať v Mojom mene“. Oh, tá moc, ktorú nám dal. Povstala vo mne trúfalosť. Ty obluda, ty čo si ma mučila, teraz si príď... Asi trocha starého „ja“ sa prebralo.
Opustili sme peklo a smerovali nad povrch Zeme. Hore. Potom som sa otočil a pozrel sa na Zem. Bolo to úžasné pozerať sa na Zem. A ja viem, že to Boh urobil pre mňa. Mohli sme peklo opustiť inou cestou. Vedel, že som už ako malé dieťa chcel vidieť Zem z vesmíru. Možno som sa pozeral veľa na Star Trek. Vidieť ju, ako visí na ničom. Jób 26, 7: „On rozprestiera sever nad priepastnou prázdnotou, zem zavesil nad ničím.“ A ja som sa opýtal: Čo ju drží hore? Boh to všetko tak perfektne riadi. Nespadne ti ani vlas, aby o tom On nevedel.
Keď sme zostupovali dole, prechádzali sme vzdušným obalom Zeme. A ja som si hovoril: Som zvedavý, ako to preletíme? Ale preleteli sme. Žiadny problém. Ježiš musel určite privrieť oči. „Musím to s ním vydržať“. Blížili sme sa rýchlo ku Kalifornii, k môjmu domu a prešli sme strechou. Videl som seba, ako ležím na podlahe. A to ma skutočne zarazilo. Hovoril som si: To nemôžem byť ja. Ja som tu. Toto je moje pravé ja. V Biblii Pavol hovorí, že sme iba stan. Skutočne ma to zarazilo. Je to iba stan. V podstate to nič nie je. Je to len dočasné. Toto som pravý ja. Ten život, čo tu žijeme vyprchá ako para. Sto rokov, to je ako nič. Máme žiť pre Boha. To, čo robíme tu na Zemi sa počíta do večnosti. Musíme vyjsť von a svedčiť.
Zachraňovať stratených. Nemusíme sa starať o tie maličkosti, o ktoré sa stále staráme a visíme na nich. Potrebujeme ísť a kázať tú dobrú správu, pretože ten čas rýchlo skončí.
Videl som svoje telo. Je to ako keď vystúpite z auta, pozriete sa späť na svoje auto. Nie si to ty. Je to tvoje auto. Povedal som: Pane, neodchádzaj, chcem byť s tebou ešte chvíľku. Ale On odišiel. Niečo ma chytilo a vtiahlo do môjho tela. Práve vtedy, keď odišiel, sa mi všetok ten strach a utrpenie vrátili do mysle. V Biblii sa píše, že dokonalá láska vyháňa strach a celý ten čas som bol vedľa dokonalej lásky. Keď odišiel, všetko sa vrátilo a ja som to nemohol vydržať. Kričal som a bol som v agónii. Vedel som, že toto telo nemohlo ustáť tento druh strachu. Nemôže vydržať taký tlak.
Bol som schopný sa modliť: Pane, zober to z mojej mysle. Normálne by ste museli prechádzať všetkým možným psychologickým liečením, aby ste sa dostali z tejto traumy, ale Boh nechal spomienky a vzal traumu.
Ak ty, čo toto čítaš, nepoznáš Ježiša, musíš si položiť otázku: Verím tomuto chlapíkovi? Tomu čo videl? Alebo ešte viac: Tomu, čo hovorí Biblia o tom mieste? Chceš to risknúť a povedať: Nie, ja tomu neverím. Neverím, že je to skutočné. Hodiť stranou všetko Božie Slovo. Skutočne to chceš risknúť? Ide o večnosť. Mne by to pripadalo skutočne bláznivé. Nenechaj diabla, aby ťa stále podvádzal. Tie bytosti tam dole sa smiali a rovnako sa bude smiať diabol tebe, pretože ty si mal príležitosť uveriť v Ježiša, ale zmeškal si to. Ale ak si raz tam, nie je cesty späť. Absolútne žiadna možnosť dostať sa odtiaľ. Bol by si stratený naveky.
Môžeš si povedať: „Ja žijem celkom dobre, nezaslúžim si toto miesto.“ A ty pravdepodobne žiješ celkom dobre v porovnaní s ostatnými. Ale to nie je to, s čím sa máš porovnávať. Musíš sa porovnávať s Božími štandardmi a tie sú omnoho vyššie. Vo svojom Slove hovorí: Ak si raz v živote klamal, to z teba robí klamára. Ak si raz v živote niečo ukradol. Len jednu, napríklad len kancelársku sponku, to z teba robí zlodeja. Ak si bol bezdôvodne rozzúrený, ak si neodpustil niekomu, kto ti urobil niečo zlé, ak si pozeral žiadostivo po ženách, to z teba robí hriešnika a nemôžeš sa dostať do neba. Nemôžeš sa do neba dostať svojimi vlastnými skutkami. Je to nemožné.
Záleží na tom, s čím sa porovnávaš. Je to ako, keď sa raz večer jedna žena pozerala na kopec, na ktorom sa pásli ovce. A hovorila si. Tie ovce sú tak krásne biele. Cez noc napadol sneh a keď sa tá žena ráno išla pozrieť na tie ovce, boli úplne šedé, v porovnaní s tým snehom.
Nemôžeme sa do neba dostať svojimi skutkami. Potrebujeme niekoho, kto to urobí za nás. Boh to pre nás urobil ako darček zdarma. Ján 14, 6: „Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa.“ On je tá jediná cesta, ako sa vyhnúť tomuto miestu.
Bolo by ale divné, rozhodnúť sa iba zo strachu z pekla. Preto ti chcem povedať: Boh poslal Svojho jediného Syna, aby zomrel, bol mučený, ponížený a mnoho ďalších vecí, iba preto, aby si ty mohol byť s Ním v nebi. Toľko mu na tebe záležalo. A Ježiš išiel do toho dobrovoľne. Vedel dopredu, čo ho čaká. Vedel, že bude musieť veľa pretrpieť, ale nepovedal NIE. Obetoval všetko, aby ty si mohol všetko získať. Daj mu šancu.
Na svete sú milióny ľudí, ktorí každý deň prežívajú aké je úžasné byť s Bohom. Taktiež museli urobiť v minulosti ten krok viery a povedať: Bože, ak si, daj sa mi prosím spoznať. A On odpovedal. Boh sľubuje, že kto ho bude z celého srdca hľadať a bude ho úprimne chcieť spoznať, tak tomu sa dá spoznať. Nie je to o tom, že niekto slepo verí, je to o tom, že osobne pozná Boha.
Ak sa chceš dnes rozhodnúť, že do toho pôjdeš, že chceš byť s Bohom, pomodli sa nahlas túto modlitbu. Je to len vzor pre tých, ktorí nevedia čo povedať:
Bože, zistil som, že som hriešnik.
Je mi tak ľúto tých všetkých vecí, ktoré som v živote urobil zle. Prosím ťa, odpusti mi to. Je mi to skutočne ľúto.
Zistil som, že keď sa rozhodujem o svojom živote sám, tak to nikam nevedie. Dávam ti teraz svoj život. Nechcem si ho riadiť už sám.
Príď a veď ma.
Ďakujem ti, že si ma zachránil a že som teraz tvoje dieťa. Ďakujem za to, že mojim domovom je teraz nebo.
Amen.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára